Britský historik Timothy Garton Ash, ktorý sa zaoberal prístupmi a literatúrou k téme stredoeurópskych revolúcií roku 1989, vyzdvihol pluralitu rôznych výkladov zrútenia komunistických režimov: „Úspech má mnoho otcov a každý má svojho obľúbenca.“
Deviaty november je Svetovým dňom slobody, ktorý v roku 2001 vyhlásil bývalý americký prezident George W. Bush. Je spomienkou na pád Berlínskeho múru a koniec socialistického spoločenského poriadku v krajinách strednej a východnej Európy. V dejinách ľudstva zostal Berlínsky múr ako symbol studenej vojny, rozdelenia Nemecka a sveta na dva bloky, podľa dobovej terminológie na kapitalistický a socialistický. Berlínsky múr rozdeľoval Berlín, Nemecko a celú Európu od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989. Na území západných okupačných zón vznikla 23. mája 1949 Nemecká spolková republika (NSR), ako reakcia na ňu 7. októbra toho istého roku na území sovietskej okupačnej zóny bola založená Nemecká demokratická republika (NDR).
Priamou príčinou rozdelenia Nemecka a následného budovania Berlínskeho múru boli udalosti, ktoré nasledovali explicitne po ukončení druhej svetovej vojny. Po skončení najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách ľudstva bolo nevyhnutné nastoliť nové geopolitické usporiadanie sveta, niekde v pozadí však stála otázka vysporiadania sa s Nemeckom ako hlavným vinníkom vojny. Tieto otázky a problémy mali vyriešiť konferencie: Jaltská, Postupimská a Teheránska. Predmetom Postupimskej konferencie bola povojnová správa Nemecka, usporiadanie a rekonštrukcia vojnou zničenej Európy. Veľká trojka J. Stalin, H. Truman a W. Churchill, ktorého počas konferencie nahradil C. Attlee, rozhodli o následnom vývoji a prerozdelení Nemecka. Postupne dochádzalo k zvyšovaniu napätia medzi mocenskými blokmi. 23. júna 1948 došlo k blokáde západných sektorov Berlína, trvajúcej takmer jeden rok. 23. mája 1949 na území západných okupačných zón bola založená Nemecká spolková republika a 7. októbra 1949 ako reakcia na vyhlásenie NSR bola na území sovietskej okupačnej zóny založená Nemecká demokratická republika, jej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína.
Veľký význam pre vybudovanie Berlínskeho múru mala skutočnosť, že od roku 1949 do 1961 územie NDR opustili takmer tri milióny obyvateľov. Väčšina z nich sa rozhodla opustiť NDR cez Berlín, kde sa hranica tiahla stredom mesta a nebola tak kontrolovaná. Štátne a stranícke orgány NDR sa rozhodli na základe týchto okolností vykonať opatrenia, ktoré mali zabrániť úteku občanov. K rozhodnutiu došlo zrejme na stretnutí najvyšších predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Moskve 3. až 5. augusta 1961 po konzultáciách so sovietskym vedením.
Dňa 11. augusta 1961 schválila ľudová komora NDR moskovské uznesenia a 12. augusta 1961 prijala ministerská rada NDR uznesenie o nasadení ozbrojených síl na hranice v Berlíne a o ich uzatvorení. Postupne obsadili ozbrojené sily NDR hranice k Západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východným a Západným Berlínom.
V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch došlo k vybudovaniu opevnení hraníc medzi NDR a SRN, čo upevnilo nepriepustnosť hraníc medzi štátmi Varšavskej zmluvy a okolitými štátmi. Tieto hranice sa aj z toho dôvodu označujú ako „železná opona“.
Múr mal celkovú dĺžku 165 km (45 km ako hranica medzi Západným a Východným Berlínom a 120 km medzi Západným Berlínom a Brandenburskom). Aj po vybudovaní múru dochádzalo na hranici k dramatickým pokusom o útek.
Počas 28 rokov, kedy existoval Berlínsky múr došlo k mnohým úmrtiam obyvateľov, ktorí sa pokúsili o útek. Pád Berlínskeho múra 9. novembra 1989 sa však odohral rovnako prekvapujúco rýchlo ako jeho stavba.
Predchádzala mu tlačová konferencia z 9. novembra 1989, na ktorej prečítal člen politbyra, Günter Schabowski, zo svojich poznámok uznesenie ministerskej rady, podľa ktorého sú cesty aj do západného zahraničia povolené a môžu sa uskutočniť cez všetky pohraničné prechody. Na otázku, od kedy toto uznesenie vstupuje do platnosti, odpovedá Schabowski, podľa môjho názoru „ihneď“.
Pre Nemcov má 9. november osudový význam. V tento deň 1918 Viliam II. – posledný nemecký cisár a pruský kráľ odstúpil. 9. novembra 1923 sa Adolf Hitler pokúsil o puč. O dva roky neskôr, rovnako 9. Novembra, vznikla elitná bojová jednotka SS. Z 9. na 10. novembra roku 1938 sa konala tzv. Krištáľová noc. 9. november roku 1989 sa stal dňom radosti eufórie a osláv, dňom, keď padol Berlínsky múr – symbol studenej vojny, ktorý 28 rokov rozdeľoval nie len rodiny, ale aj mesto, štát a cely svet. Ten deň akoby mal napraviť chyby minulosti.
Simona Bilecová
Berlínsky múr 1975
Jedno z miest pádu múru v roku 1989
Zoznam použitej literatúry:
FULBROOK, Mary. Dějiny moderního Německa : od roku 1918 po současnost. Praha: Grada, 2010, 304 s. ISBN 978-80-247-3104-9
KAMENICKÝ, Miroslav a kol. Lexikón svetových dejín. Bratislava : SNP, 2001, 320 s. ISBN 80-08-03036-4
KATUNINEC, Milan. Politické dejiny Nemecka (1871-2000). Trnava : Fakulta humanistiky TU, 2001, 153 s. ISBN 80-89074-04-9
Fotografické zábery zdroj: wikipedia.org
