Srdečne Vás pozývame na verejnú diskusiu s prof. PaedDr. ThDr. Jozefom Leščinským, PhD. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.

pozvánka nová 3

Srdečne Vás pozývame na prezentáciu knihy „Szénporos élet“ od Zsolta Magyara v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.

Szeretettel várjuk Önöket Magyar Zsolt „Szénporos élet“ című könyvbemutatójára a Roznyói Bányászati Múzeum Galériájába.

 

konyvkucko-upravena-final-2-web

 

V posledný novembrový deň sa vo vynovených  priestoroch Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo zasadnutie okresnej predmetovej komisie učiteľov dejepisu. Stretnutie učiteľov vyučujúcich dejepis v základných školách bolo tentokrát zamerané na baníctvo, ktoré bolo v minulosti rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života v našom meste.

Podujatie otvorila vedúca kabinetu PhDr. Anita Kerekes. Prítomných privítal Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave.

Prostredníctvom prednášky Gabriely Kolesárovej sa prítomní bližšie oboznámili so známou tabuľovou maľbou Metercia, s dôrazom na rozbor baníckej a hutníckej činnosti. O veľmi významnej skutočnosti v našom meste, o existencii baníckeho cechu v Rožňave, ktorý dal tento významný obraz namaľovať, informovala Sylvia Holečková. Život baníkov a ich rodín na prelome 19. a 20. storočia priblížila Gabriela Kolesárová.

Na záver si prítomní učitelia prezreli zrekonštruované a novovybudované priestory na Šafárikovej ulici č. 43, v ktorých sa v súčasnosti pracuje na novej expozícii. Sprevádzala  ich PhDr. Ing. Jaroslava Neubauerová, PhD.

Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.

 

Sylvia Holečková

Foto: Banícke múzeum v Rožňave

5
dec

EXPOKUS 12/2016

   Posted by: admin   in Archív 2016

Domovský list

Domovský list vdovy Terézie Nagyovej z Rudníka (teraz obec Rudná), vystavený kvôli cestovaniu do Maďarska a späť, z 13. marca 1923. Listina s rozmermi 20,8 x 34,3 cm je písaná dvojjazyčne (v slovenskom a maďarskom jazyku). List je overený dvoma okrúhlymi pečiatkami z obce Rudník, okresným notárom z Bystrého a československým kolkom v hodnote 2 Koruny. Podpísaný vdovou Terézioun Nagyovou, richtárom a okresným notárom. List bol vydaný Kníhtlačiarňou Tatra banky v Rimavskej Sobote.

Petronela Bodnárová

Foto: Janka Vaisová

domovsky-list

Dňa 25. novembra 2016 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo oficiálne otvorenie výstavy akademického maliara Rolanda Neupauera pod názvom Internácia.

Roland Neupauer žije a tvorí v Krásnohorskom Podhradí. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení  v Bratislave, odbor maľba, ateliér profesora J. Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe, v ktorej reflektuje svoje domáce prostredie a subjektívne vnímanie vnútorných i vonkajších podnetov pôsobiacich na jeho osobnosť.

Výstava „Internácia“ je v našich priestoroch už jeho treťou samostatnou autorskou výstavou, pričom prvýkrát u nás v Galérii vystavoval v roku 2011; neskôr v roku 2015 bola jeho výstava inštalovaná v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí. Mimo toho sa u nás v rámci účasti na medzinárodnom plenéri MLYN prezentoval aj ako kolektívny vystavovateľ.

Výstavu za Banícke múzeum v Rožňave otvorila Gabriella Badin, ktorá spolu s organizátorkou plenéru MLYN Evou Tományovou, predstavili samotného umelca slovami umeleckej súputníčky z Budapešti, akademickej maliarky, prof. Évy Andrey Szőcs. Po úvodných slovách svoje obrazy a ich príbehy predstavil samotný umelec Roland Neupauer.

Dovoľujeme si na tomto mieste citovať spomínaný list prof. Évy Andrey Szőcs (preklad do slovenčiny – Eva Tományová):

„Tisztelt Vendégek,

fura valaki más hangján beszélni nyilvánosan,  de Roland kérésére megpróbálok  pár dolgot leírni, ami eszembe jut és talán fontos lehet annak megértésében, hogy valami nem azért van úgy megfestve, mert úgy sikerült, hanem mert a művész így akarta….

Nem szándékozom művészettörténeti kiselőadást tartani, csak egy-két fontosabb dolgot  emelnék ki, mint például az expresszivitást, amely remekül visszacsatol 21.századi módon a múlt század elején megjelenő expresszionista irányzathoz.  A színek – semmi sem véletlen- majdnem önmagukban hordozzák a képek jelentését. Csak tegyenek egy próbát a képeket nézegetve -képzeljék el más színösszetételben őket- úgy-e, hogy nem működik? Kiemelném az ecsetkezelést is, amely pont ott elnagyolt vagy aprólékos, ahol kell és olyan precízen adagolja a festéket, formákat, gesztusokat mintha minden spontán lenne, pedig dehogy…

De nem is ez a lényeg, hiszen tudjuk, hogy Roland a mestersége birtokában van, a festés minden fogását ismeri, hanem az, amit közvetít. Ritkán látni ennyire lecsupaszított, meztelen őszinteséget, mint Roland képein. Olyan, mintha a képek által betekintenénk a fejébe, lelkébe, mindennapjaiba. Megtudjuk, hogy mit olvas, mit hallgat, mit látott (TANEČNICE-Táncosnők, FAŠIANGY-Farsang,Jegyek, 12 až 13 ) de legfőképpen azt,  hogy mit gondol a világról.  Teszi ezt okosan, kritikusan és humorral (Pod vežou-Torony alatt, BAHAM, CIERNA LABUŤ- Fekete hattyú  PAMÄŤOVÁ KARTA-Memória-kártya, CHARDEASH). Vagy egy lépéssel tovább haladva szembesülünk magunkkal, áttételesen annak korlátaival. Szétszakadás, feszültség, ellentétek, technika kontra emberek (ROZTRIEŠTENIE- Szétzúzódás, VZNIETENIE-Föllángolás, DeTERMINÁTOR).

Mindezeket vagy líraian, vagy kirobbanó energiával előadva festi meg de semmiképpen nem semlegesen. Piszkál, bosszant, szeretget, kikacag, elküld és visszahoz, ott egyensúlyozik, mint egy kötéltáncos, hogy most balra vagy jobbra dőljön,  Zlato/Arany /vagy Blato/Sár/ legyen, hiszen csak egy betű….de megtartja magát és közben szépen kiteríti a saját életének egy kis szeletét elénk.

El tudom képzelni, ahogy ott ül, nézelődik kissé hamiskásan mosolyogva és arra gondol, hogy „tessék, itt vagyok, én megtettem, ami tőlem tellett, most rajtatok a sor” ….. Hogy mit kezdünk vele, az már rajtunk múlik. Ha elég nyitottak és bátrak  vagyunk ahhoz, hogy hagyjuk magunkat elsodorni a képek által, csodálatos utazásban lehet részünk, amelyben akár saját életünk jelenetei is bevillanhatnak.

Kellemes utazást kívánva, üdvözlettel  Szőcs Éva Andrea, Budapest

Vážení hostia,

je trochu zvláštne hovoriť namiesto niekoho iného, ale Roland ma o to požiadal, aby som predniesla pár svojich myšlienok, ktoré sú dôležité k pochopeniu toho, že niečo je namaľované nie preto, lebo sa tak podarilo, ale preto, že umelec to tak chcel…

Nemám v úmysle robiť prednášku z dejín umenia. Chcem len vyzdvihnúť jednu-dve skutočnosti. Je to napríklad expresivita, ktorá prostriedkami 2. tisícročia nadväzuje na expresionizmus z počiatku minulého storočia. Farebný svet – a nie náhodou – je nositeľom obsahu jednotlivých obrazov. Vyskúšajte si pri vnímaní obrazov zmeniť tento svet farieb a zistíte, že to vôbec nefunguje. Vyzdvihla by som prácu so štetcom. Je práve tak ležérna a naopak jemná, kde treba, a tam kde sa žiada a tak presne ukladá farbu, vytvára formy a gestá, ako by to bolo spontánne. Ale kdeže….

Nie je to však podstatné. Vieme, že Roland je majstrom svojho umenia, pozná všetky nuansy maľby. Podstatné je to, čo nám sprostredkováva. Zriedkakedy sa stretávame s takouto nezaodetou, holou úprimnosťou, ako na Rolandových obrazoch. Cez jeho obrazy nachádzame prístup do jeho hlavy, duše a každodenného života. Dozvedáme sa o tom, čo číta, počúva, čo videl (TANEČNICE, FAŠIANGY, ZNAKY 12 a 13), ale hlavne jeho názory na svet okolo. Robí to s múdrosťou, kritikou a humorom (POD VEŽOU,  BAHAM,  ČIERNA LABUŤ,  PAMAŤOVÁ KARTA,  CHARDEASH). O krok ďalej sa stretávame so sebou samým a v určitej symbolike so svojimi hranicami. Je tu rozpad, napätie, protirečenia, technika kontra človek ( ROZTRIEŠTENIE,  VZNIETENIE,  DeTERMINÁTOR).

Všetko toto ukladá na plátno lyricky alebo s výbušnou energiou, ale v žiadnom prípade nie nezúčastnene. Dráždi, domŕza, poláska, vysmieva sa, pošle preč a privolá späť. Drží rovnováhu ako povrazolezec, nakláňa sa vľavo, či vpravo. Má to byť Zlato, či Blato. Je to len jedno písmeno, ale udrží sa vzpriamene a popritom nám predkladá malý krajček svojho života.

Viem si ho predstaviť ako sedí a trochu potuteľne sa usmieva a myslí si: „Tu ma máte, urobil som, čo som vedel a teraz je rad na vás…“ Čo si s tým počneme, je už vaša vec. Keď sme dostatočne otvorení a smelí aby sme sa nechali uniesť jeho obrazmi, budeme účastní nádherného cestovania, do ktorého možno preniknú aj okamihy nášho života.

 Prajem vám príjemnú púť. S pozdravom Szőcs Éva Andrea, Budapešť.“

Výstava Internácia bola sprístupnená od 3. novembra a potrvá do 20. decembra.

Gabriella Badin

Foto: Janka Vaisová

30
nov

Banícky cech v Rožňave

   Posted by: admin   in Archív 2016

Stredoveká sláva Rožňavy vďaka ťažbe drahých kovov spadá do obdobia nemeckej kolonizácie. V Nemecku boli už v tomto období známe organizácie remeselníkov, ktorí sa združovali podľa jednotlivých remesiel, resp. približne rovnakého charakteru pracovnej činnosti. Kolonisti, v podmienkach Rožňavy hlavne baníci z Bavorska, Durínska a Saska, priniesli myšlienky a potrebu združovania sa z domovskej krajiny a vo svojej baníckej práci ju i praktizovali. Neboli to cechy, baníci svoje združenia nazývali bratstvami, ale ich charakter a štruktúra nasvedčujú tomu, že bratstvá fungovali na spôsob cechu.

Vyspelosť baníckych aktivít v Rožňave v európskom meradle potvrdzuje existencia rožňavského baníckeho cechu (bratstva, združenia na spôsob cechu).

Jozef Mikulik, prvý autor histórie Rožňavy, predpokladá vznik baníckeho cechu (uvádza slovo cech!) v období panovania kráľov z Anjou.

Existenciu takéhoto združenia potvrdzuje aj skutočnosť, že v mene baníkov dal bratský spolok v roku 1513 namaľovať obraz na znak sľubu vernosti svojej patrónke sv. Anne. Túto unikátnu tabuľovú maľbu neskorého stredoveku namaľoval neznámy umelec. V histórii umenia a v baníckej odbornej literatúre je toto dielo známe pod názvom Svätá Anna Samotretia, často je tiež označované latinskou skratkou Metercia. Obraz znázorňuje tri hlavné postavy – sv. Annu, Pannu Máriu a Ježiša a v pozadí výjavy zo súdobého baníctva a hutníctva v konkrétnej oblasti. Najcennejším prínosom diela je verné a realistické zobrazenie jednotlivých momentov baníckej činnosti. Objednanie Metercie svedčí o dobrej finančnej situácii združenia baníkov. Veď tabuľová maľba, ktorá bola určená ako oltárny obraz, musela stáť nemálo finančných prostriedkov.

Aj Ila Bálint v monografii Gömör megye (Gemerská župa) pri uvádzaní počtu baníkov spolu s baníckymi vdovami v počte 37, žijúcich v roku 1578 píše, že ich možno bolo aj viac, ale iba v Rožňave tvorili baníci väčšiu spoločenskú skupinu a len tu mali aj organizáciu na spôsob cechu.

Veľavravné sú zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva z prvej polovice      17. storočia. Jozef Mikulik uvádza, že cech baníkov obdaroval v roku 1633 novozvoleného richtára dvoma džbánmi vína, v roku 1637 pol toliarom a v roku 1652 jedným džbánom vína. Tieto skutočnosti poukazujú pravdepodobne na ochudobňovanie združenia baníkov. Po roku 1666 už nemáme o baníckom cechu žiadne správy, čo pravdepodobne súvisí s úpadkom baníctva v Rožňave.

Až začiatkom 18. storočia sa objavil údaj o existencii zvolávacej tabuľky baníckeho cechu z roku 1714 a o zástave baníckeho cechu z roku 1753. Banícky cech v tomto období mohol fungovať z časti z nostalgie. Do popredia sa začali dostávať bratské pokladnice, ktoré boli zriaďované v záujme sociálnych istôt.

Zvolávacia tabuľka a zástava sú v súčasnosti evidované v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

Foto: Zástava rožňavského baníckeho cechu, 1753. Foto L. Ďurán
Zvolávacia tabuľka rožňavského baníckeho cechu, 1714. Foto Š. Fábián

 

29
nov

PEOPLEIMEET alebo Ľudia, ktorých stretávam

   Posted by: admin   in Archív 2016

Sedemročný príbeh Gábora vo svete

Koncom septembra zavítal do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave mladý človek – Gábor, ktorý sa vrátil domov po siedmych rokoch cestovania po svete. Cieľom jeho návštevy bolo priblížiť verejnosti svoj životný príbeh prostredníctvom prednášky a prezentácie fotografií – život, na ktorý sa odhodlal po úspešne zahájenej kariéry architekta v Prahe. Po ukončení štúdia pracoval ako architekt a založil si svoju vlastnú firmu v Prahe. Avšak po niekoľkých rokoch nepretržitej práce a v podstate každodenného sedenia za počítacom prišli aj zdravotné problémy, ktoré ho prinútili zmeniť svoju životosprávu. Jedného dňa všetko zanechal, zarezervoval si letenku do New Yorku a s batohom na pleci sa vydal na cestu. Spočiatku cestoval s kamarátmi v prenajatom aute či vlakmi a autobusmi, ale nakoniec po niekoľkých mesiacoch sa rozhodol cestovať prevažne peši či stopom. Dostal sa na zaujímavé miesta sveta kde začal fotiť ľudí. Vznikla z toho vzácna kolekcia portrétov ľudí, z ktorých vyše 1000 zverejnil na sociálnych siatiach, s cieľom sprístupniť ich príbehy ľuďom. Svoje fotky zásadne nepredáva, nakoľko je názoru, že speňažiť portréty ľudí, ktorých stretol je neetické na rozdiel od niektorých iných fotografov. Tvrdí že ho práve to cestovanie vyliečilo a práve počas cestovania sa cíti šťastný.

K jeho fotografiám patria aj príbehy, ktoré nám priblížil zaujímavým spôsobom. Jeho slová zanechali u prítomných študentov Gymnázia P.J. Šafárika pod vedením PaedDr. Gabriely Görgeyovej a zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave pod vedením Ing. Kataríny Mosnej, tak silný dojem, že sa rozhodli príbeh Gábora, ako aj jeho zahraničné architektonické práce, spracovať v rámci tohtoročnej stredoškolskej odbornej činnosti. Táto odborná činnosť na školách sa práve v týchto dňoch začína a preto sa stretnutie s Gáborom stáva znovu aktuálnym.

Stredoškolská odborná činnosť je súťažnou formou odbornej práce, ktorá má viesť nadaných študentov – stredoškolákov k odbornej práci v rôznych oblastiach. Zároveň je pre študentov vynikajúcou možnosťou prejaviť sa v problematike, ktorú chcú prezentovať a ktorej sú ochotní sa hlbšie venovať. Výsledkom práce je konečné dielo, ktoré hodnotí kolektív odborníkov. Študenti sa môžu v súťažiach prebojovať cez regionálne a krajské kolá až na celoštátnu úroveň. Najlepšie práce sa potom zverejňujú a zohrávajú dôležitú úlohu aj pri vysokoškolských prijímacích pohovorov. Príbeh Gábora bude v tejto oblasti pre nich zaiste zaujímavou inšpiráciou.

Gáborovi želáme veľa šťastia na jeho ďalších cestách a dúfame, že naša spolupráca nadobudne nové kontúry aj prostredníctvom jeho ďalšej prednášky, ktorá bude spojená s výstavou fotografií.
Jeho cestu môžete sledovať na nasledovných stránkach:

FACEBOOK –  www.facebook.com/thepeopleimeet

INSTAGRAM –  https://www.instagram.com/the.peopleimeet
Gabriella Badin

Foto: Gábor  a Janka Vaisová

29
nov

eNRA RV 2016 v Rožňave

   Posted by: admin   in Archív 2016

V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 22.11.2016 uskutočnila vernisáž novej výstavy Akadémie Rovás z Košíc pod názvom „eNRA 2016 v Rožňave”. V rámci samotnej výstavy sa prezentuje 28 umelcov, z ktorých sa na vernisáži osobne zúčastnili šiesti: József Borisza Borsó (maliar), Astrida Kiss (maliar), Oszkár Kovács (fotograf), András Koren (fotograf),Viktória Mucza (maliarka) a akademický maliar Otto Szabó, ktorý je zároveň umeleckým vedúcim akadémie.

Výstavu otvoril riaditeľ múzea Pavol Lackanič spolu s kurátorkou výstavy Ágnes Kovács. Tá zároveň predstavila vystavujúcich umelcov ako aj obsah výstavy. Vernisáž obohatil melódiami zahranými na ninere hudobník Marcell Kovács.

Výstava Akadémie Rovás v rámci dlhodobej spolupráce zavítala do Baníckeho múzea v Rožňave už štvrtý rok v poradí. Aj tento rok k nám doniesli veľmi zaujímavú kolekciu obrazov a plastík, čo ocenila aj početná skupina účastníkov vernisáže.

Kurátorka výstavy, Ágnes Kovács, predstavila tohtoročnú výstavu a vznik Medzinárodnej tvorivej skupiny – eNRA a v nej tvoriacich umelcov slovami: „Jedným z najdôležitejších pilierov Rovásu sú letné tábory, ktoré už 7 rokov organizujeme na troch miestach: v Sedmohradsku, v domácom prostredí a v Maďarsku. Po každom takomto letnom tábore sa usilujeme o to, aby sme novovzniknuté diela vystavili na vhodných miestach.

Každý rok sa väčšinou tí istí tvorcovia zaujímajú o naše tábory a takto sa teda vytvárajú úzke priateľstvá. Tento nárok na spolupatričnosť oprávnil vznik táborov eNRA. Na eNRU už máme jednu definíciu, čo pri každej príležitosti spomenieme. Znie nasledovne: eNRA preferuje voľné umenie a nezávislú kreativitu, čo nemôžu ovplyvniť aktuálne trendy, ani absencia odborných vedomostí. Za slovom voľné umenie chápeme ničím neobmedzenú nezávislú kreativitu, čo sa neskryje za pojmom „súčasného umenia” a nehľadá si alibi v subjektivizme.

Cieľom každého umelca, zúčastňujúceho sa na našich tvorivých táboroch, je vytvoriť diela na jednu samostatnú výstavu. Spolu tvoríme a tak sa aj nechcene navzájom ovplyvňujeme. K tejto tvorivej skupine sa môžu umelci pripojiť na jednotlivých miestach. K tomu sme vyzývali a vyzývame ďalších a ďalších umelcov, tým spôsobom vznikol jeden medzinárodný, no predsa väčšinou maďarský kolektív tvorcov, čiže eNRA.

Na prezentovanej výstave si možno prezrieť tvorbu dvoch umelcov vyznamenaných cenou Munkácsyho; a to diela umeleckého sochára Attilu Dienesa a akademického maliara Mártona Barabása. Celkovo tu vystavuje 28 umelcov zo Sedmohradska, Slovenska, Maďarska a Srbska. Všetci sú silné osobnosti a talenty, pre ktorých je odborná vedomosť rovnako dôležitá, ako umelecká hodnota. Tento dualizmus je jednou silnou stránkou eNRY.

A Rovás egyik nagyon fontos pillére a nyári táborok, amelyek immár 7 éve három helyszínnel rendeződnek: Erdélyben, hazai helyszínen és Magyarországon. És minden ilyen nyári tábor után arra törekszünk, hogy a táborok alkalmával született alkotásokat kiállíthassuk arra méltó helyeken. Egyik ilyen méltó hely a Rozsnyói Bányászati Múzeum galériája, és hogy ez a kiállítás idén is létrejöhetett, azért köszönet illeti a múzeum vezetőségét és dolgozóit. 2013 óta működünk együtt e nagymúltú intézménnyel, s cserébe, hogy mi itt évről-évre kiállíthatunk, a múzeum számára úgyszintén kiállítási helyet biztosítunk nagyszerű tárlataiknak Kassán.

Mi késztette az eNRA, vagyis a Nemzetközi Rovás Alkotóközösség megalapítását 2012-ben? Évről-évre jórészt ugyanazok az alkotók jelzik érdeklődésüket a táborok iránt, és ennek folytán nagyon szoros barátságok születtek, amelyek nyaranta teljesülnek ki. Ez az összetartozási igény hozta létre az eNRA táborok létjogosultságát.

Van egy már definíciónak számító jellemzésünk az eNRÁra, amit minden alkalommal elmondunk. Ez pedig így hangzik:

Az eNRA a szabad művészetet és a független kreativitást preferálja, amelyet nem befolyásolhatnak az éppen divatos trendek vagy a szaktudás hiánya. Szabad művészet alatt a semmivel nem korlátozott, független kreativitást értjük, amely nem bújik el a „kortárs művészet“ kifejezés mögé, és nem keres magának alibit a szubjektivizmusban.

Az alkotótáborainkban résztvevő minden művész célja az, hogy összehozzon egy-egy önálló kiállításra való anyagot. Együtt alkotunk és óhatatlanul befolyásoljuk is egymást. Ehhez az alkotóközösséghez lehet csatlakozni a különböző helyszíneken. Erre a csatlakozásra invitálunk folyamatosan újabb és újabb művészeket, így jött létre egy nemzetközinek mondható, bár zömében mégis magyar alkotóközösség, az eNRA.

Az idei kiállítók sorában két Munkácsy-díjas művész alkotását is láthatják, Dienes Attila szobrászművészét és Barabás Márton festőművészét. 28 művész állít ki, erdélyi, felvidéki, magyarországi és délvidéki alkotók, mind erős egyéniségek, határozott tehetségek. Olyan művészek tárlata ez, akik számára a szakmai tudás ugyanannyira fontos, mint a művészi érték. Ez a dualizmus jelenti az eNRA egyik erősségét.”

Výstavu eNRA v Rožňave môžete navštíviť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave do 26. januára 2017.

Gabriella Badin

Foto: Janka Vaisová

Page 1 of 5912345...Last »