Historická expozícia

Vznik Česko-Slovenska – 28. október 1918

     Počas posledného leta prvej svetovej vojny v roku 1918 sa pozícia Centrálnych mocností – Nemecka, Rakúsko-Uhorska a Turecka stala vojensky neudržateľnou. Navyše v prípade Rakúsko-Uhorska začali jeho jednotlivé národy organizovať vlastné národné rady v zmysle akýchsi paralelných orgánov štátnej správy, ktoré boli pripravené kedykoľvek prevziať moc v jednotlivých častiach monarchie. Česi už takýto orgán mali od roku 1916 – išlo o Národní výbor, ktorého predsedom bol Karel Kramář. Podobný vývoj prebiehal aj na Slovensku. Ešte v máji 1918 zvolal predseda Slovenskej národnej strany Matúš Dula do Martina tajnú poradu vedenia strany, na ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia iných slovenských strán. A práve na tejto porade sa rozhodlo o úplnom odtrhnutí Slovenska od Uhorska a jeho následnom spojení s českými krajinami.

     Dňa 28. októbra 1918 český Národní výbor v Prahe najprv prevzal kontrolu nad Obilným ústavom, aby tak zabránil odvozu obilia na front. Následne sa rozšírila správa o prijatí mierových podmienok zo strany porazeného Rakúsko-Uhorska, čo vyvolalo spontánne ľudové demonštrácie. A nakoniec večer toho istého dňa bol tým istým Národním výborem prijatý zákon o zriadení samostatného česko-slovenského štátu. Pod dokument sa podpísali Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup. Nezávisle od udalostí v Prahe sa začali do budovy Tatrabanky v Martine schádzať desiatky slovenských národných a politických činiteľov. Následne bola ustanovená Slovenská národná rada, ktorá 30. októbra 1918 prijala Deklaráciu slovenského národa. Jej základnou myšlienkou bolo právo uhorskej vetvy československého národa na sebaurčenie.

     Rožňava a jej okolie patrili k lokalitám, ktoré sa nestali ihneď po rozpade Rakúsko-Uhorska súčasťou nového česko-slovenského štátu. Zlomové udalosti 28. a 30. októbra 1918 tu ostali dlho bez ozveny. Magistrát mesta naďalej udržiaval kontakty s budapeštianskymi úradmi a plnil ich nariadenia. Dňa 1. novembra 1918 tu bola na základe nariadenia maďarskej vlády ustanovená 36-členná Maďarská národná rada, ktorej predsedom sa stal notár Dr. Ján Markó. Táto rada však nemala dlhé trvanie, pretože už o dva dni neskôr bol na ľudovom zhromaždení na námestí zvolený za jej nového predsedu Dr. Ferdinand Gorzó, dovtedy člen premonštráckeho rádu. K personálnym zmenám došlo aj v samotnom zložení rady, kde bolo okrem niekoľkých úradníkov a živnostníkov dosadených viacero robotníkov. Podobne aj v iných obciach Gemera boli zriaďované lokálne národné rady, ktorých úlohou bolo byť akýmsi pojítkom medzi Budapešťou a obyvateľstvom. Starali sa primárne o zásobovanie a udržiavanie verejného poriadku. Rožňava a okolité obce sa pod česko-slovenskú správu dostali až v januári 1919, keď v smere od Košíc prišiel do mesta prápor 32. streleckého pluku pod velením Václava Kopala tvorený prevažne talianskymi legionármi.

 

Martin Hajduk

 

 

Použité zdroje:

Fotoarchív Baníckeho múzea v Rožňave

Dejiny Rožňavy 2. Rožňava, 1978.

KOVÁČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Praha, 1998.

PACELT, Vincent. Převrat na Rožňavsku. Rožňava, 1935.

RYCHLÍK, Jan. Česi a Slováci ve 20. století. Praha, 2015.

 01 Vclavsk nmestie v Prahe 28 10 1918   02 Rann Lidov Noviny 29 10 1918 TITULN FOTO

 

03 Deklarcia slovenskho nroda   04 Mapa 1 SR

 

05 Vincent Pacelt hlavn reprezentant novej eskoslovenskej vldnej moci v Roave   06 Masarykovo nmestie v Roave

       Vincent Pacelt - hlavný reprezentant novej československej vládnej moci v Rožňave

KSK logo PANTONE SVK horSme partner TI web fond na podporu umenia KMhorizonCMYK.jpg

         LOGO             OBJAVTE               logo tg new

Uložiť
Nastavenia cookies
Cookies nám pomáhajú pripraviť pre vás čo najlepšiu webstránku. Vopred vám ďakujeme za dôveru!
Súhlasím
Nesúhlasím
Chcem vedieť viac
Essential
Tieto cookies sú nevyhnutné pre správne fungovanie stránky
Banmuz.sk
Súhlasím
Analytické
Tieto nástroje používame na analýzu dát o návštevnosti, meranie jej rýchlosti a odovzvy.
Google Analytics
Súhlasím
Nesúhlasím