Pred 2 mesiacmi sme si článkom o stručnej histórii skautingu pripomenuli medzinárodný deň skautiek, ktorý je zároveň aj dňom narodenia zakladateľa skautingu, lorda Roberta Baden-Powella. K tejto téme sme však pri príprave článku našli viac informácií, takže aj pri príležitosti druhého z najvýznamnejších skautských sviatkov som si okrem popisu sviatku dovolil pripraviť krátky príspevok predstavujúci zaujímavosti z histórie skautingu z nášho regiónu.
24. apríla si skauti po celom svete pripomínajú medzinárodný deň skautov. Sviatok pripadá na deň svätého Juraja, vojaka z Anatólie z konca 3. storočia, ktorý zahynul mučeníckou smrťou počas prenasledovania kresťanov cisárom Diokleciánom. Známa je aj legenda o boji sv. Juraja na koni s drakom, v tejto podobe je tento svätec aj najčastejšie znázorňovaný. Známy je ako patrón mnohých krajín (napríklad Anglicka, Grécka, Srbska, Gruzínska alebo Etiópie), miest (Barcelona, Janov, Istanbul, Londýn, Moskva), ale aj vojakov, kováčov a roľníkov. Je symbolom šľachetnosti, obetavosti a rytierstva, teda zásad, ktoré majú dodržiavať aj skauti a aj kvôli tomu sa stal práve tento svätec patrónom skautov a skautingu.
Zaujímavým zdrojom je dobová tlač, v ktorej sa dajú nájsť rôzne informácie z tohto obdobia a zmienky súvisiace so skautmi. Ale aj vo fotoarchíve Baníckeho múzea sa podarilo nájsť fotokópie dokumentov z obdobia konca 30. rokov, keď sa Rožňava po 1. viedenskej arbitráži v novembri 1938 stáva súčasťou Maďarského kráľovstva. Táto historická udalosť výrazne zasiahla do všetkých oblastí života a neobišla ani skauting. Ten bol v medzivojnovom období mimoriadne populárnym v mnohých krajinách, vrátane Maďarska. V roku 1933 sa v Gödöllő neďaleko Budapešti konalo 4. svetové skautské jamboree (medzinárodné stretnutie skautov konajúce sa každé 4 roky), na ktorom sa zúčastnilo takmer 26 000 skautov z 33 krajín sveta. Od roku 1922 bol čestným náčelníkom skautov v Maďarsku gróf Pál Teleki, ktorý sa vo februári 1939 stáva ministerským predsedom, takže skauting mal podporu aj v najvyšších kruhoch vtedajšej spoločnosti. Na prelome júla a augusta 1939 sa znova v Gödöllő konalo prvé svetové stretnutie skautiek s názvom Pax Ting s účasťou 5 800 skautiek z rôznych kútov sveta. Avšak to už bola „labutia pieseň” skautingu, pretože o niekoľko týždňov vypukla 2. svetová vojna, ktorá zrušila mnoho plánov a podujatí, jedno z nich aj v našom regióne.
Dvojica dokumentov sa týka skautskej skupiny z Rožňavy pomenovanej po grófovi Dionýzovi Andrássym (v origináli A Rozsnyói „Andrássy Dénes“ iparos cserkészcsapat). V prvom z nich - ručne písanom liste podpísanom vedúcim skupiny Józsefom Proschingerom z 3. júna 1939 žiada skautská skupina zastupiteľstvo Rožňavy, aby vybralo osoby do organizačného združenia zodpovedajúceho za prácu a činnosť skupiny, ako to maďarské skautské predpisy vyžadujú. Zdôrazňujú 10 ročnú obetavú prácu, ktorú už má ich organizácia za sebou a veria, že mesto ich úsilie podporí.
Druhý strojom písaný dokument pochádza zo 14. júla 1939 a je odpoveďou rožňavského zastupiteľstva na ich list. Na zasadnutí zastupiteľstva bolo jednohlasne schválené vyhlásenie, ktorým mesto podporuje činnosť skautskej skupiny a vymenovalo vedúceho a 3 členov organizačného združenia.
Posledný dokument sa týka práve už spomínaného podujatia, ktoré sa malo konať v našom regióne. V novinovej správe z júla 1939 stojí, že dvojtýždňové celonárodné stretnutie skautov z Maďarska aj s účasťou zahraničných skautov sa malo v lete 1940 konať pod Krásnou Hôrkou. Keďže sa očakávala niekoľkotisícová účasť, časť skautov mala stanovať aj pri obciach Čučma, Lipovník a Drnava. Pôvodné veľkolepé plány však prekazili vojnové udalosti a tak sa z listu z vedenia skautskej organizácie v Budapešti adresovanom Rožňave z 9. novembra 1939 dozvedáme o odklade podujatia, ktoré sa potom zrejme už nikdy neuskutočnilo.
A na záver pridávam pre mňa osobne snáď najzaujímavejšie informácie, ktoré som počas hľadania našiel. Tie sa týkajú Kálmána Tichyho, ktorého snáď priaznivcom Baníckeho múzea v Rožňave netreba predstavovať. Jednak to bol jeden z jeho krátkych novinových článkov, v ktorom milo opisuje skutočnosť, že v lete 1939 s nadšením vypomáhali v rožňavskom múzeu so sprevádzaním aj mladí skauti.
A ďalšia zmienka z článku z novín ma priviedla k skautskému časopisu „A mi lapunk“, ktorý vychádzal v 20. rokoch. Vďaka šikovnosti skautov zo Zväzu skautov maďarskej národnosti na Slovensku a ich digitálnej knižnici si môžeme pozrieť rôzne, niektoré aj takmer 100 rokov staré skautské časopisy. Ak si vyhľadáme ročník 1926, tak na titulnej strane celého ročníka nájdeme peknú kresbu s motívom skautov, ktorej autorom je práve nám dobre známy Kálmán Tichy, čoho dôkazom je jeho podpis v pravom dolnom rohu.
Ak Vás téma histórie skautingu zaujala, odporúčam aj internetovú stránku Historickej komisie Slovenského skautingu, na ktorej nájdete veľké množstvo informácií. Prípadne ak máte nejaké informácie, fotky alebo dokumenty súvisiace s históriou skautingu, dajte nám o tom vedieť, aby sme o týchto menej známych témach našej histórie vedeli viac.
Norbert Mogyorósi
Zdroje:
fotoarchív archív Baníckeho múzea v Rožňave
rôzne čísla novín Felvidéki magyar hírlap, ročník 1939
http://konyvtar.szmcs.sk/ - stránka digitálnej knižnice Zväzu skautov maďarskej národnosti na Slovensku
www.koreneskautingu.sk – stránka Historickej komisie Slovenského skautingu
https://www.skauting.sk
http://www.skaut.org/skauting.svet.php
https://cs.wikipedia.org/wiki/Svatý_Jiří
Obrazová príloha:
Patrón skautov sv. Juraj
Titulná stránka časopisu A mi lapunk, ktorú vytvoril Kálmán Tichy
