V súčasnosti si Vianoce spájame predovšetkým s darčekmi pod vianočným stromčekom. To čo vnímame ako bežnú súčasť tradície našich predkov, je však celkom novodobá záležitosť. Ešte začiatkom 20. storočia sa v obyčajných príbytkoch roľníkov nenachádzal vianočný stromček a pod ním zabalené darčeky. Hoci zmienky o zdobení stromčeka v súvislosti s oslavami Kristovho narodenia máme zo 16. storočia z nemeckého mestského prostredia, bežná súčasť domácností to nebola. V priebehu 17. storočia sa stromček rozšíril najprv len do obydlí vyšších spoločenských vrstiev. Z nemeckých miest, prostredníctvom šľachtických a meštianskych sídel, sa až v 19. storočí šíril tento zvyk na vidiek. V tomto prostredí predchádzali vianočnému stromčeku len čerstvé zelené vetvičky, halúzky a prútiky. Neskôr bol vianočný stromček zavesený na stropnom tráme nad stolom a ozdobený bol slamenými ozdobami, jabĺčkami, orechmi, medovníkmi a sušeným ovocím. Pod stromčekom si darčeky ako materiálne predmety nachádzali deti až koncom 18. a začiatkom 19. storočia, aj to predovšetkým v mestskom prostredí. Na vidieku išlo o symbolické darčeky a prevládali skôr vinše a priania. Po skončení štedrej večere si susedia navzájom vinšovali a spievali koledy. Ako koledníci chodili aj pastieri, chudobnejší obyvatelia dediny alebo mládež. Za vinše ich v domácnostiach pohostili jedlom, koláčmi alebo pálenkou.
K hmotným vianočným darčekom patrili predovšetkým praktické veci - vlnené šály, čiapky a rukavice, topánky alebo čižmy, pre ženy šatky, látka na sukne či stuhy, pre mužov košeľa. V domácnostiach kde si to mohli dovoliť, obdarúvali deti okrem praktických darčekov aj hračkami, pre dievčatá bábiky a kolísky či kočiariky a u chlapcov boli obľúbené drevené hračky - koník, fúrik alebo vozík. Hračky z dreva majú v ľudovej výtvarnej tvorbe významné miesto. Ľudoví výrobcovia používali mäkké drevo - smrekové a jedľové, javorové a lipové. Drevo z ihličnatých stromov bolo vhodné na hračky, ktorých jednotlivé časti sa vyrábali štiepaním, kým listnaté drevo slúžilo na výrobu vyrezávaných hračiek. Vyrábali najmä hojdacie a sedacie koníky, dvojkolesové a štvorkolesové vozíky, kolísky, fúriky, sánky, miniatúrny nábytok alebo drevené holubičky.
V zbierkach Baníckeho múzea sa nachádza niekoľko zaujímavých detských hračiek, medzi nimi aj koník, ktorý pochádza z obce Kyjatice. Obec je známa výrobou drevených hračiek s typickým zdobením - rytým kruhovým ornamentom. Koník je umiestnený na podstavci so štyrmi kolieskami a pravdepodobne k nemu pôvodne patril aj voz, ktorý koník ťahal. Okrem neho sa v expozícii múzea nachádza s rovnakým ornamentom aj miniatúra súseku - truhlice na obilie alebo odev a miniatúra stola so stoličkami. Mestské prostredie reprezentuje detský kočiarik vypletaný z vŕbového prútia so železným podvozkom a drevenými kolesami, ktorý bol kúpený v roku 1928 na jarmoku v Rožňave. Tradíciou inšpirované sú aj vyrezávané zvieratká z jedľového dreva, ktoré vyrobil v 90. rokoch 20. storočia Juraj Mertuš, rodák z Gočova.
Barbora Šumská
Titulný obrázok - Drevené hračky - zvieratká, vyrobil Juraj Mertuš, N-6559-6578
Obrázok 1 - Detská hračka - drevený koník, N-447, foto: Martin Pitoňák
Obrázok 2 - Drevená miniatúra - stôl so stoličkami, N-439, N-440a-d, foto: Martin Pitoňák
Obrázok 3 - Prútený detský kočík, N-4827
