Fašiangy sú obdobím od sviatku Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorá sa nazýva aj škaredá, krivá alebo suchá streda. Začína ňou štyridsať dňový pôst pred sviatkami Veľkej noci. Fašiangy majú pôvod v predkresťanských zvykoch a spájajú sa s prelomom ročných období zimy a jari. Zachované historické pramene uvádzajú, že sa na našom území už v 9. storočí používal termín mjasopust, podobný názov sa do súčasnosti zachoval v Českej republike – masopust. U nás bol neskôr nahradený nemeckým výrazom Fasching s pôvodným významom posledné napitie, teda posledná možnosť pred pôstom piť alkoholické nápoje. Pôvodne sa naši predkovia v tomto období lúčili so zimou a spevom a tancom vítali postupný príchod jari. Rôzne magicko-prosperitné úkony mali zabezpečiť dobrú úrodu a hojnosť počas roka, mali tiež ochrannú funkciu pred pôsobením zlých síl a snahu zaistiť plodnosť hospodárskych zvierat a ľudí. Práve prítomnosť masiek a voľná zábava dávala možnosť prekročiť zaužívané pravidlá, normy správania sa, mohli sa používať slová a gestá, ktoré bežne spoločnosť netolerovala. Fašiangový sprievod tvorili masky, ktoré mali ľudskú podobu, najčastejšie sa do nich prezliekali muži, išlo napríklad o masky ako dedo, baba, prespanka s dieťaťom, žobrák, cigánka, ale tiež masky povolaní, napríklad mäsiar, poľovník, vojak či sudca. Za najstaršie sa však pokladajú masky zvierat, medzi ktoré patril medveď, koza, kôň alebo turoň.
Fašiangy v meste boli podobne ako na dedine časom zábavy a hodovania, v mestách sa však usporadúvali večierky, plesy a maškarné bály. Ich hlavnými organizátormi boli v minulosti hlavne remeselnícke cechy, neskôr spoločenstvá, spolky a rôzne inštitúcie. Tradícia organizovania mestských plesov a bálov bola aj v meste Rožňava. Súčasťou plesov a bálov bol pripravený kultúrny program, slávnostná večera a občerstvenie a nesmela chýbať živá hudba, ktorá zabávala prítomných hostí. Masky sa uplatnili nie len vo fašiangových sprievodoch na vidieku, ale aj na mestských zábavách, formou tematických kostýmov a doplnkov, ktoré súviseli aj so spoločensko-politickou situáciou. Z archívu Baníckeho múzea v Rožňave vyberáme fotografie, ktoré priblížia atmosféru mestských zábav 20. storočia.
Barbora Šumská
Účastníci plesu, 1945, Rožňava
Cigánsky ples. 1980, Rožňava
Zdroje:
BOSÁK, M. a BOSÁK, R. Zvyky a tradície na Slovensku. Prešov: Spoločnosť Michala Bosáka, 2006.
NÁDASKÁ, K. Slovenský rok. Bratislava: Fortuna Libri, 2012.
Archív Baníckeho múzea v Rožňave.
