V zbierkovom fonde Živá príroda Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza rozsiahly, precízne spracovaný herbár z konca 19. – začiatku 20. storočia v počte 1561 ks rastlín, ktorý múzeu daroval diplomovaný banský inžinier Alexander Müller.
Alexander Müller okrem toho, že bol významným banským inžinierom, riaditeľom baní, mal veľmi všestranné záujmy, medzi ktoré patrilo aj zbieranie, sušenie a systematické triedenie rastlín. V herbári sú zastúpené okrem kvitnúcich rastlín tiež machy, riasy, lišajníky, dreviny, ihličnany a pod. Sú roztriedené podľa čeľadí, pri každej rastline je uvedený latinský názov, pri väčšine aj maďarský a miesto zberu. Nachádzajú sa medzi nimi vzácne i rozšírené druhy rastlín.
Nakoľko A. Müller počas svojho pôsobenia veľa cestoval, či už služobne, alebo súkromne, rastliny zbieral aj na svojich cestách. Svedčia o tom lokality uvedené v herbári. Nachádzajú sa v ňom rastliny z rôznych častí Slovenska (napr.Vysoké Tatry, Belianske Tatry, Pieniny, Muránska planina, Slovenské rudohorie, Slovenský raj, Karpaty, Dreveník, Ďumbier a pod.). Ďalšie pochádzajú z územia dnešného Maďarska, Rakúska, Nemecka, Rumunska, Juhoslávie, ale i Francúzska, Talianska, Dánska, Nórska, Švédska, Fínska a i.
Podobne, ako vo všetkých oblastiach pôsobenia autora, aj v prípade tohto, už vyše 100-ročného herbára, je evidentná jeho nesmierna precíznosť. Veľmi nás teší, že sa herbár zachoval v zbierkach nášho múzea.
Alexander Müller sa narodil 9.2.1868 v Rudolfswerthe (Novo Mesto v Slovinsku). Titul banského inžiniera získal na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, kde sa usadil spolu s matkou a sestrou po predčasnej smrti otca.
Pôsobil vo viacerých banských prevádzkach patriacich Rimamuránsko-šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti (RIMA), napr. na Rákošskej bani ako vedúci banskej prevádzky. Odtiaľ bol preložený do Ózdu, kde zastával funkciu zástupcu riaditeľa. Po vzniku Československej republiky ho v roku 1919 premiestnili do Rožňavy, kde bolo na Rožňava Bani zriadené riaditeľstvo pre všetky prevádzky podniku RIMA, nachádzajúce sa na území Československa. Tu pôsobil ako riaditeľ do roku 1939. Ako vynikajúci odborník a uznávaný geológ pozdvihol úroveň gemerského baníctva.
Alexander Müller projektoval historickú budovu Baníckeho múzea v Rožňave, ktorá bola postavená v roku 1905.
Bol vášnivým zberateľom minerálov a nerastov a viedol rozsiahlu korešpondenciu so zahraničnými zberateľmi a odborníkmi. Jeho súkromná mineralogická zbierka, ktorá bola považovaná za jednu z najvýznamnejších v Uhorsku, sa dostala do rožňavského múzea. Je nesmierna škoda, že časť zbierky padla za obeť nezmyselnému ničeniu pri ústupe vojsk po II. svetovej vojne a bolo z nej zachované iba torzo.
V zbierkach Baníckeho múzea sa nachádzajú vzácne historické fotografie (sklenené negatívy a pozitívy) z konca 19. až do 30. rokov 20. storočia, z ktorých väčšinu vyhotovil práve A. Müller. Sú to jedinečné snímky, dokumentujúce ľudí a ich spôsob života, výrobné prevádzky a strojné zariadenia, ktoré sú už nenávratne preč.
Mnohé z týchto fotografií vznikli pri príprave Baníckej monografie Gemera a Malohontu, vydanej v roku 1907, pričom nie všetky v nej boli aj uverejnené. A. Müller bol členom redakčnej skupiny, spracoval strojné zariadenia a lanové dráhy rožňavských a rákošských baní, patriacich spoločnosti RIMA. Pod jeho vedením boli vyhotovené mapy a plány v samostatne viazanej prílohe monografie v počte 48 kusov, ktorých originály sa nachádzajú v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave.
Počas štúdií na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici si A. Müller, tak ako ostatní poslucháči, ručne zapisoval prednášky vyučujúcich, ktoré dal neskôr zviazať. Takto sa v Baníckom múzeu zachovalo 15 zväzkov prednášok z rôznych predmetov, napr. mineralógia, baníctvo, matematika, anatómia, stavebníctvo a pod., ktoré sú okrem toho doplnené o jeho ručne vyhotovené kresby.
Baníckemu múzeu v Rožňave daroval aj svoj v úvode spomínaný rozsiahly herbár v počte 1561 ks rastlín.
Zomrel v Rožňave pred 70-timi rokmi, 9.10.1950, vo veku 83 rokov.
Česť jeho pamiatke!
Gabriela Kolesárová
