Tradícia vianočných betlehemov nadväzuje na udalosť z roku 1223, kedy svätý František z Assisi slúžil vianočnú omšu v lesnej jaskyni v Umbrii. Namiesto oltára v nej postavil jednoduché jasličky vystlaté senom, vedľa ktorých umiestnil živého osla a vola. Zobrazovanie výjavu biblického príbehu o narodení Ježiša Krista, s postavami dieťaťa v jasliach, Panny Márie, svätého Jozefa a klaňajúcich sa pastierov a Troch kráľov sa postupne rozšírilo do rôznych častí sveta. Živé postavy a zvieratá neskôr vystriedali drevené, kamenné alebo voskové sochy. Kostolné betlehemy sa v Európe šírili prostredníctvom františkánov a jezuitov v 16. storočí. Na určité obdobie však z kostolov vymizli, po jozefínskych reformách (1782 – 1804) platil v Rakúsko-Uhorsku zákaz ich používania v kostoloch, pretože to považovali za nedôstojné. Betlehemy sa však stali obľúbenou súčasťou šľachtických, meštianskych i ľudových domácností. S presunom betlehemov z kostolov do domácností sa postavy v životnej veľkosti zmenšovali až na drobné figúrky. Materiálom na výrobu bolo väčšinou drevo, s ktorým pracovali zruční rezbári, neskôr sa postavy vystrihovali z papiera alebo sa priamo kupovali tlačené skladacie papierové betlehemy. Samostatným druhom boli prenosné betlehemy, boli súčasťou vianočných hier, ktoré sa predvádzali po domoch v období od Štedrého večera do Troch kráľov.
V Baníckom múzeu v Rožňave sa nachádza drevený polychrómovaný vyrezávaný betlehem z roku 1909. Autorom je Alexander Maruška, rezbár z Banskej Štiavnice. Betlehem tvorí 46 figúrok, okrem svätej rodiny, anjelov, pastierov a klaňajúcich sa postáv sú jeho súčasťou aj zvieratá - osol, krava, ovce a pes. Vianočné, pastierske a betlehemské hry boli súčasťou vianočného prežívania aj obyvateľov regiónu Gemer. Vinšovníci a koledníci chodili z domu do domu a predvádzali nacvičené vianočné hry. Chodenie s hadom bolo pripomienkou biblického príbehu vyhnania Adama a Evy z raja, chodenie s hviezdou symbolizovalo betlehemskú hviezdu a troch kráľov z východu a najrozšírenejšie bolo chodenie s betlehemom. Betlehemy a biblické výjavy v podobe hier a predstavení sa vrátili aj späť do kostolov a ich tradícia sa v pozmenených podobách zachováva aj do súčasnosti.
Vianočný vinš:
Vinšujem jä vám vinšujem
na té nastávajúce svätky,
aby ste mohli,
pro dobrom zdraví
mnoho rokov dožiť,
s menšima hriechy,
s veselou radosťou,
s božskou milosťou,
na poli úrod,
na dvore príchod
a po smrti královstvo nebeské,
to vám vinšujem a žedam
od milého Pána Boha.
Literatúra:
Bednárik, Rudolf. Zvykoslovné pramene výtvarného prejavu slovenského. Martin: Matica slovenská, 1942.
Horváthová, Emília. Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava: Tatran, 1986.
Miklôšik, Ján. Rok na dedine – ľudové zvyky, rukopis. Zbierkový fond BM, N-4728.
Obrázok 1: Súbor betlehemských figúrok, Zbierkový fond BM, N-5937-5964
Obrázok 2: Kostolík – rekvizita betlehemskej hry, kópia z roku 1968. Zbierkový fond BM, N-6527
Obrázok 3: Vianočná hra pastierov v kostole, Rožňava, koniec 20. storočia, Fotoarchív BM, 21118
