Rožňava bola banícke mesto, preto na jej území ani v jej blízkom okolí sa židia nesmeli usídľovať. Napriek zákazu tu žili už v polovici 19. storočia. Do mesta sa postupne nasťahovalo toľko židov, že už v roku 1858 mali svojho rabína. V roku 1875 bola zriadená prvá židovská modlitebňa, židia mali aj vlastný cintorín a školu. Známa je činnosť spolku židovských žien a podporného spolku.
Požiar, ktorý zasiahol mesto v roku 1890, poškodil aj modlitebňu. Vzhľadom na rastúci počet židovského obyvateľstva sa židovská obec rozhodla postaviť reprezentatívnu modernú synagógu – dom modlitby, spoločné miesto stretávania sa a konania židovských náboženských zhromaždení a vyučovania. Na stavbu prispela grófka Františka Andrássyová, ďalšie financie boli získané formou zbierky.
Synagógu postavil podľa projektu Nándora Kunfalviho zo Szegedu (Segedín) rožňavský staviteľ Nándor Szilvássy. Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892. 29. augusta 1893 bola synagóga na Brzotínskej ulici (dnes Šafárikova ulica), za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta, slávnostne otvorená. Stála v tzv. Horváthovej záhrade, na mieste dnešného parkoviska pred budovou Všeobecnej úverovej banky.
13 metrov vysoká dvojpodlažná budova s ústredným sakrálnym priestorom bola postavená z tehál v historizujúcom štýle s romantickými a maurskými prvkami. Mala obdĺžnikový pôdorys, dĺžku 22 metrov a šírku 12 metrov.
Po 2. svetovej vojne slúžila opustená synagóga ako sklad nábytku a pod zámienkou získania pozemku pre autobusovú stanicu bola koncom 50. rokov 20. storočia zbúraná.
Hmotné pamiatky židovskej kultúry, ktoré sú spomienkou na niekdajšiu rožňavskú synagógu, dnes nachádzame v historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. Jednou z nich je Mojžišova kniha – Desať božích prikázaní, ktorá bola umiestnená na vrchole stupňovitého štítu priečelia synagógy, druhou pamätná tabuľa venovaná Františke Andrássyovej umiestnená v jej interiéri.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Pohľadnica Pozdrav z Rožňavy. Vydal Sajó-Vidék, 1911. Súkromná zbierka
