Práve počas dnešného dňa, 1. apríla si každoročne pripomíname Svetový deň vtáctva. Upozorňuje nás na dôležitosť ochrany vtákov a prostredia, v ktorom žijú a má zvýšiť povedomie ľudí o nich. Preto na mnohých miestach ornitológovia organizujú exkurzie do chránených území a pozorovania vtáctva.
Prelom marca a apríla je obdobím, keď sa veľká časť sťahovavých druhov vtákov vracia na svoje hniezdiská. Na naše územie prilietajú tie druhy vtákov, ktoré trávia zimu mimo Slovenska, napríklad lastovičky, kukučky, žltochvosty, žeriavy a mnohé iné druhy. Možno ste aj vy v posledných dňoch zaznamenali prílet bocianov. Okrem bocianov bielych, ktoré často hniezdia v blízkosti človeka na rôznych komínoch a stĺpoch priamo uprostred miest a obcí, prilietajú k nám aj ich príbuzní, ktorých je možné vidieť naopak pomerne zriedka. Práve tento menej známy druh Vám chceme predstaviť.
Bocian čierny (Ciconia nigra) je typickým lesným druhom, ktorý žije pomerne skrytým životom. Obýva značnú časť Európy a Ázie, zimuje v strednej a južnej Afrika a na juhu Ázie. Po prílete zahniezdi, mláďatá sa liahnu počas mája alebo júna a koncom júla sa už učia lietať. Bocian čierny hniezdi v odľahlých lesných porastoch alebo na skalných útesoch, živý sa hlavne rybami, obojživelníkmi a vodným hmyzom. Dospelé jedince majú väčšinu tela pokrytú čierny perím so zeleným a fialovým leskom, iba brucho a časť krídel sú biele. Výrazné červené sfarbenie majú nohy, zobák a okolie očí, u mláďat sú nohy svetlé.
V prírodovedných zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave evidujeme dermoplastický preparát bociana čierneho, ktorý bol do zbierkového fondu zapísaný v roku 1981 pod evidenčným číslom P-4181. Nie je síce vystavený v stálej expozícii Prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, ale naši najmenší návštevníci ho aktuálne môžu vidieť počas múzejno-pedagogických aktivít s názvom Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského kras. Tie sú určené primárne deťom materských škôl a budú prebiehať až do konca júna tohto roku. V prípade záujmu neváhajte kontaktovať našu múzejnú pedagogičku Brigitu Nagyovú.
Norbert Mogyorósi
