K pomerne dobre zachovaným predmetom z obdobia stredoveku, ktoré sa nachádzajú v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave, patrí aj pražský groš Jána Luxemburského. Ide o striebornú mincu, ktorú pôvodne nechal raziť už začiatkom 14. storočia český kráľ Václav II., a to na základe mincovej reformy vypracovanej talianskymi právnikmi a bankármi v závere 13. storočia. Jej názov pochádza z latinského výrazu „denarius grosssus“ (hrubý, resp. tučný denár) a na svoju dobu sa jednalo o celkom ťažkú (3,5–3,7 g) a rozmerovo veľkú mincu, s vysokou rýdzosťou striebra (933/1000). Počas celého obdobia razby niesla rovnaký obraz na líci i rube. Na líci sa nachádza česká kráľovská koruna a v dvojitom opise meno panovníka s textom „DEI GRATIA REX BOHEMIE“ (Z Božej milosti český kráľ). Na jej rube bol zobrazovaný český heraldický lev s textom „GROSSI PRAGENSES“ (Pražské groše).
Samotnú razbu pražských grošov podnietil nález bohatých ložísk striebra v Kutnej Hore, ale aj dynamický hospodársky rozvoj českých krajín, ktoré v tom čase patrili k najvyspelejším v Európe. Za vzor im poslúžil francúzsky groš Ľudovíta IX. z roku 1266. A hoci ich váha aj rýdzosť rokmi klesala, boli veľmi obľúbené a prenikli až za hranice českého kráľovstva. Razba pražského groša bola oficiálne ukončená v roku 1547, no z obehu sa definitívne vytratili až o storočie neskôr.
V zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza niekoľko kusov pražských grošov, pričom všetky nesú meno panovníka Jána Luxemburského, ktorého vláda sa datuje rokmi 1310–1346. Ján Luxemburský bol vychovávaný na dvore známeho francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného a na český trón sa dostal len vďaka sobášu s jeho dedičkou Eliškou Přemyslovnou. Pre rozdielne politické názory však jeho manželstvo stroskotalo a kráľovná musela žiť v ústraní a osamote na hrade Mělník. Počas jeho panovania boli k Českému kráľovstvu pripojené viaceré nové územia a niekoľko severotalianskych miest, hoci on sám žil väčšinu času v cudzine. V roku 1337 sa zúčastnil križiackej výpravy do Litvy, kde prišiel o oko. Práve jeho zásluhou bolo v roku 1344 pražské biskupstvo povýšené na arcibiskupstvo. Na začiatku storočnej vojny medzi Anglickom a Francúzskom sa už ako slepý zúčastnil bitky pri Kreščaku, kde padol.
Martin Hajduk
Zdroje:
- Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave. Numizmatika, e. č. Nu–1681
- Česko-moravská kronika II. Praha, 1868.
- Encyclopaedia Beliana. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jan-luxemburs ky
- SMOLÍK, Josef. Pražské groše a jejich díly (1300–1547). Praha, 1894.
Pražský groš Pražské groše Jána Luxemburského
Kutná Hora - Vlašský dvor (kráľovský palác s mincovňou) Portrét Jána Luxemburského (autor - Jacques Le Boucq; 1520-1573)
Smrť Jána Luxemburského v bitke pri Kreščaku v roku 1346 (Česko-moravská kronika, 1868)
