Betlehem a vianočné hry

Tradícia vianočných betlehemov nadväzuje na udalosť z roku 1223, kedy svätý František z Assisi slúžil vianočnú omšu v lesnej jaskyni v Umbrii. Namiesto oltára v nej postavil jednoduché jasličky vystlaté senom, vedľa ktorých umiestnil živého osla a vola. Zobrazovanie výjavu biblického príbehu o narodení Ježiša Krista, s postavami dieťaťa v jasliach, Panny Márie, svätého Jozefa a klaňajúcich sa pastierov a Troch kráľov sa postupne rozšírilo do rôznych častí sveta. Živé postavy a zvieratá neskôr vystriedali drevené, kamenné alebo voskové sochy. Kostolné betlehemy sa v Európe šírili prostredníctvom františkánov a jezuitov v 16. storočí. Na určité obdobie však z kostolov vymizli, po jozefínskych reformách (1782 – 1804) platil v Rakúsko-Uhorsku zákaz ich používania v kostoloch, pretože to považovali za nedôstojné. Betlehemy sa však stali obľúbenou súčasťou šľachtických, meštianskych i ľudových domácností. S presunom betlehemov z kostolov do domácností sa postavy v životnej veľkosti zmenšovali až na drobné figúrky. Materiálom na výrobu bolo väčšinou drevo, s ktorým pracovali zruční rezbári, neskôr sa postavy vystrihovali z papiera alebo sa priamo kupovali tlačené skladacie papierové betlehemy. Samostatným druhom boli prenosné betlehemy, boli súčasťou vianočných hier, ktoré sa predvádzali po domoch v období od Štedrého večera do Troch kráľov.

V Baníckom múzeu v Rožňave sa nachádza drevený polychrómovaný vyrezávaný betlehem z roku 1909. Autorom je Alexander Maruška, rezbár z Banskej Štiavnice. Betlehem tvorí 46 figúrok, okrem svätej rodiny, anjelov, pastierov a klaňajúcich sa postáv sú jeho súčasťou aj zvieratá - osol, krava, ovce a pes. Vianočné, pastierske a betlehemské hry boli súčasťou vianočného prežívania aj obyvateľov regiónu Gemer. Vinšovníci a koledníci chodili z domu do domu a predvádzali nacvičené vianočné hry. Chodenie s hadom bolo pripomienkou biblického príbehu vyhnania Adama a Evy z raja, chodenie s hviezdou symbolizovalo betlehemskú hviezdu a troch kráľov z východu a najrozšírenejšie bolo chodenie s betlehemom. Betlehemy a biblické výjavy v podobe hier a predstavení sa vrátili aj späť do kostolov a ich tradícia sa v pozmenených podobách zachováva aj do súčasnosti.

Vianočný vinš:

Vinšujem jä vám vinšujem

na té nastávajúce svätky,

aby ste mohli,

pro dobrom zdraví

mnoho rokov dožiť,

s menšima hriechy,

s veselou radosťou,

s božskou milosťou,

na poli úrod,

na dvore príchod

a po smrti královstvo nebeské,

to vám vinšujem a žedam

od milého Pána Boha.

 

Literatúra:

Bednárik, Rudolf. Zvykoslovné pramene výtvarného prejavu slovenského. Martin: Matica slovenská, 1942.

Horváthová, Emília. Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava: Tatran, 1986.

Miklôšik, Ján. Rok na dedine – ľudové zvyky, rukopis. Zbierkový fond BM, N-4728.

 

Obrázok 1: Súbor betlehemských figúrok, Zbierkový fond BM, N-5937-5964

 

Obrázok 2: Kostolík – rekvizita betlehemskej hry, kópia z roku 1968. Zbierkový fond BM, N-6527

 

Obrázok 3: Vianočná hra pastierov v kostole, Rožňava, koniec 20. storočia, Fotoarchív BM, 21118

KSK logo cmykSme partner TI web fond na podporu umenia

 

 LOGO

logo tg new

Táto stránka využíva Cookies. Ich využívanie môžete odmietnuť nastavením vášho prehliadača. Pokračovaním v používaní stránky predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť.
Podrobnejšie informácie Ok