Historická expozícia

Sestry Szontághové

“V lete v roku 1905 sme sa rozhodli, že zavedieme výrobu írskej čipky. Ale aj keď sme prevzali techniku írskej čipky, hneď od začiatku sme sa snažili, aby v nej prevládali ľudové motívy, aby čipka bola niečím novým, zvláštnym.” písala Alžbeta Szontághová v článku z 15. 8. 1907 (Z histórie štítnickej čipky, Sajó – Vidék, Slánsky kraj).

Sestry Alžbeta a Aranka Szontághové boli dcérami majiteľa medeného hámra v Štítniku Pavla Szontágha. Narodili sa koncom päťdesiatych rokov 19. storočia v Štítniku. Rozvoj tohto mestečka závisel v minulosti hlavne na ťažbe železnej rudy v blízkom okolí. Koncom 19. storočia však ťažba rudy stagnovala, zásoby sa vyčerpali a priemysel začal upadať. Tieto zmeny mali negatívny dopad na obyvateľstvo mesta, prišla chudoba a množstvo ľudí sa vysťahovalo do cudziny. Práve v tomto ťažkom období prišli sestry Szontághové s nápadom začať podnikať. Využili aktuálny módny trend, v čase secesie bol v obľube odev doplnený rôznym zdobením. Čipky boli súčasťou takmer všetkých odevov a doplnkov vtedajších dám. Sestry Szontághové prevzali techniku írskej háčkovanej čipky, doplnili ju o tradičné maďarské vzory a vytvorili tak produkt, ktorý sa stal známy pod názvom štítnická čipka.

0001 2485x952

Alžbeta Szontághová (1856 – 1917), Aranka Szontághová (1858 – 1950), rodný dom v Štítniku
A Csetneki Magyar Csipke Alapítvány hivatalos honlapja

 

V roku 1905 otvorili v rodnom dome v Štítniku školu, v ktorej sa dievčatá a ženy z okolia zaúčali do výroby čipky. Neskôr sa kurzy organizovali aj v Rožňave a v ďalších mestách v rámci Uhorska ako Budapešť, Kecskemét, Debrecín a ďalšie. Záuejm o kurzy bol veľký, absolvovali ich nie len ženy a dievčatá z okolia Štítnika a Rožňavy, ale aj z Košíc či Miškovca. Po zaškolení dostávali ženy a dievčatá pravidelne objednávky na prácu. Sestry Szontágové vydali aj dve príručky s popisom práce, obrázkami a návodmi. Práce v kurzoch organizovali samotné sestry, na začiatku aj vyučovali a zároveň pripravovali nové návrhy a zabezpečovali predaj hotových produktov. Najprv sa vyrábali len okrajové čipky a jednoduchšie motívy, neskôr svoju ponuku rozšírili a na objednávku vyrábali aplikácie na šaty a blúzky, goliere, manžety, rukavice, viazanky, dečky, obrusy a aj aplikácie na dámsku spodnú bielizeň, či na klobúky a slnečníky. Medzi najčastejšie motívy patrili granátové jablko, ruža, tulipán, čerešne a srdiečka. Výrobky predávali aj vo vlastnom obchode v Budapešti. Produkty značili ich vlastným znakom, ktorým bol štvorlístok v okrúhlom poli, po obvode s nápisom Csetneki Magyar Csipke (Štítnická maďarská čipka). Úspech si získali nie len v Uhorsku, ale aj v cudzine.

0002 2435x859

Pohľadnice s motívom štítnickej čipky
Pest-Budai Árverezőház

 

Podnikanie sestier Szontághových prerušila až prvá svetová vojna v roku 1914 a po vojne sa už ich aktivity na území dnešného Slovenska neobnovili. Po smrti Alžbety v roku 1917 Aranka obnovila výrobu čipiek už len v Maďarsku. Po vojne sa však zmenila aj móda, hrubšiu čipku nahradila jemná a odevy prestali byť tak bohato zdobené. Dopyt po čipkách klesal a hoci Aranka podľa nových požiadaviek upravila aj ponuku tovaru, čipka sa v odevoch objavovala čoraz menej a nová technika sa uplatnila už le pri výrobe obrusov.

Na niekoľko desaťročí sa výroba štítnickej čipky dostala takmer do zabudnutia, techniku obnovila v roku 1995 Ida Vághy z Debrecína v Maďarsku. Na Slovensku sa histórii, technike a aj výrobe štítnickej čipky začala venovať Julianna Máté z Hucína ešte počas štúdia na gymnáziu. V súčasnosti študuje na Maďarskej univerzite výtvarných umení v Budapešti reštaurátorstvo úžitkového umenia so špecializáciou na textil a kožu a zároveň pacuje v Etnografickom múzeu v Budapešti ako pomocná reštaurátorka. Hoci technika výroby štítnickej čipky je veľmi náročná a vyžaduje si množstvo času a trpezlivosti, snaží sa ju oživiť a prenieť aj do súčasnej módy.

Barbora Šumská

0003 2080x1168

Štítnická čipka z tvorby Julianny Máté, foto: Julianna Máté

 

0004 2300x1081

Štítnická čipka z tvorby Julianny Máté, foto: Valentina Gilányi

 

Zdroje:

CZINTELOVÁ, Angela. Štítnická čipka. In: Baníctvo v našich múzeách a jeho prezentácia. s. 48-57. Rožňava: ZMS a Banícke múzeum v Rožňave, 2017. 208 s. ISBN 978-80-971748-4-2.

CZINTELOVÁ, Angela. Štítnická čipka. In: Remeslo, umenie, dizajn, roč. 7, 2006, č. 3, 46-49.

MINTALOVÁ ZUBERCOVÁ, Zora, Príbeh vlákna. Textilné remeslá na Slovensku. Bratislava: SLOVART, 2016. 207 s. ISBN 978-80-556-2365-8.

A Csetneki Magyar Csipke Alapítvány hivatalos honlapja: https://web.archive.org/web/20120516120855/http://www.csetnekimagyarcsipke.hu/index.htm

Pest-Budai Árverezőház: http://www.bedo.hu/index.php?azon=keres&kkod=0&akod=6&asor=76&mit=Csetnek

Julianna objavila poklad: Nenápadná gymnazistka zachránila slovenský unikát: https://www.cas.sk/clanok/270597/julianna-objavila-poklad-nenapadna-gymnazistka-zachranila-slovensky-unikat/

KSK logo PANTONE SVK horSme partner TI web fond na podporu umenia KMhorizonCMYK.jpg

         LOGO             OBJAVTE               logo tg new

Uložiť
Nastavenia cookies
Cookies nám pomáhajú pripraviť pre vás čo najlepšiu webstránku. Vopred vám ďakujeme za dôveru!
Súhlasím
Nesúhlasím
Chcem vedieť viac
Essential
Tieto cookies sú nevyhnutné pre správne fungovanie stránky
Banmuz.sk
Súhlasím
Analytické
Tieto nástroje používame na analýzu dát o návštevnosti, meranie jej rýchlosti a odovzvy.
Google Analytics
Súhlasím
Nesúhlasím