Modrotlačové formy
Modrotlač je špecifická technika farbenia látok v roztoku modrého farbiva - indiga. Na území Slovenska bola rozšírená od 18. storočia najprv medzi mešťanmi a neskôr v 19. storočí si získala obľubu u vidieckeho obyvateľstva a stala sa súčasťou tradičných odevov.
Biely prípadne inofarebný vzor vzniká nanesením rezervy na látku pred farbením prostredníctvom modrotlačovej formy. Formy sa skladali z dvoch alebo troch kusov dreva zlepených navzájom glejom a drevenými kolíkmi alebo klincami. Používali sa na tlač vzorov celoplošných, okrajových alebo samostatných, podľa toho sa navzájom odlišovali tvarom. Posteľné obliečky, sukne a šatky sa potláčali celoplošným vzorom, pri ktorom mala forma tvar štvorcový s rozmermi okolo 23 x 23 cm. Okraje na šatkách či zásterách sa tlačili užšími a dlhšími formami, ktoré tvorili tzv. bordúru. Do rohov šatiek alebo na plochu záster sa umiestňovali aj samostatné vzory, pri ktorých mala forma tvar kopírujúci samotný vzor, napríklad kyticu kvetov. Najstaršie formy boli vyrábané celé z dreva technikou drevorytu, neskôr sa k rytým vzorom doplnili mosadzné drôtiky a pliešky, ktoré vytvárali jemnejšie vzory. Na zadnej strane majú formy vydlabané úchyty a niektoré majú vyryté iniciály výrobcu formy alebo jej majiteľa, prípadne jeho manželky. Čísla na bočnej hrane zas označovali vzor vo vzorkovníku, z ktorého si zákazníčky látku objednávali. Banícke múzeum v Rožňave má vo svojom zbierkovom fonde viac ako 90 ks modrotlačových foriem pochádzajúcich z rožňavských dielní farbiarov Kirnera a Miavcza.
Kombinovaný vzor z dreva a kovu na posteľné obliečky
Výrezy na uchopenie formy pri tlači
Okrajová forma s kovovým vzorom
Iniciály mohli patriť výrobcovi formy, majiteľovi alebo jeho manželke
Označenie podľa vzorkovníka, z ktorého si látku zákazníčky objednávali
