Na rozpojovanie hornín, sa používajú látky, ktoré nazývame trhaviny alebo tiež priemyselné výbušniny. Výbušniny sú chemické zlúčeniny alebo fyzikálne zmesi, ktoré sú pri náhlom podnete schopné explozívneho rozkladu. Keďže základnou činnosťou baníkov je rozpojovanie horniny, tak práve začatím využívania čierneho strelného prachu na odstrel sa značne zvýšila produktivita práce. Neskôr sa vďaka rýchlemu rozvoju chémie vynašla strelná bavlna (1846), potom nitroglycerín a dynamit (1867). Dynamity sa používali hlavne v tvrdých horninách, pretože ich účinok je trieštivý a hornina sa tak rozpadala na malé kusy. Do slovenských baní prenikali dynamity od začiatku 70. rokov 19. storočia. Prvé pokusy boli realizované v Kremnici, Banskej Štiavnici ale aj v banských prevádzkach na Spiši a Gemeri. Zavádzanie dynamitov do nášho baníctva bolo postupné a používali sa zároveň s čiernym prachom.
Vzhľadom na výhodné zemepisné podmienky a dobré dopravné napojenie ( križovatka železníc a možnosti lodnej dopravy) bola Bratislava – Pressburg miestom, kde bola v roku 1873 založená továreň Alfred Nobel & Co. Hlavným cieľom podniku bolo zásobovanie dynamitom a inými výbušninami východných častí monarchie. Bratislavská továreň vyrábala mierové výbušniny, muníciu pre vojsko a množstvo chemikálií. Stala sa v tej dobe moderným chemickým závodom. Jej zakladateľom bol Alfred Nobel (1833–1896 ) švédsky chemik, inžinier a jeden z najvýznamnejších vynálezcov 19. storočia, ktorý svojím závetom založil v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry, fyziológie alebo medicíny a mierotvorby, Nobelovu cenu.
Zbierkový predmet je súčasťou fondu baníctvo, je evidovaný pod prírastkovým číslom 2018/0511 a pod evidenčným číslom B - 4532. Lokalitou nálezu je Dobšiná.
Jaroslava Neubauerová
