Karbidová lampa ( B 3998 )

V roku 1862 ako prvý objavil rozklad karbidu s vodou a vznik acetylénu nemecký chemik Friedricho Wöhler. Pracovný princíp karbidovej lampy spočíva v chemickej reakcii karbidu s vodou za vzniku acetylénu, ktorý unikaním jemnými dierkami cez horák po zapálení horel svetlým plameňom.

CaC2 + 2H2O = Ca (OH) 2 + C2H2 + teplo

karbid vápnika + voda = hydroxid vápnika + acetylén+ teplo

Princíp činnosti

Karbidové lampy svietia vďaka plameňu, ktorý vzniká na konci plynovej trysky, z ktorej uniká horľavý plyn - acetylén. Po zmiešaní acetylénu so vzduchom vzniká horľavá zmes, ktorá vydáva pri horení intenzívne svetlo. Acetylén sa pri svietení lampou vyvíja priamo v lampe. Dochádza k tomu vďaka reakcii karbidu vápnika s vodou. Karbid vápnika je zlúčenina vápnika a uhlíka. Pri kontakte s vodou vzniká hydroxid vápenatý (vápno) a acetylén. Túto reakciu sprevádza aj vznik tepla. Pri kontakte karbidu vápnika s dostatkom vody môže dôjsť k vznieteniu, pretože vývin acetylénu je sprevádzaný prudkým zahriatím.

Aby nedochádzalo k nekontrolovateľnému vývinu acetylénu, je potrebné tento proces regulovať. Karbidové lampy používajú obmedzenie množstva vody. V dolnej časti lampy je zásobník s karbidom vápnika, na ktorý kvapká voda z horného zásobníka. Pomocou len drobných samostatných kvapiek dochádza k dostatočnému vývinu acetylénu a následne k horeniu.

Jaroslava Neubauerová

Zdroje: Magula R., Turčan T., Banské lampy - História a vývoj v podmienkach baníctva na území Slovenska,1995