Neodmysliteľnou dekoratívnou súčasťou jari sú zdobené vajíčka, nazývané kraslice. Dnes kraslice vnímame ako estetický doplnok, ktorým si skrášľujeme naše príbytky, výklady obchodov a čoraz častejšie aj verejné priestory ako námestia či parky. Vajíčko v sebe už stáročia nesie aj niekoľko výrazných symbolov. Je znakom nového života, znovuzrodenia, priateľstva a lásky. Motívy na zdobených krasliciach mali v minulosti aj určitú magickú či ochrannú symboliku. U starovekých národov boli vajíčka súčasťou obradov vítania jari a symbolom slnka, svetla, obnovujúceho sa života, zdravia a plodnosti. Na mnohých miestach Európy, Ázie či Afriky našli archeológovia v hroboch rôzne druhy vajíčok, nie len slepačie, husacie či pštrosie, ale aj vyrobené z hliny či zlata. Prvé nálezy pochádzajú z hrobov Egypťanov 2000-500 rokov p. n. l., išlo o hlinené modely vajíčok zdobené lomenými líniami. V Grécku našli zvyšky maľovaných škrupín z obdobia 500-200 rokov p. n. l. V slovanských hroboch sa našli škrupiny vajíčok z 10. - 12. storočia. Vajíčka sa dávali do hrobov buď ako symbol znovuvzkriesenia alebo spolu s ostatným jedlom ako strava pre mŕtveho na druhý svet. V ústnom ľudovom podaní a zvykosloví sa kraslice spájajú s kresťanstvom, ktoré pokladalo vajíčko za symbol znovuzrodenia. Počas Veľkonočného pondelka maľovanými vajíčkami dievčatá obdarúvali prichádzajúcich kúpačov.
• Veľkonočné zdobené vajíčka – kraslice
Na zdobenie sa využívajú predovšetkým slepačie vajíčka, v niektorých prípadoch a lokalitách aj kačacie, husacie a zriedkavo i pštrosie. Ojedinele sa využívali na Slovensku aj vajíčka holubov, prepeličiek a poľných vtákov. Najčastejšie sa používali uvarené vajíčka, niekedy surové alebo vyfúknuté tzv. výduvky. Od druhej polovice 20. storočia až po súčasnosť je najpraktickejším využívanie vyfúknutých vajíčok. Výduvky sa pred zdobeným umývajú, najčastejšie mydlovou vodou, potom sa vajíčka nechajú vyschnúť. K základným technikám zdobenia patrí farbenie, voskovanie, batikovanie, vyškrabávanie, leptanie a oblepovanie. Príprava farieb bola v minulosti zložitejšia, získavali ich hlavne z prírodných materiálov. Žltú farbu získali varením kôry divej jablone, rasce, mladého obilia, cibuľových šupiek či šafranu. Červená farba sa získavala z podrvenej pálenej tehly, odvarom zo slivkového dreva, fialovočervený odtieň zas vývarom z červenej repy. Oranžová a hnedá farba sa pripravovala varením červenej cibule, slivkovej a brezovej kôry, orechových listov a škrupín. Zelená farba sa získavala varením jarnej oziminy, sena, mladej trávy, ďateliny, špenátu, petržlenovej vňate alebo kôry mladej jelše. Čierna farba odvarom z jelšovej a dubovej kôry, prípadne odvarom zo sadzí, či varením hrdzavého železa v šťave z kyslej kapusty. Modrú farbu získali z čučoriedok a fialovomodrú z červenej kapusty a červenej repy. Kombinovaním prísad a dĺžkou lúhovania docielili množstvo rôznych odtieňov a intenzít farieb. Do odvarov sa pridávalo aj niekoľko kvapiek octu alebo lúhu, prípadne soli na dosiahnutie jasnejšieho alebo sýtejšieho odtieňa a trvanlivosti farby.
Pri tvorbe ornamentu sa v minulosti využíval najmä včelí vosk, neskôr sa začala používať aj sviečka, parafín a v súčasnosti na rôznofarebné reliéfne zdobenie aj voskové farbičky. Vosk a jeho náhrady sa roztápajú v mištičke, v polievkovej lyžici či vrchnáčikoch nad plameňom alebo na elektrických varičoch. Na nanášanie vosku sa využíval v minulosti tŕň, drievko, či husacie pero alebo trubička nazývaná pisárka, neskôr hlavne špendlík alebo nálievkové pero, slamka či injekčné ihly. Pri technike voskovania vzniká nanášaním horúceho vosku reliéfny vzor. Ornament môže byť nanesený na bezfarebné alebo vopred zafarbené vajíčko. Kombináciou rôznych farieb podkladovej farby, ale aj vosku vzniká široká škála rôznorodých dekorov.
• Kraslice zdobené voskom
Batikovanie je kombináciou farbenia a voskovania. Vosk sa nanáša na čistú škrupinu vajíčka a následne sa vajíčko zafarbí v odvare. Teplom sa vosk odstráni a na miestach kde sa nachádzal ostane biely vzor. Ak má byť ornament farebný najprv sa vajíčko zafarbí, následne sa nanesie vzor voskom a vajíčko sa ponorí do octu alebo kapustovej šťavy, kyslá voda vybieli škrupinu, vosk sa odstráni handričkou a miesto vzoru ostane zafarbené.
• Kraslice zdobené batikovaním
Na vyškrabávanie ornamentu sa využíval ostrý predmet, v minulosti hlavne britva, šidlo, ihla, žiletka, ale aj hrot pilníka či nožíka. Na zafarbené vajíčka sa ornament vyškrabáva v podobe krátkych čiaročiek, postupne spájaných do väčších celkov. V niektorých lokalitách Slovenska na kraslice vyškrabával aj text, krátke veršíky či venovanie.
• Kraslice farbené v cibuľových šupkách s vyškrabávaným ornamentom
Kraslice sa zdobili aj leptaním, na to sa využívalo leptadlo tzv. šalvoster - kyselina dusičná, používal sa aj ocot či šťava z kyslej kapusty, ktoré sa nanášali drievkom alebo štetcom. Ďalšou technikou je oblepovanie, pri lepení sa v súčasnosti používajú kupované lepidlá, v minulosti lepidlo vyrábali z múky. Ako materiál sa používala dužina močiarnej trávy, slama, textil, vlna či bavlnka. K ďalším zriedkavejším technikám patrí odrôtovanie a okúvanie vajíčok, výroba sklenených a drevených tokárených vajíčok.
• Kraslice vyrobené z lipového dreva maľované fixkou
Tradičné techniky v druhej polovici 20. storočia ustupujú alebo sa dopĺňajú novými. Využívajú sa aj vodové, temperové a olejové farby, lak, tuš alebo fixky. K jednej z najnovších techník patrí perforovanie, inak nazývané tiež madeirovanie alebo dierkovanie. Dierky sa vytvárajú tenkou vŕtačkou, majú tvar kruhu, oblúku, srdiečka či hviezdičky. Takto zdobené vajíčka sa zároveň farbia a dierky sa domaľúvajú voskom.
• Kraslice zdobené perforovaním
Barbora Šumská
Zdroje:
PRANDA, Adam., PRANDOVÁ, Elena. Slovenské kraslice. Martin: Osveta, 1994. ISBN 80-217-0264-8.
PANČUHOVÁ, Eva. Zdobenie kraslíc, Encyklopédia Tradičné remeslá a domácke výroby, ÚĽUV. Dostupné online: http://www.uluv.sk/sk/encyklopedie/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/zdobenie-kraslic/
Fotografie – Banícke múzeum v Rožňave
