V týchto dňoch si pripomíname výročie narodenia významnej osobnosti nie len Rožňavy, ale aj celého regiónu Gemera.
Alexander Müller sa narodil 9.2.1868 v Rudolfswerthe v Slovinsku. Až do smrti otca žili spolu s matkou a sestrou v Linzi a potom sa presťahovali do Banskej Štiavnice, kde začal študovať baníctvo na kráľovskej Baníckej a lesníckej akadémii. V roku 1890 získal diplom banského inžiniera. Po ukončení štúdií pôsobil vo viacerých banských prevádzkach patriacich Rimavsko-muránskej železiarskej účastinnej spoločnosti. Jeho prvým pôsobiskom bol Badín pri Zvolene, neskôr pracoval v Rákošskej bani ako vedúci banskej prevádzky, odtiaľ bol preložený do Ózdu, kde zastával funkciu zástupcu riaditeľa. V rokoch 1919-39 bol riaditeľom baní v Rožňave. Ako banský odborník a uznávaný geológ pozdvihol úroveň gemerského baníctva. Bol aj za zrodom myšlienky vybudovania múzea a na základe jeho projektu bola postavená budova dnešnej Expozície baníctva a hutníctva Gemera, Baníckeho múzea v Rožňave.
Celý život sa zaoberal zbieraním a triedením minerálov a nerastov. Jeho súkromná mineralogická zbierka, ktorá bola považovaná za jednu z najvýznamnejších v Uhorsku, je dnes súčasťou fondu geológie múzea aj keď žiaľ nie v plnom rozsahu, pretože pri ústupe vojsk po II. svetovej vojne padla časť jeho zbierky za obeť nezmyselnému ničeniu a údajne bola vyhodená do potoka Drázus. Baníckemu múzeu daroval aj svoj rozsiahly, dodnes zachovaný herbár, ktorý obsahuje vyše 1500 rastlín. Počas štúdií na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici si ručne zapisoval prednášky vyučujúcich, ktoré spolu s ilustráciami dal neskôr zviazať. Takto sa zachovalo 16 zväzkov z rôznych oblastí ako napr. mineralógia, baníctvo, matematika, anatómia, chémia a iné.
Ďalšou hodnotnou súčasťou zbierkového fondu múzea sú aj jeho staré fotografie a sklenené negatívy z prelomu 19. a 20. storočia. Z hľadiska histórie baníctva majú významnú dokumentačnú hodnotu. Sú to jedinečné zábery zobrazujúce výrobné prevádzky a strojné zariadenia, ktoré sú dnes už nenávratne minulosťou. Okrem banskej tematiky, fotky dokumentujú ľudí a spôsob života tej doby. Jeho fotografie sú aj súčasťou knihy od Gustáva Eiseleho Banícka a hutnícka monografia Gemerskej župy, ktorá bola vydaná v roku 1907. V tejto knihe, už ako hlavný inžinier rákošských baní Rimamuránskej spoločnosti, písal o strojných zariadeniach, podrobne popísal celý systém lanových dráh na Gemeri, ktoré boli v tej dobe využívané na prepravu rúd. Taktiež pod jeho vedením bola vytvorená časť technických výkresov, ktoré tvoria prílohu k tejto publikácii. Aj po odchode do dôchodku bol stále činný a v tom období bolo jeho celoživotné pôsobenie v oblasti baníctva odmenené, na návrh maďarského kráľovského ministra, titulom Hlavný kráľovský banský radca.
Zomrel v Rožňave 9.10.1950 vo veku 83 rokov. Je pochovaný v mestskom cintoríne v Rožňave.
Jaroslava Neubauerová
Pôvodný nákres budovy Baníckeho múzea v Rožňave
Alexander Müller
B1692 Rákoš baňa - pohľad na úzkokoľajku a parnú lokomotívu, foto Muller A., r.1890
