Kalendárium
V našom regióne bolo v minulosti baníctvo veľmi významné, s čím súvisel aj rozvoj železiarstva a hutníctva. Prvými podnikateľmi v tejto oblasti boli mešťania, neskôr i poddaní okolitých obcí, ktorí ale mohli podnikať len so súhlasom zemepána. Príslušníci šľachty sa ťažbou rúd zaoberali už skôr, ale železiarskou výrobou až od začiatku 17.storočia. Z nich medzi prvými pôsobil v regióne šľachtický rod Andrássyovcov. V baniach a železiarňach, ktoré vlastnili v okolí Rožňavy, zamestnávali okrem domácej pracovnej sily i odborníkov zo zahraničia, ktorí prispeli k vysokej úrovni železiarskeho priemyslu v regióne. V železiarňach, ktoré vlastnili, sa vyrábalo najkvalitnejšie surové železo a územie Gemera bolo v 19.storočí nazývané „Železnou župou Uhorska“. Organizovaná práca v baniach a železiarňach mala v tomto období pozitívny vplyv na zamestnanosť a celkový spoločenský a kultúrny život obyvateľov Rožňavy i celého okolia. Andrássyovci okrem politických a podnikateľských aktivít podporovali kultúru, umenie, činnosť škôl a cirkevných inštitúcií.
Baníctvu a hutníctvu sa intenzívne venovali viacerí členovia Andrássyovského rodu. K najvýznamnejším z nich v tejto oblasti patril Emanuel Andrássy, nazývaný tiež „Železný gróf“. Bol jedným z najväčších podnikateľov v oblasti železiarstva v Uhorsku v 19.storočí. Narodil sa 3.3.1821 vo Vlachove. V týchto dňoch si pripomíname 200.výročie jeho narodenia.
Emanuel Andrássy (1821 – 1891)
- Majiteľ železiarní vo Vlachove a Nižnej Slanej, baní v chotároch obcí Nižná Slaná, Vlachovo, Gočovo a neskôr ďalších baní, železiarní a majetkov na území Slovenska a Maďarska.
- Po svojich predkoch zveľaďoval železiarne v Nižnej Slanej, kde dal v roku 1867 postaviť vysokú pec Etelka (pomenoval ju po svojej mame) a vo Vlachove, kde dal v roku 1870 postaviť vysokú pec, známu ako Karlova huta. Obidve vysoké pece sú dnes technickými pamiatkami.
- Predseda Hornouhorského železiarskeho spolku.
- Predseda Rakúsko-uhorskej vysokopecnej spoločnosti, založenej v roku 1871.
- Iniciátor založenia Šalgótarjánskej rafinérnej účastinnej spoločnosti.
- Navrhol spojenie Šalgótarjánskej a.s. s Rimavskou spoločnosťou v Rimavskom Brezove a v r.1881 bola založená Rimamuránsko-šalgótarjánska železiarska účastinná spoločnosť, kde sa stal členom správnej rady a najväčším akcionárom spoločnosti. RIMA sa stala jedným z najväčších priemyselných podnikov v Uhorsku.
- Dosiahol prijatie zákona a výstavbe gemerskej priemyselnej železničnej siete, čím sa zaslúžil o rozvoj železničnej dopravy.
- V roku 1888 vlastnil E. Andrássy: vo Vlachove – 2 vysoké pece, skujňovaciu vyhňu a hámor na tyčové železo, v Betliari – 2 vysoké pece, 2 skujňovacie hámre a valcovňu na tyčové železo, v Nižnej Slanej vysokú pec, hámor a 2 pražiace pece, v Brzotíne vysokú pec a hámor, vo Vidovej vysokú pec, skujňovací hámor a valcovňu, v Gombaseku vysokú pec
- Bol majiteľom baní v chotároch obcí Nižná Slaná, Vlachovo, Gočovo, Vyšná Slaná, Rejdová, Rožňava, Nadabula, Betliar, Rakovnica a i.
G.Kolesárová
Foto: Emanuel Andrássy – foto podobizne - archív Baníckeho múzea v Rožňave
Zdroje:
Archív Baníckeho múzea v Rožňave.
LÖRINČÍKOVÁ, Silvia, Podnikateľské aktivity rodu Andrássyovcov v oblasti baníctva a hutníctva v 19.storočí, dizertačná práca, Bratislava 2014.
ŠTEFANČA, Peter, Bane a železiarne rodiny Andrássyovcov, Roven Rožňava, 2009, ISBN 978-80-89168-31-6.
