Banícke múzeum v Rožňave

Ľudové zvyky a tradície na Turíce

Sedem týždňov po sviatkoch Veľkej noci sa slávia Turíce alebo inak aj Svätodušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky či Rusadlá. V kresťanskom ponímaní ide o sviatky spomienky na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme. Zároveň sa však prelínajú s pohanskými sviatkami osláv jari. Názov Turíce je pravdepodobne odvodený od zvieracej masky tura, ktorá symbolizovala silu a plodnosť. V protestantských cirkvách sa používa aj názov Letnice, odvodený je od židovského sviatku prijatia Tóry od Boha na vrchu Sinaj - Šavu'ot. Bolo to zároveň poďakovanie za úrodu po žatve a obdobie žatvy nazývali starí Slovania letnica. Pre oblasť východného Slovenska, ale aj Gemera sa v minulosti používal aj názov Rusadlá. Pojem zrejme pochádza zo starorímskej slávnosti pascha rosarum - sviatok ruží.

Symbolom týchto sviatkov zelene boli konáriky liesky, hrabu alebo iných listnatých stromov, ktoré si ľudia vkladali do okien, ozdobovali interiér a potom keď uschli odložili ich a v prípade búrky hádzali do pece. Tiež to bolo obdobie čistenia studničiek a prameňov. Vyčistenie studničky malo zabezpečí človeku zdravie a chotáru dostatok vlahy.

V sobotu popoludní alebo v noci stavali mládenci máje, ide o vysoký listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou ozdobenou stuhami, šatkami či fľaškou pálenky. Stavali sa pred kostol, verejné budovy či domy dievčat. V niektorých obciach dostávali máje len dievčatá, ktorým chcel mládenec prejaviť svoju náklonnosť, inde boli spoločným darom mládencov pre všetky dievčatá. Zriedkavo sa mohlo stať, že dievča potupili tak, že jej postavili pred dom suchý strom alebo hrniec s burinou. V dedinách Slánskej doliny boli pre mládencov hlavnou odmenou pierko, vyšívané zápästky či vreckovka a keď išlo o vážnu známosť, tak vyšívaná košeľa. V Ochtinej dostávali mládenci aj po 100 korún na spoločnú zábavu, ktorá sa organizovala na druhý deň. V Rudnej prišiel na zábavu mládenec s vreckovkou alebo pierkom, ktoré dostal od dievčaťa a aj prvý tanec tancoval s tou, ktorej postavil máj.

Stromové máje neskôr nahradili kvetinové koše. Keď mal chlapec o dievča záujem, doniesol jej vyzdobený kvetinový kôš. Ak malo aj dievča záujem o chlapca, ako prejav náklonnosti umiestnila kôš do okna tak, aby ho bolo aj z cesty dobre vidieť. Takéto kvetinové máje boli bežné v Kružnej, ale aj v Markuške či v Rakovnici a ďalších obciach Gemera.

 

Zdroje:

Archív Baníckeho múzea v Rožňave

Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Bratislava: Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6.

Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2. Bratislava: Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4.

HORVÁTHOVÁ, Emília. Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava: Tatran, 1986. 248 s.

HORVÁTHOVÁ, Emília. Kalendárne zvyky a obrady. In: Gemer-Malohont. Martin: Matica slovenská, 2011, s. 332-374. ISBN 978-80-7090-990-4.

MANGA, János. Výročné zvyky v obci Rudná a Kružná. In: Gemer: Národopiné štúdie, Zväzok 4. Rimavská Sobota: Gemerská vlastivedná spoločnosť, 1981, s. 187-220.

 

Barbora Šumská

 

1 947x699

Baníci na turíčne sviatky, 1926, Dobšiná

 

3 644x655

Stavanie májov, Čierna Lehota

KSK logo cmykSme partner TI web fond na podporu umenia

 

LOGOlogo tg new

Táto stránka využíva Cookies. Ich využívanie môžete odmietnuť nastavením vášho prehliadača. Pokračovaním v používaní stránky predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť.
Podrobnejšie informácie Ok