Pečatidlo a majsterský list rožňavského cechu medovnikárov a voskolejárov
Medovnikárstvo, špecializované potravinárske remeslo zamerané na výrobu sladkého pečiva, má svoju tradíciu aj v Rožňave.
Pôvodne medovnikári spracovávali výlučne medové cesto z medu a ražnej alebo pšeničnej múky, ktoré vtláčali do drevených foriem. Okrem výroby a predaja svojich výrobkov – medovníkov, sa venovali aj voskolejárstvu. Spočiatku rožňavskí medovnikári nemali v Rožňave svoj cech. Boli členmi krajinského cechu v Bratislave, neskôr, v roku 1736 sa stali členmi cechu levočských medovnikárov a niektorí začiatkom 19. storočia i členmi košického cechu. Vlastný cech mali v Rožňave v roku 1820, kedy im boli udelené cechové artikuly.
V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave evidujeme pečatidlo a majsterský list rožňavského cechu medovnikárov a voskolejárov. Pečatidlo z roku 1820 má na pečatnom poli rytý nápis v kruhopise v znení: SIG.D.PR.ROSNAUER LEB.U.WACHS.Z.H.LAADE. 1820. Uprostred pečatného poľa je rytý motív – nad tromi úľmi so včelami sa na krídlach vznáša zemeguľa, na ktorej stojí na ohnutej šabli mytologická postava s nad hlavou vejúcim závojom. Rúčka pečatidla je zo železa a má osemhranný tvar s valcovitým ukončením. Majsterský list z 20. rokov 19. storočia zachytáva historickú podobu mesta v podobe veduty Rožňavy od maliara, grafika, medirytca a učiteľa kreslenia Johanna Baumertha.
Foto: Sylvia Holečková
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
