Veľká noc je niekoľkodňový kresťanský sviatok pripomínajúci ukrižovanie a vzkriesenie Krista. Ide o pohyblivý sviatok, ktorého dátum sa určuje podľa prvej nedele po splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti. Tak ako aj ostatné sviatky na našom území, aj Veľká noc spája kresťanské tradície s predkresťanskými zvykmi, v tomto prípade spojenými s príchodom jari. Obradové činnosti mali zabezpečiť prosperitu v nasledujúcom období, dobrú úrodu, zdravie ľudí i domácich zvierat a očistu obce a domácností od zlých síl.
Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, kedy si kresťania vo svojich chrámoch nechávajú svätiť bahniatka - vŕbové prúty s pukmi. Po príchode domov si ich ľudia kedysi zasunuli za sväté obrazy a pripisovali im zvláštnu silu. Z bahniatok dali zjesť aj dobytku, aby zabezpečili ochranu zvierat pred chorobami a morom. V gemerskej obci Bôrka posvätené puky bahniatok zjedol aj každý člen rodiny, aby ho nebolelo hrdlo. V tento sviatok vŕbové prútiky odnášali aj na hroby svojich blízkych zosnulých. Keď bola búrka a hrmelo, posvätené bahniatka pálili, aby ochránili svoj dom.
Zelený štvrtok sa spájal hlavne s jarnými úkonmi, vyháňaním dobytka na pašu. Vo viacerých gemerských obciach bolo zvykom, že v tento deň chodil pastier po dedine a obchádzal všetky domy, pred každým zastal, zatrúbil a povinšoval. Pastiera obdarovali múkou, fazuľou, vajcami, chlebom, slaninou a niekde aj peniazmi. V obciach Slanskej doliny ozdobili býka vencom z púpavy alebo papierových ruží a previedli po dedine. Dobytok tiež okiadzali svätenými bylinami alebo stádo prehnali popri ohni. Počas výhonu dobytka tiež plieskali bičom a trúbili, aby odohnali strigy. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty nezneli zvony ani hudobné nástroje, namiesto zvonenia sa používali rapkáče. Magické vlastnosti pripisovali v tieto dni aj vode. Dievčatá sa kúpali na potoku a pod vŕbou sa česali, aby mali dlhé vlasy. Voda mala očistiť a ozdraviť, zabezpečiť krásu a sviežosť, ale aj zbaviť hriechov.
Na Veľký piatok sa dodržiaval prísny pôst, okrem mäsa sa v mnohých domácnostiach nekonzumovalo ani maslo a mlieko. V Nižnej Slanej varili na večeru dlhé rezance s makom, aby boli na žite veľké klasy. Robili sa len nevyhnutné práce, upratovanie, varenie, pečenie či zdobenie vajíčok odkladali až na Bielu sobotu. V Jelšave a Rožňavskom Bystrom v sobotu triasli ovocné stromy, aby mali hojnosť ovocia. Na poludnie sa už okrem baníkov, každý snažil byť doma.
Najväčším sviatkom Veľkej noci je Veľkonočná nedeľa. Aj v gemerských obciach si katolíci nechávali svätiť jedlá, v košíkoch nosili do kostola chlieb, soľ, šunku, vajcia a koláče. Na raňajky pripravovali bielu kávu a praženicu, ako hlavné jedlo sa varili polievky s údeným mäsom a varili alebo dusili hovädzie či jahňacie mäso. K sladkým pokrmom patrili makové a tvarohové koláče. Tak ako na prvý sviatok vianočný a na Nový rok, tak aj v tento deň nebolo zvykom chodiť ženám na návštevy do druhého domu. Poobede ešte dievčatá chystali vajíčka pre kúpačov. Vajíčka sa varili na tvrdo a farbili sa v odvaroch napríklad z cibuľovej šupky. Niektoré pred tým ozdobili voskom, ktorý potom odstránili čím vznikol geometrický alebo kvetinový vzor.
Veľkonočný pondelok sa spájal so zábavou. Čas dopoludnia bol vyhradený pre oblievačky. Mládenci chodili spoločne po obci a dievčatá museli niekedy hľadať, pretože sa pred nimi ukrývali. Kúpačov odmenili hneď, ponúkli koláčmi, slaninou, dievčatá ich obdarovali maľovanými vajíčkami, starších ponúkli aj pálenkou. Dávnejším zvykom však bolo, že kúpačom pohostenie dievčatá doniesli až večer na tanečnú zábavu. Mládenci museli byť na zábave prví a do tanca mali pozvať tú dievku, ktorú dopoludnia obliali.
Barbora ŠUMSKÁ
Pozrite si video v našej videogalérii
Zdroje:
Archív Baníckeho múzea v Rožňave
DILLNBERGEROVÁ, Sylvia. Stravovací systém v Gemeri. In: Obzor Gemera, 20, 1989, č. 1. s. 36-40.
HORVÁTHOVÁ, Emília. Kalendárne zvyky a obrady. In: Gemer-Malohont. Martin: Matica slovenská, 2011, s. 332-374. ISBN 978-80-7090-990-4.
HORVÁTHOVÁ, Emília. Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava: Tatran, 1986. 248 s.
MANGA, János. Výročné zvyky v obci Rudná a Kružná. In: Gemer: Národopiné štúdie, Zväzok 4. Rimavská Sobota: Gemerská vlastivedná spoločnosť, 1981, s. 187-220.
