Zážitkové centrum Sentinel

Geológia Gemera

Gemer z hľadiska geológie patrí k jedným z najzaujímavejších a zároveň najzložitejších území Západných Karpát. Celý región sa rozprestiera v Slovenskom rudohorí a v južnej časti Spišsko-gemerského rudohoria. Geologická rozmanitosť a množstvo nerastných surovín tvorili vhodný základ pre rozvoj baníctva a hutníctva v tejto lokalite. Baníctvo v tomto regióne má dlhú históriu, ktorá siaha až do prehistorických dôb. Archeologické nálezy potvrdili, že Gemer bol osídlený rôznymi pravekými kultúrami. Ako prvá začala využívať nerastné bohatstvo tohto regiónu Keltská kultúra, a to železnú rudu, na výrobu železných predmetov.

Prvé písomné doklady o baníctve v okolí Rožňavy pochádzajú z 11. storočia. V tej dobe sa tu ťažili predovšetkým drahé a farebné kovy ako napríklad: zlato, striebro a meď. Rozmach ťažby a spracovania železnej rudy sa začal v 17. storočí. V 19. storočí dokonca Gemer nazývali „železným srdcom Uhorska“. Okrem bohatých ložísk rôznych rudných surovín (železná ruda, medená ruda, antimonit, nikel-kobaltová ruda a pod.), toto územie je bohaté aj na nerudné suroviny (vápenec, magnezit, talk, sadrovec alebo azbest). Vďaka dobývaniu nerudných surovín prítomnosť baníctva je tu dodnes.

Množstvo a rozmanitosť nerastov na Gemeri je podmienené zložitou geologickou stavbou. Územie Gemera z geologického hľadiska patrí k vnútorným Západným Karpatom. Patrí k horstvu, ktoré svoje podstatné geologické črty získalo iba koncom druhohôr (cca. pred 200 mil. rokmi) a v priebehu treťohôr a štvrtohôr (cca. pred 65 mil. rokmi – až dodnes). Jedná sa v geológií o mladé formovanie územia, ktoré sa nazýva aj alpidným, keďže súčasne sa toto územie formovalo spolu s Alpami. To však neznamená, že na jeho stavbe sa nepodieľajú aj staršie horniny a jeho vývoj neovplyvňovali staršie horotvorné procesy (vrásnenia). Ide o tzv. polyorogénne územie, to znamená, že počas formovania toto územie bolo niekoľkonásobne prevrásnené.

Najstaršie geologické jednotky, ktoré budujú podložie Gemera sú veporikum a gemerikum. Tieto geologické jednotky sú tvorené najstaršími horninami, ktoré na tomto území vznikali od začiatku prvohôr až do obdobia druhohôr (cca. pred 530 – 290 mil. rokmi). Horniny veporika sa tu oproti gemeriku vyskytujú iba sporadicky. Budujú hlavne Stolické vrchy a sú to : granitoidy, ortoruly a kryštalické bridlice. Gemerikum je najrozsiahlejšia geologická jednotka v oblasti Gemera, ktorá buduje Volovské vrchy a južnú časť Revúckej vrchoviny. Celá geologická jednotka je tu tvorená horninami ako sú: pieskovce, fility, bazalty, dolomity, magnezity, kryštalické bridlice, metaryolity a iné.

Na gemeriku ležia tzv. tektonické trosky – druhohorné príkrovy silicikum a meliatikum. Tieto príkrovy sa tu ukladali v druhohorách (cca pred 245 – 130 mil. rokmi). Horniny silicika budujú Slovenský kras a Muránsku planinu. Meliatikum sa vyskytuje len izolovane v Slovenskom krase. V druhohorách, kedy vznikali tieto príkrovy, na tomto území sa menili doby. Vystriedalo sa obdobie kedy tu bol otvorený oceán s obdobím kedy na Slovensku (vzdialenejšie od Gemera) aktívne vybuchovali sopky. V tomto období vzniklo podstatné geologické podložie Gemera. Silicikum tvoria hlavne vápence, ktoré vznikli v dobe, kedy tu bol oceán. Vápence (orogénne) vznikajú sedimentáciou schránok a kostier morských živočíchov a rastlín. Tieto vápence budujú Slovenský kras, naše jedinečné územie, s množstvom unikátnych krasových útvarov. Okrem vápencov sa tu usádzali aj dolomity, pestré bridlice a radiolarity. Meliatikum, ktoré sa tu vyskytuje len izolovane je tvorené tiež usadenými horninami – vápencami, ale vo väčšom množstve sa tu vyskytujú premenené tzv. metamorfované horniny, ktoré vznikli v dôsledku tlaku a tepla a to vo forme serpentinitov, hematitov, ale aj vulkanických hornín - granitov.

Po druhohorách prichádzajú treťohory (cca pred 65 -23 mil. rokmi), kedy toto územie bolo zväčša súšou. Úlomkovité (klastické) sedimentárne horniny pomocou erózie a zvetrávania začali vypĺňať Rožňavskú kotlinu. Treťohorné sedimenty sú tvorené prevažne štrkmi, v ktorých sa nachádzajú pieskovce a ílovce.

V štvrtohorách (cca. pred 1,5 mil. rokmi až dodnes) došlo v oblasti Slovenského Rudohoria k jeho intenzívnemu, avšak nerovnomernému výzdvihu. V tomto období sa striedali ľadové a medziľadové doby. Ľadovce prehlbovali naše doliny, prenášali množstvo hornín do dolín riek, kde postupne vznikali terasové kužele. V oblasti vápencov nastalo formovanie povrchových a podzemných krasových javov. Postupne vzniklo územie, ktoré poznáme aj dnes ako Národný park Slovenský kras.

Toto bol len veľmi krátky exkurz geologickým vývojom územia Gemera, podrobné mapy, nákresy a vzorky minerálov a hornín si môžete pozrieť v exteriérovej Geologickej bádatelni v Zážitkovom centre Sentinel v Baníckom múzeu v Rožňave.

Tešíme sa na Vašu návštevu.

Juliána Kelemenová

 

badatelna web

KSK logo cmykSme partner TI web fond na podporu umenia

 

LOGOlogo tg new

Táto stránka využíva Cookies. Ich využívanie môžete odmietnuť nastavením vášho prehliadača. Pokračovaním v používaní stránky predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť.
Podrobnejšie informácie Ok