Historická expozícia

Medzinárodný deň skautiek

Dnes, 22. februára si pripomíname medzinárodný deň skautiek. Vyhlásený bol v roku 1926 a od roku 1927 si ním skauti a skautky pripomínajú aj narodenie zakladateľov skautského hnutia - lorda Robert Baden–Powella a jeho manželky Olave (zhodou okolností oslavovali narodeniny v rovnaký deň). Baden-Powell je autorom príručky Scouting for Boys pre mladých skautov. Táto kniha inšpirovala tisíce detí po celom svete a skautské hnutie sa začiatkom 20. storočia rýchlo rozšírilo v mnohých krajinách.

Výnimkou nebolo ani územie vtedajšieho Rakúsko-Uhorska, napríklad v českom prostredí, bol prvým zakladateľom a súčasne náčelníkom skautov profesor Antonín Benjamín Svojsík, ktorý sa nadchol myšlienkami skautingu a prvý oddiel na českom území založil v roku 1912. Zaujímavosťou je, že ho na tento rozširujúci sa trend upozornil T. G. Masaryk.

K založeniu prvého skautského oddielu na území dnešného Slovenska došlo 3. júna 1913 v Komárne a jeho zakladateľom bol Alexander Karle, oddiely maďarských skautov pomerne rýchlo začali vznikať aj na iných miestach, napríklad aj v Rožňave, ale vypuknutie 1. svetovej vojny negatívne ovplyvnilo aj rozvoj a činnosť skautingu v tomto počiatočnom období.

Priaznivé podmienky pre opätovný rozvoj skautingu nastali až po skončení 1. svetovej vojny, v medzivojnovom období vznikali aj u nás rôzne skautské oddiely. Spomenieme Zväzu junákov skautov 3. oddiel, ktorého členmi bola výlučne mládež slovenskej národnosti a Zväz junákov skautov 2. oddiel, ten tvorila mládež maďarskej národnosti. Poprednými organizátormi rožňavského skautingu boli Š. Magyar, M. Znak, M. Neštiak a ďalší. Koncom 20-tych rokov je v Rožňave biskupom M. Bubničom založená pri Združení slovenskej katolíckej mládeže sekcia Katolíckych skautov slovenských (SKS, neskôr tiež skauti zlatého kríža). V rovnakom období boli na Gemeri založené aj dva dievčenské skautské oddiely, a to v Dobšinej a Rimavskej Sobote. V meste pôsobili o niečo neskôr aj Červení skauti, ktorí organizovali predovšetkým výlety do prírody a medzi hlavných organizátorov patrili J. Šubovič a Š. Fábry.

Záver 30-tych rokov sa nesie v znamení snahy odvrátenia hrozby zo strany nacistického Nemecka. Československá vláda bola nútená mobilizovať brannú moc. Do mobilizačných plánov boli zahrnuté aj skautské organizácie. Skauti nad 15 rokov vykonávali poriadkovú a dopravnú službu. Mladší skauti a skautky sa venovali informačnej službe, staršie skautky posilňovali zložky čs. Červeného kríža.

V októbri 1938 Slovensko získava autonómiu a 5. decembra je výnosom slovenskej vlády č. 70/1938 činnosť všetkých skautských organizácii zakázaná. Značná časť katolíckych skautov a časť Zväzových skautov a skautiek prešla do štátom riadenej Hlinkovej mládeže. Na južných územiach Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktoré boli odstúpené Maďarsku skauting naďalej existoval a pokračoval vo svojej činnosti v rámci Maďarského skautského zväzu.

Po skončení druhej svetovej vojny bol skauting na území Česka a Slovenska opätovne obnovený. Na Slovensku pod názvom Junák, spolu s Českým Junákom vytvorili federálnu organizáciu Československý Junák, ktorý zastupoval náš skauting v zahraničí. Víťazný február priniesol ďalšie radikálne zmeny, ktoré neobišli ani skauting a Junáka – demokraticky zvolené orgány Junák boli nahradené akčnými výbormi Junák, tak sa dostal skauting opäť pod vládnu štátneho aparátu a v 50-tych rokoch bol úplne zakázaný.

S nástupom A. Dubčeka a pod jeho vedením, nastal v ČSSR krátky proces demokratizácie politického režimu, ktorý umožnil dočasnú obnovu a činnosť skautského hnutia. V tomto období vykazoval bohatú činnosť zbor v Betliari pod vedením J. Dulíka, ktorý založil ochotnícky divadelný krúžok a nacvičil hru Marína Havranová. S uvedenou divadelnou hrou potom vystupovali v rôznych obciach Rožňavského okresu.

Obdobie normalizácie prinieslo zmeny v spoločnosti a skautské organizácie boli opätovne kontrolované vládnucim režimom, táto situácia pretrvala až do definitívneho pádu režimu, takže k trvalému obnoveniu skautingu došlo až po roku 1989.

Rozdelenie Česko-Slovenska prinieslo vznik samostatnej organizácie Slovenský skauting (SLSK), ktorá je dodnes jedinou veľkou skautskou organizáciou pre mladých ľudí bez rozdielu národnosti. Okrem SLSK na Slovensku funguje aj Zväz skautov maďarskej národnosti (ZSMN), ktorý sa zameriava skôr na spoluprácu so skautmi v Maďarsku. Medzi SLSK i ZSMN sú však priateľské a bratské vzťahy a neexistujú medzi nimi žiadne spory.

História skautingu na Slovensku prechádzala búrlivými fázami zákazov a obnovovania činnosti, vyjasňovania si vlastnej identity a princípov. Dnes je slovenský skauting silnou stabilizovanou organizáciou, s moderným programom a aktivitami a zároveň neslabnúcim dôrazom na univerzálne skautské hodnoty.

Simona Bilecová, Norbert Mogyorósi

skauti1

skautky1

Obrazová príloha – fotografie chlapčenského a dievčenského skautského oddielu z medzivojnového obdobia.

Foto: archív Baníckeho múzea v Rožňave

                                                                                                                                   

Zoznám literatúry:

MIKLOŠ, J – STRAKA, J – KACÍR, J. Kronika Skautingu na východnom Slovensku (1914 -1989). Prešov : Východoslovenská oblastná rada v Prešove, 2006, 48 s.

PEROUTKA, Ferdinand. Budovaní státu. 1920/ 1922. Praha : Academia, 2003, 961 s. ISBN 80-200-1122-6

POLÁKOVÁ, Lucia. Oslavy štátnych sviatkov a pamätných dní a participácia príslušníkov maďarskej menšiny v Rožňave v medzivojnovom období : in Mesto a dejiny, 2015, roč. 4, č. 2, s. 67-71.

TAJTÁK, Ladislav. Dejiny Rožňavy 2. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, N.P, 1978, 450 s.

KSK logo PANTONE SVK horSme partner TI web fond na podporu umenia

 

LOGO

logo tg new

Táto stránka využíva Cookies. Ich využívanie môžete odmietnuť nastavením vášho prehliadača. Pokračovaním v používaní stránky predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť.
Podrobnejšie informácie Ok