Zážitkové centrum Sentinel

EXPOKUS 11/2023 Fragmenty keramiky bukovohorskej kultúry z okolia Rožňavy

Bukovohorská kultúra je jednou z najrozšírenejších pravekých kultúr z okolia Rožňavy. Pomenovaná bola podľa krasového pohoria Bukové vrchy (maď. Bükk), ktoré sa nachádzajú na území dnešného severovýchodného Maďarska. Jedná sa o kultúru obdobia stredného neolitu (cca 5000–4700 rokov pred n.l.), ktorá bola rozšírená najmä v župe Borsod-Abaúj-Zemplín a na Slovensku v Slovenskom krase (okolo 27 nálezísk). Sporadicky však prenikla aj do Rumunska – regióny Sedmohradsko a Moldavsko, na Zakarpatskú Ukrajinu, do oblastí južného Poľska, na Spiš, juhozápadné Slovensko, Moravu, ale aj do Dolného Rakúska či okolia Budapešti.

Obyvateľstvo bukovohorskej kultúry sa zaoberalo v nížinných oblastiach predovšetkým poľnohospodárskou činnosťou, vo vyšších polohách sa venovalo chovu zvierat, pastierstvu prípadne lovu divej zveri. Nositelia bukovohorskej kultúry sa vo významnej miere venovali aj ťažbe, spracovaniu a obchodu s obsidiánom. Sídliská si zakladali hlavne na terasách vodných tokov (Gemerská Panica), no objavujú sa aj výšinné osady. Sedlovou strechou zastrešené jednopriestorové a dvojpriestorové chaty však mali pomerne malé rozmery. Osídľované boli aj jaskyne (Domica, Ardovo, Silická Ľadnica), pričom niektoré z nich pravdepodobne slúžili aj ako kultové centrá. Vnútri jaskýň boli tiež nájdené pozostatky drevených stavieb.

Medzi najcharakteristickejšie znaky bukovohorskej kultúry patrí jemná, v ruke zhotovovaná tenkostenná keramika (2-3 mm), ktorej povrch zdobí žlto, bielo alebo červeno inkrustovaný rytý ornament. Prevažujú v ňom motívy špirál, meandrov, šachovníc, objavujú sa štylizované ľudské postavy, symbolické znaky (trojuholník, sekera s obojstranným ostrím, svastika), ľudské tváre a iné. Charakteristické sú misovité, hrncovité, hruškovité a fľaškovité tvary, cedidlá, amfory, antropomorfné nádoby alebo nádoby s výlevkami. Niektoré majú výčnelky v podobe zvieracích hlavičiek alebo ľudských rúk či nôh. Textilnú výrobu dokumentujú hlinené prasleny a tkáčske závažia. V štiepanej industrii prevažuje obsidián (škrabadlá, vrtáčiky, čepele), v hladenej sa vyskytujú diskovité sekeromlaty a vysokoklenuté i ploché kliny a sekery. V obľube bol spondylový šperk, závesky z rybích kostí a riečnych škľabiek. Z kostí a parohov sa tiež vyrábali šidlá, hrebene, hladidlá a pod.

K výtvarnému prejavu príslušníkov bukovohorskej kultúry patria nástenné kresby uhľom v tzv. Posvätnej chodbe jaskyne Domica.

 

Martin Hajduk

 

Zdroj:

  • Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave – Archeológia, e. č. A-29 a A-30; nezbierkové predmety: A-188, A-200, A-203.
  • Dejiny Rožňavy 1. Rožňava, 1978, s. 33-36.
  • Encyklopédia archeológie. Bratislava, 1986, s. 134.
  • ŠIŠKA, Stanislav. Výšinné sídliská bukovohorskej kultúry na Slovensku. In Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity, roč. 48, č. M 4, s. 47-60.

 

 001 A 29   002 A 30 vhodne ako titulna foto

 

 

003 A 188   004 A 200

 

 

005 A 203   006 A 203

KSK logo PANTONE SVK horSme partner TI web fond na podporu umenia KMhorizonCMYK.jpg

                                       LOGO                                      logo tg new

Uložiť
Nastavenia cookies
Cookies nám pomáhajú pripraviť pre vás čo najlepšiu webstránku. Vopred vám ďakujeme za dôveru!
Súhlasím
Nesúhlasím
Chcem vedieť viac
Essential
Tieto cookies sú nevyhnutné pre správne fungovanie stránky
Banmuz.sk
Súhlasím
Analytické
Tieto nástroje používame na analýzu dát o návštevnosti, meranie jej rýchlosti a odovzvy.
Google Analytics
Súhlasím
Nesúhlasím