Karol I. – medaila za statočnosť

 

Medaila bola vydaná cisárom Františkom Jozefom I. po jeho smrti 4. apríla 1917 v novej podobe. Stuha, spôsob zavesenia a rozmery medaile zostávajú nezmenené.  Mení sa aj meno rytca. Od 15. septembra 1917 sa špeciálnymi podmienkami umožňuje udelenie zlatej a striebornej triedy aj dôstojníkom (stužka bola označená písmenom K). Počas prvej svetovej vojny bolo vyrazených viac ako 950 000 bronzových medailí.

 

Bronzová medaila za statočnosť Karola I. s priemerom 3,1 cm a hrúbkou 0,2 cm. Na prednej strane medaile portrét cisára Karola v maršalskej uniforme. V kruhopise opis „CAROLVS D.G.IMP.AVST.REX.BOH.ETC.ET.REX.APOST.HVNG.“ (Karol, z milosti Božej rakúsky cisár, český kráľ a apoštolský kráľ maďarský) s menom rytca Kautsch. Na zadnej strane medaile nápis „FORTITVDINI“ (z lat. statočnosť). Trojuholníková náprsná stuha červeno-bielej farby je široká 4 cm a k vlastnému vyznamenaniu je pripevnená sponou.

 

Súčasťou medaile je písomný doklad Preukaz k oprávneniu nosenia Karolovej medaile za statočnosť v maďarskom jazyku. Preukaz je z tvrdého bieleho papiera s rozmermi 10,4 x 5,6 cm, predtlačenými čiernymi literami a dopísaný modrým tušom. Preukaz je vystavený na meno Dezidera Rozložníka (Rozloznyik Dezső). Okrem mena majiteľa preukazu je na ňom uvedená aj majiteľova hodnosť a útvar kde slúžil. Preukaz bol vydaný Maďarskou kráľovskou 39/3 honvédskou táborovou batériou (tretia časť maďarskej domobrany) 9. septembra 1918.

 

Mgr. Petronela Potoczká

V piatok 26. júna sa v priestoroch Galérie Baníckeho múzea konala diskusia pod názvom Rožňava pre všetkých. Bola treťou zo série verejných debát, ktoré v rámci projektu Rožňavské radiály prebiehajú pod názvom Spolu a verejne. Piatkovými hosťami boli Elena G. Kríglerová Alena Chudžíková z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) a Barbara Gindlová a Bruno Konečný zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Debata bola pre nich zároveň vyvrcholením ročného projektu BUK.

Projekt BUK bol zameraný na prácu so siedmimi samosprávami (Senec, Pezinok, Dolný Kubín, Banská Bystrica, Snina, Svidník a Michalovce), ktorých predstavitelia v spolupráci so CVEK-om a ZMOS-om pripravili a uviedli do života sériu krokov, ktoré pomôžu legálnym migrantom z tretích krajín zapojiť sa života tej-ktorej samosprávy.

Začiatok od 17:00 patril hudbe, v krátkom 20-minútovom bloku zahrali a zaspievali Traja králi z Gemera, Rejdovčania Števko, Ďurko, Miluška a Mirka. Na úvod diskusie predstavili prítomní hostia projekt BUK a v skratke priblížili svoju ročnú prácu na ňom i to, aké výstupy si z neho odniesli samosprávy.

Diskusia sa už točila okolo aktuálnej témy utečencov. V rámci nej sa vysvetľovali procesy poskytovania azylu a doplnkovej ochrany, zmysel a cieľ zavedenia kvót, opisovala sa reálna situácia ľudí, ktorí do Európy utekajú z vojnami postihnutých domovských krajín, debatovalo sa o kultúrnych a náboženských rozdieloch a o spôsoboch spolunažívania ľudí z rôznych kultúr, ale rozprávalo sa i o tom, kto a ako môže pomôcť konkrétnym ľuďom.

R. Kovács

V Galérii Baníckeho múzea sa zišli deti, aby sa zúčastnili na prezentácii tradičných gemerských krojov.

Táto prezentácia je súčasťou Živého múzea – múzejno-pedagogického programu našej inštitúcie, v rámci ktorého sa deti interaktívnym spôsobom oboznámili so zbierkami múzea.

Deti si počas podujatia vypočuli krátku prednášku o histórii, výrobe, spôsoboch zdobenia a špecifických spôsoboch obliekania gemerských krojov a prostredníctvom detských hier absolvovali ich ukážku a skúšanie.

Na záver si zaspievali ľudové piesne, zatancovali gemerské tance a naradostené sa s nami rozlúčili.

Gabriella Badin

Rožňava pre všetkých

Posted by admin under Archív 2015

Srdečne Vás pozývame na verejnú diskusiu, ktorá sa uskutoční dňa 26.6.2015 o 17:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.

Včerajšia exkurzia pracovníkov Baníckeho múzea v Rožňave sa niesla v znamení starých a opustených banských štôlní a objektov súvisiacich s baníckou a hutníckou činnosťou v obci Čučma a pod Volovcom v minulosti. Náš bývalý kolega Ing. Karol Tomány nám exkurziu obohatil o veľmi zaujímavú prednášku spojenú s názornými ukážkami priamo v teréne, za čo by sme sa mu týmto v mene kolektívu chceli poďakovať. Objavili sme staré banské štôlne, ktorých portál je už väčšinou zasypaný a príroda ho stihla dokonalo zamaskovať, ale taktiež sme si prezreli zostatky banských lanoviek a zvážnic. Navštívili sme banské štôlne s menom, ako napríklad štôlňa Gabriela, ale aj niektoré “bez mena”. Náučný výstup na vrch Volovec nám teda ubehol ako voda. Na najvyššom bode, na skalnom brale Skalisku (1293 m. n. m.) sa nám naskytol nádherný kruhový výhľad na hornatú časť východného Slovenska. Mali sme možnosť vidieť Vysoké Tatry, Nízke Tatry s Kráľovou hoľou, ale taktiež krásny Spišský hrad a mesto Levoča. Nasledovalo slávnostné pokrstenie zástavy múzea a pri chate Volovec, inak nazývanej aj Chata pod Volovcom (1 130 m. n. m.), sme hrdo pribili pamätnú tabuľku s rokom a názvom nášho múzea. Po oficiálnej časti nasledovalo opekanie slaninky a pečenie klobások. Cestou domov sme si užili priaznivé počasie a vychutnávali si nádhernú prírodu v kruhu skvelého kolektívu.

Petronela Potoczká a Csaba Urban