Karol I. Habsburský bol ako Karol IV. posledným uhorským kráľom, ktorého obdobie panovania možno datovať medzi roky 1916 až 1918. Pochádzal z habsbursko-lotrinského rodu, bol prasynovcom cisára Františka Jozefa I. a synovcom zavraždeného arcivojvodu a pôvodného následníka trónu Františka Ferdinanda d`Este.

     Karol sa narodil v roku 1887 na zámku Persenbeug v Dolnom Rakúsku. Na jeho výchove sa podieľala predovšetkým matka Mária Jozefa Saská a dozeral na ňu aj cisár František Jozef I. osobne. Karola spočiatku vzdelávali hlavne domáci učitelia, a to v prísne katolíckom duchu. Ako 12-ročný nastúpil na prestížne Škótske gymnázium vo Viedni so zameraním na prírodné vedy. V októbri 1905 začal jeho vojenský výcvik, ktorý o rok neskôr prerušil, aby mohol pokračovať vo svojom vzdelávaní, tentoraz na univerzite v Prahe. Tu v roku 1907 svoje štúdium úspešne ukončil právnickými skúškami. Následne pokračoval vo vojenskej službe a po vypuknutí 1. svetovej vojny sa ako jeden z mála panovníkov priamo zúčastnil bojových operácií. V roku 1911 sa oženil a jeho manželkou sa stala Zita Bourbon-Parmská, ktorej rod síce nebol v tom čase rodom vládnucim, ale bol jednou z priamych línií francúzskeho rodu Bourbonovcov, ktorý v minulosti panoval nielen vo Francúzsku, ale aj v Kráľovstve oboch Sicílií. Po atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda d`Este, sa Karol spolu so svojou rodinou presťahovali do cisárskej rezidencie Schönbrunn vo Viedni. V roku 1916 ho počas bojového nasadenia v Taliansku zastihla správa o zlom zdravotnom stave cisára Františka Jozefa I. Dňa 21. novembra 1916 starý cisár umiera a Karol sa ujíma vlády nad celou monarchiou. O mesiac neskôr, 30. decembra bol v Budapešti korunovaný za uhorského kráľa – Karola IV.

     A práve pri príležitosti tejto udalosti bol už roku 1917 v Budapešti vydaný album, ktorý sa dopodrobna venuje prípravám a celému priebehu Karolovej korunovácie. Publikácia má 159 strán a celý text dopĺňa bohatá obrazová príloha – dobové fotografie a množstvo ilustrácií. Uvedený predmet bol do zbierkového fondu Baníckeho múzea získaný kúpou v roku 1979.

     Po rozpade Rakúsko-Uhorska Karol opúšťa svoju vlasť a v marci 1919 sa spolu s rodinou nachádza vo Švajčiarsku. V nasledujúcich rokoch sa síce dvakrát pokúsil o návrat a opätovné prevzatie moci v Maďarsku, no po zásahu Horthyho ozbrojených zložiek jeho snahy definitívne stroskotali. Ďalší osud Karola už nebol v jeho rukách. Na základe rokovaní dohodových štátov bolo rozhodnuté o jeho internácii na ostrove Madeira, kde v roku 1922 zomiera na ťažký zápal pľúc vo veku 34 rokov.

Martin Hajduk

Zdroj:

• Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave, História II, e. č. R-5982