Spôsob, akým súčasná spoločnosť reflektuje záujem o etnografiu, spôsob života rurálnych spoločenstiev, ich hmotnú aj nehmotnú kultúru, je dôležitým ukazovateľom uvedomenia si identity, no zároveň poukázania na prepojenosť jednotlivých (na prvý pohľad samostatných) kultúrnych fenoménov v rámci slovenskej či európskej kultúry. Niet pochýb o tom, že i identitu gemerskej ľudovej kultúry formovali viaceré aspekty – multietnicita, kultúrny transfer, ekonomické a spoločenské determinanty, ako aj prírodné podmienky a zdroje obživy.
V poslednom období patrí medzi centrá ľudovej remeselnej výroby a zvykov, kde sa stále živým ľudovým remeslám aktívne venujú nadšenci a na ktoré svoju pozornosť upriamuje aj regionálna osvetová činnosť, gemerská Rejdová.
Množstvo archaických foriem prejavov hmotnej ľudovej kultúry, ktoré dnes zažívajú akýsi revival, má svoje korene práve v tejto obci, resp. v severnej časti povodia rieky Slaná. Gemer má bohatú, viac ako dve storočia trvajúcu tradíciu výroby paličkovanej čipky. Na základe historických zmienok bola produkcia gemerskej čipky bohatou už v 17. a 18. storočí vo viacerých lokalitách, ako v už spomínanej Rejdovej, Gemerskej Polome, Vyšnej Slanej, Vlachove, Gočove či Nižnej Slanej. Od tohto obdobia malo vytváranie čipky na Gemeri svoju genézu, ktorá trvá dodnes. Do približne začiatku 20. storočia boli touto technikou vyhotovované čipky pre kútne, smrtné a liturgické plachty, ako aj pôlky (doplnky ženského odevu v podobe dlhého plátna prekrývajúceho hruď, prípadne hlavu), ktoré postupom času strácali svoju opodstatnenosť. V prvej polovici minulého storočia sa preto čipkárky zameriavali už výlučne na čipku čepcovú.
Súčasná gemerská paličkovaná čipka, majsterkou ktorej je etnologička a bývalá kurátorka Baníckeho múzea v Rožňave Angela Czintelová, spája staršie i novšie formy a vzory pôvodnej čipky do stále živej gemerskej paličkovanej čipky. Na otázku, čím bola a stále je gemerská čipka výnimočná, nám odpovedala slovami: „Technika výroby zostáva v porovnaní s inými regionálnymi čipkami, ktorých je na Slovensku celkom 17 typov, rovnaká. Špecifikom gemerskej paličkovanej čipky je fakt, že nebola ovplyvnená čipkárskymi školami, ani importami z iných čipkárskych okruhov. Zachovala si tak, na vymedzenom území, akýsi autentický ráz, i keď zodpovedať na otázku, z čoho vychádzali najstaršie (a z dnešného pohľadu pôvodné) vzory, nie je možné. Gemerský typ čepcovej čipky je, vzhľadom na viacero fáz jej výroby, ako aj technike napájania jednotlivých segmentov do celku, veľmi zložitý.“
V roku 2025 sa významnou akvizíciou Baníckeho múzea v Rožňave stala živá gemerská čipka – dielo Angely Czintelovej, majsterky ľudovej umeleckej výroby v oblasti čipkárstva, v podobe čipky – obrazu a dečky s typickými gemerskými vzormi z ľanových nití. Boli vytvorené na základe starých predlôh, ktoré sa prekresľovali, a boli upletené v inovatívnej forme – nie ako súčasti odevu. V súčasnosti sa, ako hovorí pani Czintelová, „využívajú tradičné postupy výroby čipky s cieľom zachovať ich, no zároveň formu čipky prispôsobiť súčasným požiadavkám – zvolením výrezu (detailu) časti pôvodného vzoru a jeho využitím v rámci (napríklad) dečky, do ktorej je implementovaný tento tradičný motív. Ten bol kedysi využitý na kútnej plachte.“ Gemerskej čipke sa dnes na Gemeri venujú aktívne čipkárky z Klubu paličkovanej čipky, ktorý pôsobí pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave.
Vzhľadom na tieto skutočnosti predstavuje nadobudnutie súčasnej gemerskej paličkovanej čipky obohatenie zbierky národopisu a vôbec zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave o stále živý prejav ľudovej kultúry Gemera, ktorý je od roku 2025 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Matúš Molnár
Zdroje:
CZINTELOVÁ, Angela. Gemerská paličkovaná čipka. Rožňava: Banícke múzeum v Rožňave, 2002, 30 s. ISBN: 80-968688-4-5.
CZINTELOVÁ, Angela. Gemerská paličkovaná čipka – minulosť a súčasnosť. In: Gemer – Malohont: Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, roč. I, 2005, s. 104 – 111. ISBN: 80-85134-19-5.
CZINTELOVÁ, Angela. Rejdová – centrum záujmu o paličkovanú čipku. In: Múzejné noviny [Baníckeho múzea v Rožňave], roč. VII, 1994, 2 s.
CZINTELOVÁ, Angela. Za čipkárkou Žofiou Vilimovou. In: Múzejné noviny [Baníckeho múzea v Rožňave], roč. III, 1990, 4 s.
GÉCIOVÁ-KOMOROVSKÁ, Veronika. Slovenská ľudová paličkovaná čipka. Bratislava: Alfa, 1988, 192 s. ISBN: 80-05-00163-0.
Paličkovaná čipka z Gemera. [online]. [cit. 09. 03. 2026]. Dostupné na internete:
<https://www.ludovakultura.sk/zoznam-nkd/palickovana-cipka-z-gemera/>
