4. decembra majú svoj sviatok nielen nositeľky obľúbeného ženského mena Barbora, ale si tiež pripomíname svätú Barboru, patrónku baníkov, hutníkov, delostrelcov, staviteľov, zvonolejárov, a ďalších povolaní, pri ktorých hrozí riziko náhlej či násilnej smrti a ochrankyňou proti smrti bleskom a počas požiarov, kde mala chrániť pred náhlou, nečakanou smrťou.
Podľa legendy žila Barbora, dcéra bohatého kupca Dioskura v Nikodémii (na území dnešného Turecka) v 3. storočí n. l. Otec, v obavách, aby ju ochránil pred vplyvom kresťanstva, vo svojej neprítomnosti ju zatváral vo vysokej veži. Barbora sa napriek tomu s novou vieroukou zoznámila, stala sa jej stúpenkyňou a tajne sa nechala pokrstiť. Na veži dala vyraziť tretie okno na počesť Svätej trojice. Keď sa otec vrátil, chcel ju vydať za urodzeného pohanského ženícha. Barbora ale odmietla s vyhlásením, že ako kresťanka je Ježišovou snúbenicou. Otec sa ukrutne nahneval, Barbore sa však podarilo pred jeho hnevom utiecť do hôr, kde sa pred ňou akoby zázračne otvorila skala, aby ju ochránila pred prenasledovateľom. Nakoniec sa však jej úkryt prezradil, Barbora bola týraná a ako kresťanka odsúdená na smrť. Vlastnoručne ju popravil mečom jej otec Dioskuros, ktorý bol vzápätí zasiahnutý bleskom, božím trestom.
Ako sa stala sv. Barbora patrónkou baníkov, na to jednoznačnú odpoveď nemáme. Zrejme to súvisí s tým, že podľa legendy sa pred ňou pri úteku otvorila skala (podzemie, jaskyňa). Baníci, pracujúci pod zemou v neustálom nebezpečenstve, ju prosili o pomoc v prípade krajnej núdze, aby ich ochránila pred náhlou smrťou, zapríčinenou banským závalmi. Jej uctievači ju tiež prosili o ochranu pred úderom blesku, či delovým zásahom. Poranení ostávali pri živote, pokým im neboli poskytnuté oltárne sviatosti a posledné pomazanie.
Svätá Barbora býva znázorňovaná v dlhom odeve s pásom. K jej atribútom patrí veža, kalich, meč, hostia, palma.
Gabriela Kolesárová
Svätá Barbora na zástave Rožňavského rímskokatolíckeho baníckeho spolku z roku 1908, lícna strana, zo zbierok BM, foto K.Tomány
Zástava Rožňavského rímsko-katolíckeho baníckeho spolku z roku 1908, rubová strana, zo zbierok BM, foto K.Tomány
Zdroj: archív Baníckeho múzea v Rožňave
