Zaujímavá, v rámci Slovenska unikátna budova bola pôvodne centrálnou administratívnou budovou niekdajšej Markovej manufaktúry na spracovanie kože. Nachádza sa na Šafárikovej ulici č. 31.
Objekt bol postavený v roku 1782 postupnou prestavbou dvoch jednopodlažných garbiarskych domov. Hlavná fasáda budovy je klasicistická, s bohatou výzdobou s výjavmi z garbiarskeho pracovného života. Ploché štukové figurálne reliéfy v štyroch polkruhovitých výplniach okien na prízemí znázorňujú pracovný postup spracovania kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegóriu garbiarstva. V rohoch nad vstupnými portálmi sú znaky mäsiarskeho cechu. Ide o unikát v rámci celého Slovenska. K vzácnym patria i zaklenuté priestory na prízemí.
Za centrálnou budovou sa pôvodne nachádzali ďalšie objekty – výrobné budovy.
Markovu manufaktúru na spracovanie kože vybudovala rodina Markovcov v druhej polovici 18. storočia. Patrila medzi najlepšie prosperujúce továrne v Uhorsku. Po konečnej likvidácii továrne, podľa dostupných údajov v roku 1925, slúžila budova rôznym účelom – bola tu octáreň, sídlila tu domová správa, dokonca autoopravovňa.
Po zbúraní samotnej továrne v povojnových rokoch, mal byť začiatkom 70. rokov 20. storočia zbúraný aj tento vzácny objekt. Politické vplyvy ho však zachránili, podmienkou bolo vybudovanie expozície robotníckeho a komunistického hnutia. V rokoch 1973-1977 sa uskutočnila komplexná pamiatková obnova budovy a objekt bol odovzdaný Baníckemu múzeu v Rožňave. V rokoch 1977 – 1989 tu bola inštalovaná Expozícia robotníckeho a komunistického hnutia v Rožňavskom okrese. V roku 1999 bola v budove sprístupnená Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár.
Budova, ktorá sa ako jediná zachovala z rozsiahlej zástavby manufaktúry na spracovanie kože, je jednou z najvýznamnejších architektonických pamiatok obdobia klasicizmu na Slovensku a významnou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave. Dnes je objekt sídlom riaditeľstva Baníckeho múzea v Rožňave a využíva sa na prezentačné účely.
Pohľadnice s vyobrazením objektu zo starších období nie sú známe. Objekt je na pohľadniciach zachytený zrejme až v období, kedy patril pod správu Baníckeho múzea v Rožňave.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Pohľadnica Rožňava. Banícke múzeum v Rožňave., 70. roky 20. storočia
Pohľadnica Rožňava. Banícke múzeum v Rožňave. Vydalo Banícke múzeum v Rožňave, 2014
Pohľadnica Rožňava. Banícke múzeum v Rožňave. Vydalo Banícke múzeum v Rožňave, 2014
Zdroj: Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave, fond História I, pomocný fond
