Dejiny baníckeho školstva na Slovensku sú veľmi bohaté. V tomto smere Slovensko má viaceré svetové prvenstvá. Z roku 1605 pochádza prvá zmienka o organizovanej forme výchovy banských odborníkov, ktorá je najstaršou svojho druhu vo svetovom meradle.
S organizovanou formou výučby baníckeho dorastu sa stretávame v stredoslovenskej banskej oblasti začiatkom 17. storočia. Výučbu baníckeho dorastu zabezpečovali skúsení banskí odborníci popri svojej bežnej činnosti. Iná situácia bola vo východoslovenskom regióne, kde pôsobili súkromné ťažiarstva, ktoré ťažbu a správu baní zabezpečovali bez väčších technických problémov, keďže sa ťažilo iba v malých hĺbkach pod povrchom. Až po prechode baní do rúk eráru sa prikročilo aj v oblasti Spiša a Gemera k výchove banských technikov. Najprv vznikla v roku 1747 banícka škola v Smolníku, v roku 1860 v Dobšinej.
Banícka škola v Rožňave
Dňa 5. septembra 1908 bol na mimoriadnom zasadnutí borsodsko - gemerského oddelenia Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti jednohlasne schválený návrh na zriadenie Baníckej školy v Rožňave. Prvé stanovy školy schválilo 21. augusta 1909 Ministerstvo financií v Budapešti. Vo všeobecnej časti stanov bola škola definovaná ako verejná, s vyučovacím jazykom maďarským. Vyučovanie bolo rozvrhnuté do dvoch rokov štúdia - prípravný a odborný kurz. Okrem študijných povinností a dodržiavania morálky mali žiaci podľa možností nosiť banícku uniformu a používať banícky pozdrav
,, Jó szerencsét" ,,ZDAR BOH !"
V oblasti Gemera splnili banícke školy v Dobšinej a Rožňave svojou činnosťou významné poslanie pre baníctvo, lebo zabezpečovali banským prevádzkam chýbajúcich banských technikov. Aj napriek snahám zo strany odborných učiteľov, mesta, ale aj gemerského oddelenia spolku bolo v roku 1920 rozhodnuté činnosť školy pre ďalšie obdobie neobnoviť.
Odborné učilište v Rožňave
V roku 1946 vznikol národný podnik Železorudné bane so svojimi najväčšími závodmi v Rudňanoch, Rožňave, Nižnej Slanej, Železníku, Dobšinej a Mlynkách. Medzi najväčšie ťažkosti patril nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Po vzore Železorudných baní v Rudňanoch, kde založili podnikové učilište, sa táto forma vzdelávania rozšírila aj na oblasť Gemera, a to založením školy na výchovu baníckeho učňovského dorastu v Rožňave. Dňa 1.9.1948 začal prvý školský rok s celkovým počtom 28 frekventantov.
V 1. a 2. ročníku učni dochádzali striedavo jeden týždeň na teoretické vyučovanie a druhý týždeň na odborný výcvik. V 3. ročníku dochádzali za dva týždne na dva dni na teoretickú prípravu a ostatné dni na odborný výcvik.
Po úspešnom ukončení trojročného štúdia a úspešne vykonanej záverečnej skúške absolvent obdržal výučný list.
Rozhodnutím zo dňa 30.8.1980 sa zriadilo Stredné odborné učilište banícke v Rožňave. V školskom roku 1990/91 z názvu SOU odpadá názov banícke, nakoľko sa zrušila výučba všetkých baníckych odborov. V školskom roku 1992/93 sa zmenila aj profilácia SOU.
Jaroslava Neubauerová
Fotogaléria
• budova Baníckeho učilišťa, 70-te roky
• Rožňava, SOU banícke, r.1984, praktické vyučovanie
• žiaci baníckeho učilišťa, r.1952
