Nárečie je forma slovenského jazyka s vlastným systémom slúžiaca na dorozumenie pôvodného obyvateľstva v menšej zemepisnej oblasti (tzv. nárečovej oblasti) v jeho každodennom spoločenskom a pracovnom styku s najbližším okolím. Slovenské nárečia spolu so spisovným jazykom v najširšom zmysle tvoria spolu slovenský národný jazyk.
V Knižnici Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza kniha Gemerský nárečový slovník od autora Jozefa Orlovského. Z tejto knihy je vybraných zopár krátkych viet. Viaceré spojenia viet sa ešte dodnes používajú na dedinách. Hovoria nimi prevažne starší obyvatelia, ktorí používajú nárečie v bežnej hovorovej reči. Tí mladší už nie všetkému z nárečia rozumejú, ale pritom si tvoria svoj vlastný nový slovník prevzatý z iných jazykov napr. angličtiny. Veľa slovných spojení v nárečí si dediny prevzali medzi sebou navzájom. Preto sa niektoré frázy používajú aj vo viacerých oblastiach.
Ak ťe píšu? Ako sa voláš? (M. Lúka ) A ty mojä skäd si? Odkiaľ si?
Od mališka ho poznám. Poznáme sa od detstva.
Kam šuól? Odejšuól do Ruóžnavi. Kam išiel? Odišiel do Rožňavy. (Kobeliarovo)
Neviäm, ag mohó pridž gu penäzom. Neviem , ako sa dostal k peniazom. (Ratkovská Suchá)
Nerob si kelšík. Nerob si výdavky.
Kä si chodživ, prež netrímeš noz doma? Kadiaľ si chodil prečo nezostaneš doma.
Od roboti aj kone dochnú. (Slavoška) Veľa pracuješ.
Dobre oši nenahal na né tot princ.(Jelšava) Veľmi sa mu páčila.
Hibaj hät, bo za pät pät. Poď už je neskoro (Kobeliarovo)
Pootváréj obloki v chiži. Otvor okná v izbe.
Ale je tverdá zima , len tak dachi pukajú. Je tuhá zima, práská strecha.
Kriší, ani šva bi ho z kvaži dral.
Už si se musel s ťim lekvárom calí dokvancať. (Revuca)
Vyhral si s koláša ďiaru nevyhral si niš.
Od ďouki ďouka. Vnučka (Rejdová)
Dobre nezdrechnem od hladu, takí som lašní. (Mníšany)
Ona ho dobre tríme na štranžoku doma. (Turčok) Žena muža nikde nepustí.
Chibaj podaromnici som sem chodil. (Gočaltovo) Nadarmo som sem prišiel.
Bc. Lenka Nemčková
