Počas posledného leta prvej svetovej vojny v roku 1918 sa pozícia Centrálnych mocností – Nemecka, Rakúsko-Uhorska a Turecka stala vojensky neudržateľnou. Navyše v prípade Rakúsko-Uhorska začali jeho jednotlivé národy organizovať vlastné národné rady v zmysle akýchsi paralelných orgánov štátnej správy, ktoré boli pripravené kedykoľvek prevziať moc v jednotlivých častiach monarchie. Česi už takýto orgán mali od roku 1916 – išlo o Národní výbor, ktorého predsedom bol Karel Kramář. Podobný vývoj prebiehal aj na Slovensku. Ešte v máji 1918 zvolal predseda Slovenskej národnej strany Matúš Dula do Martina tajnú poradu vedenia strany, na ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia iných slovenských strán. A práve na tejto porade sa rozhodlo o úplnom odtrhnutí Slovenska od Uhorska a jeho následnom spojení s českými krajinami.
Dňa 28. októbra 1918 český Národní výbor v Prahe najprv prevzal kontrolu nad Obilným ústavom, aby tak zabránil odvozu obilia na front. Následne sa rozšírila správa o prijatí mierových podmienok zo strany porazeného Rakúsko-Uhorska, čo vyvolalo spontánne ľudové demonštrácie. A nakoniec večer toho istého dňa bol tým istým Národním výborem prijatý zákon o zriadení samostatného česko-slovenského štátu. Pod dokument sa podpísali Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup. Nezávisle od udalostí v Prahe sa začali do budovy Tatrabanky v Martine schádzať desiatky slovenských národných a politických činiteľov. Následne bola ustanovená Slovenská národná rada, ktorá 30. októbra 1918 prijala Deklaráciu slovenského národa. Jej základnou myšlienkou bolo právo uhorskej vetvy československého národa na sebaurčenie.
Rožňava a jej okolie patrili k lokalitám, ktoré sa nestali ihneď po rozpade Rakúsko-Uhorska súčasťou nového česko-slovenského štátu. Zlomové udalosti 28. a 30. októbra 1918 tu ostali dlho bez ozveny. Magistrát mesta naďalej udržiaval kontakty s budapeštianskymi úradmi a plnil ich nariadenia. Dňa 1. novembra 1918 tu bola na základe nariadenia maďarskej vlády ustanovená 36-členná Maďarská národná rada, ktorej predsedom sa stal notár Dr. Ján Markó. Táto rada však nemala dlhé trvanie, pretože už o dva dni neskôr bol na ľudovom zhromaždení na námestí zvolený za jej nového predsedu Dr. Ferdinand Gorzó, dovtedy člen premonštráckeho rádu. K personálnym zmenám došlo aj v samotnom zložení rady, kde bolo okrem niekoľkých úradníkov a živnostníkov dosadených viacero robotníkov. Podobne aj v iných obciach Gemera boli zriaďované lokálne národné rady, ktorých úlohou bolo byť akýmsi pojítkom medzi Budapešťou a obyvateľstvom. Starali sa primárne o zásobovanie a udržiavanie verejného poriadku. Rožňava a okolité obce sa pod česko-slovenskú správu dostali až v januári 1919, keď v smere od Košíc prišiel do mesta prápor 32. streleckého pluku pod velením Václava Kopala tvorený prevažne talianskymi legionármi.
Martin Hajduk
Použité zdroje:
Fotoarchív Baníckeho múzea v Rožňave
Dejiny Rožňavy 2. Rožňava, 1978.
KOVÁČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Praha, 1998.
PACELT, Vincent. Převrat na Rožňavsku. Rožňava, 1935.
RYCHLÍK, Jan. Česi a Slováci ve 20. století. Praha, 2015.
Vincent Pacelt - hlavný reprezentant novej československej vládnej moci v Rožňave
