Historická expozícia

Sestry Szontághové

“V lete v roku 1905 sme sa rozhodli, že zavedieme výrobu írskej čipky. Ale aj keď sme prevzali techniku írskej čipky, hneď od začiatku sme sa snažili, aby v nej prevládali ľudové motívy, aby čipka bola niečím novým, zvláštnym.” písala Alžbeta Szontághová v článku z 15. 8. 1907 (Z histórie štítnickej čipky, Sajó – Vidék, Slánsky kraj).

Sestry Alžbeta a Aranka Szontághové boli dcérami majiteľa medeného hámra v Štítniku Pavla Szontágha. Narodili sa koncom päťdesiatych rokov 19. storočia v Štítniku. Rozvoj tohto mestečka závisel v minulosti hlavne na ťažbe železnej rudy v blízkom okolí. Koncom 19. storočia však ťažba rudy stagnovala, zásoby sa vyčerpali a priemysel začal upadať. Tieto zmeny mali negatívny dopad na obyvateľstvo mesta, prišla chudoba a množstvo ľudí sa vysťahovalo do cudziny. Práve v tomto ťažkom období prišli sestry Szontághové s nápadom začať podnikať. Využili aktuálny módny trend, v čase secesie bol v obľube odev doplnený rôznym zdobením. Čipky boli súčasťou takmer všetkých odevov a doplnkov vtedajších dám. Sestry Szontághové prevzali techniku írskej háčkovanej čipky, doplnili ju o tradičné maďarské vzory a vytvorili tak produkt, ktorý sa stal známy pod názvom štítnická čipka.

0001 2485x952

Alžbeta Szontághová (1856 – 1917), Aranka Szontághová (1858 – 1950), rodný dom v Štítniku
A Csetneki Magyar Csipke Alapítvány hivatalos honlapja

 

V roku 1905 otvorili v rodnom dome v Štítniku školu, v ktorej sa dievčatá a ženy z okolia zaúčali do výroby čipky. Neskôr sa kurzy organizovali aj v Rožňave a v ďalších mestách v rámci Uhorska ako Budapešť, Kecskemét, Debrecín a ďalšie. Záuejm o kurzy bol veľký, absolvovali ich nie len ženy a dievčatá z okolia Štítnika a Rožňavy, ale aj z Košíc či Miškovca. Po zaškolení dostávali ženy a dievčatá pravidelne objednávky na prácu. Sestry Szontágové vydali aj dve príručky s popisom práce, obrázkami a návodmi. Práce v kurzoch organizovali samotné sestry, na začiatku aj vyučovali a zároveň pripravovali nové návrhy a zabezpečovali predaj hotových produktov. Najprv sa vyrábali len okrajové čipky a jednoduchšie motívy, neskôr svoju ponuku rozšírili a na objednávku vyrábali aplikácie na šaty a blúzky, goliere, manžety, rukavice, viazanky, dečky, obrusy a aj aplikácie na dámsku spodnú bielizeň, či na klobúky a slnečníky. Medzi najčastejšie motívy patrili granátové jablko, ruža, tulipán, čerešne a srdiečka. Výrobky predávali aj vo vlastnom obchode v Budapešti. Produkty značili ich vlastným znakom, ktorým bol štvorlístok v okrúhlom poli, po obvode s nápisom Csetneki Magyar Csipke (Štítnická maďarská čipka). Úspech si získali nie len v Uhorsku, ale aj v cudzine.

0002 2435x859

Pohľadnice s motívom štítnickej čipky
Pest-Budai Árverezőház

 

Podnikanie sestier Szontághových prerušila až prvá svetová vojna v roku 1914 a po vojne sa už ich aktivity na území dnešného Slovenska neobnovili. Po smrti Alžbety v roku 1917 Aranka obnovila výrobu čipiek už len v Maďarsku. Po vojne sa však zmenila aj móda, hrubšiu čipku nahradila jemná a odevy prestali byť tak bohato zdobené. Dopyt po čipkách klesal a hoci Aranka podľa nových požiadaviek upravila aj ponuku tovaru, čipka sa v odevoch objavovala čoraz menej a nová technika sa uplatnila už le pri výrobe obrusov.

Na niekoľko desaťročí sa výroba štítnickej čipky dostala takmer do zabudnutia, techniku obnovila v roku 1995 Ida Vághy z Debrecína v Maďarsku. Na Slovensku sa histórii, technike a aj výrobe štítnickej čipky začala venovať Julianna Máté z Hucína ešte počas štúdia na gymnáziu. V súčasnosti študuje na Maďarskej univerzite výtvarných umení v Budapešti reštaurátorstvo úžitkového umenia so špecializáciou na textil a kožu a zároveň pacuje v Etnografickom múzeu v Budapešti ako pomocná reštaurátorka. Hoci technika výroby štítnickej čipky je veľmi náročná a vyžaduje si množstvo času a trpezlivosti, snaží sa ju oživiť a prenieť aj do súčasnej módy.

Barbora Šumská

0003 2080x1168

Štítnická čipka z tvorby Julianny Máté, foto: Julianna Máté

 

0004 2300x1081

Štítnická čipka z tvorby Julianny Máté, foto: Valentina Gilányi

 

Zdroje:

CZINTELOVÁ, Angela. Štítnická čipka. In: Baníctvo v našich múzeách a jeho prezentácia. s. 48-57. Rožňava: ZMS a Banícke múzeum v Rožňave, 2017. 208 s. ISBN 978-80-971748-4-2.

CZINTELOVÁ, Angela. Štítnická čipka. In: Remeslo, umenie, dizajn, roč. 7, 2006, č. 3, 46-49.

MINTALOVÁ ZUBERCOVÁ, Zora, Príbeh vlákna. Textilné remeslá na Slovensku. Bratislava: SLOVART, 2016. 207 s. ISBN 978-80-556-2365-8.

A Csetneki Magyar Csipke Alapítvány hivatalos honlapja: https://web.archive.org/web/20120516120855/http://www.csetnekimagyarcsipke.hu/index.htm

Pest-Budai Árverezőház: http://www.bedo.hu/index.php?azon=keres&kkod=0&akod=6&asor=76&mit=Csetnek

Julianna objavila poklad: Nenápadná gymnazistka zachránila slovenský unikát: https://www.cas.sk/clanok/270597/julianna-objavila-poklad-nenapadna-gymnazistka-zachranila-slovensky-unikat/

KSK logo PANTONE SVK horSme partner TI web fond na podporu umenia

 

LOGO

logo tg new

Táto stránka využíva Cookies. Ich využívanie môžete odmietnuť nastavením vášho prehliadača. Pokračovaním v používaní stránky predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť.
Podrobnejšie informácie Ok