18. februára pred 102 rokmi v období medzivojnového Československa vyslala pražská vláda do Rožňavy československé vojsko, ktoré malo dostať rožňavský poštový úrad pod správu československých orgánov.
1. ČSR vznikla oficiálne 28. októbra 1918. Slovenská časť svoju príslušnosť k novému štátu potvrdila prijatím Deklarácie slovenského národa 30. októbra 1918. Dôležitým krokom v novej republike bolo skutočné nastolenie nového systému, čo sa postupom času ukázalo ako problematické. Samotná Rožňava patrila medzi mestá, ktorého územie patrilo do 1. ČSR, ale medzi obyvateľstvom naďalej pretrvávali ,,staré“ tendencie a povedomie. Prispela k tomu aj Belehradská konvencia z 13. marca 1918, konkrétne 17. článok, ktorý prenechával moc na území Slovenska do rozhodnutia mierovej konferencie v rukách maďarskej vlády.
Bezprostredne po vzniku nového štátu sa na území Gemersko-malohontskej župy medzi obyvateľstvom rozšírila protičeská propaganda najmä v kruhoch rožňavskej inteligencie. Magistrát mesta Rožňava naďalej udržiaval styky s úradmi v Budapešti a presadzoval ich nariadenia. 31. októbra rožňavský magistrát obdŕžal z Budapešti dva telegramy. Prvý oznamoval, že Maďarská národná rada prevzala vládnu moc a druhý – gróf M. Karolyi bol vymenovaný za predsedu vlády. Tieto skutočnosti boli obyvateľstvu oznámené prostredníctvom plagátov, súčasne boli príčinou zvolania mestského zastupiteľstva a následného zvolenia členov maďarskej národnej rady – predseda prof. dr. F. Gorzó, podpredseda Edmund Šulán a Ján Szerencsés.
Hlavnou oporou moci MNR sa stala občianska stráž na čele s veliteľom V. Némethym a robotnícke oddiely, ktorých súčasťou boli aj rožňavskí baníci.
Situáciu sa rozhodla riešiť pražská vláda vyslaním čs. vojska, to malo odstrániť moc žandárov a dostať úrady pod správu orgánov ČSR – pokus o prevzatie rožňavského poštového úradu 18. februára sa skončil neúspešne. Ten zostal naďalej pod vplyvom MNR.
Štátne orgány novej republiky mali v Rožňave neľahkú úlohu, a to predovšetkým docieliť akceptáciu novej vládnej moci obyvateľstvom mnohonárodnostného a multietnického Gemera, čo sa im v konečnom dôsledku nepodarilo ani do konca 1. ČSR.
Ďakujeme za spoluprácu Oľge Sirkovskej a Lórántovi Románovi.
Simona Bilecová
Foto: z archívu rod. Pitschmannovej a rod. Školníkovej
Zoznam použitej literatúry:
VOJÁČEK, Ladislav – KOLÁRIK, Jozef – GÁBRIŠ, Tomáš. Československé právne dejiny. Bratislava : Eurokódex, 2013, 424 s. ISBN 978-8089447-9-92
RYCHLÍK, Ján. Češi a Slováci ve 20. století Česko-Slovenské vztahy 1914-1945. Bratislava : Academic Elektronic Press, 1997, 360 s. ISBN 80-888810-10-6
TAJTÁK, Ladislav. Dejiny Rožňavy 2. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, N.P, 1978, 450 s.
