Zážitkové centrum Sentinel

Banícke školstvo v Rožňave

Dejiny baníckeho školstva na Slovensku sú veľmi bohaté. V tomto smere Slovensko má viaceré svetové prvenstvá. Z roku 1605 pochádza prvá zmienka o organizovanej forme výchovy banských odborníkov, ktorá je najstaršou svojho druhu vo svetovom meradle.

S organizovanou formou výučby baníckeho dorastu sa stretávame v stredoslovenskej banskej oblasti začiatkom 17. storočia. Výučbu baníckeho dorastu zabezpečovali skúsení banskí odborníci popri svojej bežnej činnosti. Iná situácia bola vo východoslovenskom regióne, kde pôsobili súkromné ťažiarstva, ktoré ťažbu a správu baní zabezpečovali bez väčších technických problémov, keďže sa ťažilo iba v malých hĺbkach pod povrchom. Až po prechode baní do rúk eráru sa prikročilo aj v oblasti Spiša a Gemera k výchove banských technikov. Najprv vznikla v roku 1747 banícka škola v Smolníku, v roku 1860 v Dobšinej.

Banícka škola v Rožňave

Dňa 5. septembra 1908 bol na mimoriadnom zasadnutí borsodsko - gemerského oddelenia Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti jednohlasne schválený návrh na zriadenie Baníckej školy v Rožňave. Prvé stanovy školy schválilo 21. augusta 1909 Ministerstvo financií v Budapešti. Vo všeobecnej časti stanov bola škola definovaná ako verejná, s vyučovacím jazykom maďarským. Vyučovanie bolo rozvrhnuté do dvoch rokov štúdia - prípravný a odborný kurz. Okrem študijných povinností a dodržiavania morálky mali žiaci podľa možností nosiť banícku uniformu a používať banícky pozdrav

,, Jó szerencsét" ,,ZDAR BOH !"

V oblasti Gemera splnili banícke školy v Dobšinej a Rožňave svojou činnosťou významné poslanie pre baníctvo, lebo zabezpečovali banským prevádzkam chýbajúcich banských technikov. Aj napriek snahám zo strany odborných učiteľov, mesta, ale aj gemerského oddelenia spolku bolo v roku 1920 rozhodnuté činnosť školy pre ďalšie obdobie neobnoviť.

 

Odborné učilište v Rožňave

V roku 1946 vznikol národný podnik Železorudné bane so svojimi najväčšími závodmi v Rudňanoch, Rožňave, Nižnej Slanej, Železníku, Dobšinej a Mlynkách. Medzi najväčšie ťažkosti patril nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Po vzore Železorudných baní v Rudňanoch, kde založili podnikové učilište, sa táto forma vzdelávania rozšírila aj na oblasť Gemera, a to založením školy na výchovu baníckeho učňovského dorastu v Rožňave. Dňa 1.9.1948 začal prvý školský rok s celkovým počtom 28 frekventantov.

V 1. a 2. ročníku učni dochádzali striedavo jeden týždeň na teoretické vyučovanie a druhý týždeň na odborný výcvik. V 3. ročníku dochádzali za dva týždne na dva dni na teoretickú prípravu a ostatné dni na odborný výcvik.

Po úspešnom ukončení trojročného štúdia a úspešne vykonanej záverečnej skúške absolvent obdržal výučný list.

Rozhodnutím zo dňa 30.8.1980 sa zriadilo Stredné odborné učilište banícke v Rožňave. V školskom roku 1990/91 z názvu SOU odpadá názov banícke, nakoľko sa zrušila výučba všetkých baníckych odborov. V školskom roku 1992/93 sa zmenila aj profilácia SOU. 

Jaroslava Neubauerová

Fotogaléria

1 o
• budova Baníckeho učilišťa, 70-te roky

 

2
• Rožňava, SOU banícke, r.1984, praktické vyučovanie

 

3
• žiaci baníckeho učilišťa, r.1952

KSK logo PANTONE SVK horSme partner TI web fond na podporu umenia

 

LOGO

logo tg new

Táto stránka využíva Cookies. Ich využívanie môžete odmietnuť nastavením vášho prehliadača. Pokračovaním v používaní stránky predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť.
Podrobnejšie informácie Ok