Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave dokumentuje bohatú históriu Rožňavy a jej blízkeho i vzdialenejšieho okolia. V historickom fonde patria medzi najvzácnejšie predmety viažuce sa k cechovým dejinám mesta. Prostredníctvom nich sa dozvedáme mnoho zaujímavostí zo života rožňavských remeselníkov. Popri cechových písomnostiach, zvolávacích tabuľkách, pečatidlách, vývesných štítoch a nádobách evidujeme 15 cechových truhlíc. Ich vyhotovenie a umelecké spracovanie záviselo od doby vzniku, dielne, majstra a v neposlednom rade aj od majetnosti cechu. Z nich každá je zaujímavým svedectvom svojej doby. Svojou výrobou, jednoduchosťou či zdobením je každá originálna.
Cechové truhlice slúžili na ukladanie písomností: artikúl, protokolov, účtovných kníh, majstrovských listov, vysvedčení, vandrovných knižiek, korešpondencie a pod. Uchovávali sa v nich aj pečatidlá, zvolávacie tabuľky, sošky patrónov, korbáče či písacie rekvizity, ale aj cennosti či peniaze. Vzhľadom a výzdobou vyjadrovali prestíž cechu. Najjednoduchšie boli hladké, väčšinou však boli bohato zdobené intarziami, rezbami, cechovými znakmi či bohato okované. Obyčajne mali dva zámky a dva rozdielne kľúče, z ktorých jeden bol u cechmajstra a druhý u vicemajstra. Cechové truhlice mali aj symbolickú funkciu. Ich otvorením a zatvorením sa ohraničoval začiatok a koniec cechovej schôdze. Svoju úlohu zohrávali aj pri cechových zvyklostiach, kedy po voľbe nového cechmajstra majstri slávnostne preniesli cechovú truhlicu do domu nového cechmajstra.
V roku 2020 boli zreštaurované štyri cechové truhlice, donedávna ukryté pred zrakmi návštevníkov v depozitárnych priestoroch múzea. Pochádzajú z 18. a 19. storočia, vyhotovené sú z dreva a v minulosti boli majetkom rožňavských cechov. Vďaka práci reštaurátora Alexandra Koreňa, ktorý sa zameriava hlavne na prenosné obrazy a oltárnu architektúru, sa truhlice zmenili na nepoznanie, ba čo viac, odkryli svoje storočia ukrývané tajomstvá. Pomocou postupov a technológií reštaurovania tento skúsený reštaurátor odhalil pôvodné vrstvy, doplnil poškodené a chýbajúce časti, ošetril kovové časti, realizoval ochranu drevnej hmoty proti škodcom a ošetrenie, retušoval výmaľby a realizoval záverečnú úpravu.
Najväčším prekvapením bolo odhalenie výmaľbovej dekorácie a nápisov na jednej z truhlíc. Truhlica zdobená maľbou, na čelnej strane s nápisom Anno 1843, s baníckym znakom – prekríženým kladivkom a želiezkom a troma ružami symbolizujúcimi ťažbu zlata, striebra a medi, je medzi insígniami rožňavských cechov skutočnou raritou. V maľovanej prírodnej scenérii s vrchmi je vpravo dole viditeľný akýsi otvor, ktorý by mohol evokovať vchod do bane. Zadná strana s maľovaným nápisom poskytuje informácie o predstaviteľoch cechu. Predpokladáme, že táto truhlica mohla patriť cechu rožňavských baníkov, a tak by k zvolávacej tabuli a zástave baníckeho cechu, ktoré v historickom fonde múzea evidujeme, pribudol ďalší cechový skvost spätý s baníctvom, ktoré bolo v našom meste po stáročia rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života.
Cechové truhlice poskytujú zaujímavé a cenné informácie k dejinám rožňavských cechov a sú vzácnym zdrojom poznania histórie mesta Rožňava. Odhalenie nových skutočností bude predmetom ďalšieho výskumu, ktorý obohatí a upresní doterajšie poznatky.
Reštaurovanie cechových truhlíc zo zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave bolo realizované dodávateľsky firmou Artus s.r.o. Osobitné poďakovanie patrí pánovi Alexandrovi Koreňovi, ktorý reštaurátorské práce realizoval a odkryl tak roky ukrývané tajomstvá truhlíc rožňavských cechov.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Foto: A. Koreň
Zdroj: Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave, fond História I
Truhlice cechové H-2244 44/61, H-2248 692/56, H-2242 8/56, H-2238 15/56
