U-211 - veľkorozmerná olejomaľba ATTILOVA SMRŤ,
autor: František Paczka (31.07.1856 Monor – 20.04.1925 Berlin)
V mesiaci apríl si pripomíname 96. výročie úmrtia významného maďarského maliara a grafika Františka Paczku, ktorého jedinečné dielo je súčasťou fondu výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave pod názvom Attilova smrť. Obrovské plátno (rozmer: 280x336 cm) je celoročne umiestnené v historickom priestore Andrássyovskej obrazárne v Krásnohorskom Podhradí.
Nadanie Františka Paczku sa prejavilo už v pomerne mladom veku. Prvý, kto si všimol jeho nadanie, bol jeho učiteľ kreslenia Máté (Matej) Strohmayer, ktorý mu navrhol, aby pokračoval v štúdiu maľby a kresby na mníchovskej Akadémii výtvarných umení. Za podpory vtedajšieho učiteľa mníchovskej Akadémie Karla von Piloty-ho sa dostáva a študuje v tejto známej akadémii od roku 1872. Patril medzi najnadanejších žiakov. Tu sa zoznámil a spriatelil aj s Ladislavom Mednyánszkym. V roku 1874 sa dostáva medzi žiakov maliara a učiteľa Wilhelma von Diez.
Koncom júla 1875 prichádza do Paríža, kde sa stáva žiakom Mihálya Zichyho. Po niekoľkých mesiacoch v Paríži si prenajal ateliér a začal pracovať už sám. Debutoval maľbou Zátišie s lebkou (Koponyás csendélet), ktorú po vystavení na tretí deň aj predal. Tu spolupracoval aj so známym maďarským maliarom Mihályom Munkácsym. Významné diela: Žobráci z Montmartru (Montmartrei koldusok), Huslista z Montmartru (Montmartrei hegedűs), Smutné správy (Szomorú hírek), Starý bubeník (Öreg dobos).
V roku 1878 opúšťa Paríž, nasledujú Benátky, Madrid, Sevilla, Holandsko a v novembri 1881 prichádza do Ríma, kde strávi 15 rokov. 80-te roky 19. stor. boli najplodnejším obdobím jeho tvorby. Tu vznikajú diela ako Jób s priateľmi (Jób és barátai), Márnotratný chlapec (Tékozló fiú), Emešin sen (Emese álma), Zabávajúci sa atistokrati (Mulató mágnások). Spolupracuje aj s významným maďarským maliarom Arpádom Fesztym.
V roku 1890 sa oženil s Kornéliou Wagnerovou, dcérou uznávaného berlínskeho vysokoškolského profesora ekonomiky Adolfa Wagnera. Bola to nadaná maliarka, kreslička, ale hlavne sochárka. Žili harmonický život a tvorili v jednom ateliéry. Ich spoločným dielom bol Útek do Egypta. Ďalej však tvorili každý zvlášť.
V roku 1895 opustili Rím a usadili sa v Berlíne. Tu vzniká celý rad jeho malieb s tematikou ženského tela – akty. Jeden z najlepších jeho aktov je dielo pod názvom Čupiaca žena (Gugguló asszony). Ženské telo maľoval formou aj farbou bravúrne, anatomicky dokonale.
Stále ho však lákal domov. V obci Koppányszántó kúpil dom a postavil ateliér. Tu, od roku 1900, trávili každé leto a obidvaja sa venovali tvorbe. Vznikajú tu žánrové diela, krajinky, zátišia a známa jeho séria miestnych ľudí v krojoch, ktorá mala veľký úspech aj v zahraničí.
Zomiera 69 ročný v Berlíne a pochovaný je aj s manželkou na cintoríne v Berlíne – Mariendorf. Epitaf si napísal sám: „Hier ruht der Maler aus Ungarland Franz Paczka und bitten im Gottes Gnade.“
V období pobytu v Ríme vzniká aj jeho veľkorozmerná, monumentálna olejomaľba – Attilova smrť v roku 1884. Bolo to plátno o rozmere 8 m², na ktorom znázornil historickú udalosť smrti vodcu Hunov Attilu. Vtedajšia kritika s uznaním reagovala na vonkajšiu farebnú dekoratívnosť, ale považovala za odporné realistické znázornenie mŕtveho tela Attilu. On maľoval celý život realisticky to, čo videl a nie to, čo bolo chcené vidieť.
Maľba sa dostala do vlastníctva grófa Emanuela Andrássyho a patrila medzi najvzácnejšie diela jeho súkromnej zbierky umeleckých diel v betliarskom kaštieli. Andrássyovci ho neskôr darovali mestu Rožňava a dlho zdobila interiér historickej Radnice. V roku 1982 sa bezodplatným prevodom dostala do správy Baníckeho múzea v Rožňave.
Obrovské plátno bolo dvakrát reštaurované. Prvý krát ho reštauroval v roku 1925 Kálmán Tichy a v roku 2005 Alexander Koreň a Anka Lachová.
Mgr. Eva Lázárová - kurátor fondu výtvarné umenie
Fotogaléria
Zdroj:
Szalacz Gábor, Paczka Ferenc élete és művészete, Művészettörténeti értesítő, Bp., Akadémiai kiadó, 1974
