12
feb

Keď charita má cveng

   Posted by: admin   in Archív 2016

V sobotu 6.2.2016 o 18.00 hod. sa v divadle Actores v Rožňave uskutočnilo zaujímavé podujatie „Keď charita má cveng“, ktorého organizátorom bolo Občianske združenie Rehamenta. Rožňavčania si mohli prísť vypočuť melódie slávnej skupiny ABBA, ktoré oživili členovia najlepšej slovenskej revival formácie ABBORN pod názvom A TRIBUTE SHOW TO ABBA.

Z iniciatívy OZ Rehamenta a v spolupráci s Baníckym múzeum v Rožňave bol zároveň popri koncerte zorganizovaný pokus o slovenský rekord „Najviac klepnutí na banícku klopačku“.

Vstupná hala v OKC bola sprístupnená pre záujemcov už od 16.30 hod. Po celý čas bol prítomný Ladislav Hlavács, zástupca Slovenských rekordov, ktorý celý priebeh pozorne sledoval a započítal každého, kto aspoň raz klepol na banícku klopačku.

Nakoľko viacerí z prichádzajúcich nevedeli, čo je klopačka a na aký účel slúžila, bolo namieste, že tieto informácie im priamo na mieste poskytli Ing. Karol Tomány z Gemerského baníckeho spolku Bratstvo, a potom Gabriela Kolesárová, pracovníčka Baníckeho múzea v Rožňave, tesne po koncerte vo svojom krátkom vstupe v divadelnej sále, bezprostredne pred vyhlásením výsledku pokusu o slovenský rekord.

Banícka klopačka patrí medzi typické symboly baníctva. Je zhotovená z hrubej dosky, ktorá má elipsovitý tvar. Zvykla byť zavesená na strome, drevenom stojane, alebo vo vyvýšenej vežovej stavbe. Zvuk vytváral úder veľkým dreveným kladivom na dosku. Klopačka slúžila na signalizáciu, zvolávala baníkov do pracovnej smeny, ohlasovala banské nešťastia a podobne. Na zlepšenie zvuku a znelosti nástroja sú na oboch koncoch horizontálne do stredu klopačky vyvŕtané 2 – 3 kanáliky. Podľa miesta, na ktoré sa klope, je hlas tupší, alebo znelší a má to vplyv na výšku tónu.

Klopačka je aj v súčasnosti neodmysliteľnou súčasťou rôznych baníckych slávností a sprievodov.

Spôsob klopania na klopačku je rôzny, napr. pri pohrebe baníkov, keď ich odprevádzajú na „poslednú šichtu“, sa klope v pomalom tempe vždy na ten istý koniec klopačky. Pri baníckej hymne po jednom klepnutí raz na jednu, raz na druhú stranu. Pri slávnostných príležitostiach, keď chceme privítať hostí, alebo upútať pozornosť – 1x na jednu a 2x rýchlejším tempom na druhú stranu, údery opakovať. Pri slávnostných sprievodoch pravidelne klopať po jednom údere na každú stranu podľa tempa chôdz

Kolesárová pri tejto príležitosti v krátkosti pripomenula aj význam baníctva pre rozvoj nášho regiónu a vyslovila poďakovanie občianskemu združeniu Rehamenta za nápad pripomenúť si touto formou naše kultúrne dedičstvo – slávnu banícku minulosť nášho mesta i celého regiónu.

Na záver vyhodnotil podujatie zástupca Slovenských rekordov Ladislav Hlavács. Certifikát Slovenský rekord – Najviac klepnutí na banícku klopačku – v počte 192 osôb prevzala za OZ Rehamenta Martina Grančáková.

Tento pokus o vytvorenie slovenského rekordu v klopaní čo najväčšieh počtu osôb na banícku klopačku bol prvý. Ale veríme, že nie posledný, a že v budúcnosti ho, možno opäť v Rožňave pri masovejšom podujatí, prekonáme.

G. Kolesárová

foto: Banícke múzeum & OZ Rehamenta

10
feb

Veľkonočné tvorivé dielne pre ZŠ

   Posted by: admin   in Archív 2016

Srdečne pozývame žiakov základných škôl na tvorivé dielne s veľkonočnou tematikou, ktoré budú prebiehať od 14. do 23. marca 2016 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.

9
feb

Fašiangy v galérii

   Posted by: admin   in Archív 2016

V týchto dňoch vrcholia fašiangy, obdobie zábav, karnevalov a rôznych radovánok, ktoré sa začalo na Troch kráľov a trvá do polnoci pred Popolcovou stredou.

V tomto roku sa fašiangové obdobie končí 9. februára /dnes/ o polnoci. Práve dnešný deň je na mnohých miestach vo svete vyvrcholením fašiangových zábav. Nie je tomu inak ani u nás v Galérii Baníckeho múzea, kde nás navštívila skupina stredoškolákov zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave – odbor grafický dizajn digitálnych médií, aby si vyrobili fašiangové masky podľa vlastnej fantázie.

Počas výroby masiek sme sa so študentmi oboznámili s fašiangovými zvykmi na Gemeri a v iných slovenských regiónoch. Poukázali sme aj na ďalšie miesta v strednej Európe, kde tieto zvyky dodnes žijú a výroba masiek je neoddeliteľnou súčasťou starodávneho lúčenia sa so zimou.

Niektorí zo študentov sa pri výrobe inšpirovali ukážkami originálnych masiek z Benátok, ktoré majú svoje korene v starorímskych slávnostiach karnevalového typu. Medzi maskami nechýbali ani tradičné ľudové – koza, kôň, medveď, ktoré znázorňujú život, energiu, mužskú silu a sú tiež neodmysliteľnou súčasťou dedinských fašiangových obchôdzok.

Študenti, inšpirovaní touto tradíciou, si u nás vyrobené masky vymaľovali, niektorí si ich aj nasadili.

Bolo to podnetné stretnutie s výbornou atmosférou, ktorého výsledkom sú vydarené práce.

 

Gabriella Badin

9
feb

725 rokov prvej písomnej zmienky o Rožňave

   Posted by: admin   in Archív 2016

V roku 2016 si pripomíname 725. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave.

Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana. Ďalšími listinami Ondrej III. potvrdil donáciu Rožňavy v jej starých hraniciach i nového majiteľa mesta, ktorým sa stal arcibiskup Ladomír a ostrihomské arcibiskupstvo. Skutočnosť, že panovník daroval Rožňavu, svedčí o bohatosti tohto územia i o vysoko vyvinutej produkcii striebra, ktorá mala arcibiskupovi nahradiť straty vzniknuté pri obrane kráľovských záujmov.

Donácia Rožňavy ostrihomskému arcibiskupovi v roku 1291 znamenala začiatok procesu premeny banského mesta na mesto zemepánske. Neskôr, v roku 1320, kráľ Karol Róbert z Anjou donáciou potvrdil majiteľa Rožňavy a v donácii z roku 1323 spomenul už aj zlaté bane. Pôvodná donácia Ondreja III. sa tak rozšírila o výnos zlatých baní. Rožňava sa stala zemepánskym mestom ostrihomského arcibiskupstva, a to až do založenia biskupstva v Rožňave v roku 1776.

 

Sylvia Holečková

Dňa 1. 2. 2015 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnil netradičný metodický deň učiteľov I. stupňa, vychovávateľov a asistentov Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave.Nakoľko hlavnou témou podujatia bola unikátna neskorogotická tabuľová maľba Svätá Anna Samotretia (Metercia, 1513) s dobovým realistickým zobrazením ťažby a spracovania rudy v okolí mesta, našu prezentáciu sme začali návštevou Katedrály Nanebovzatia Panny Márie, kde sa nachádza originál obrazu.

V katedrále pedagógov odborne previedol Mgr. art. Tomáš Székely, ktorý okrem vzácnej tabuľovej maľby Metercia upriamil ich pozornosť na neskorogotické pastofórium (1507) hlavný oltár, kazateľnicu, nástenné maľby či iné vzácnosti a zaujímavosti. Na záver spestril prehliadku katedrály ukážkou organovej hudby Mgr. Tomáš Mag, kaplán rímskokatolíckej farnosti v Rožňave. Touto cestou by sme chceli poďakovať jej predstaviteľom za umožnenie prehliadky. Po obhliadke katedrály pokračoval program v priestoroch Galérie Baníckeho múzea. Pedagógov privítala múzejná pedagogička Gabriella Badin, vyjadrila svoje potešenie nad týmto stretnutím, ktoré, ako skonštatovala, je výsledkom viacročnej spolupráce. Následne odovzdala slovo riaditeľovi múzea, Mgr. Pavlovi Lackaničovi, ktorý prítomných srdečne privítal a zaželal im príjemne strávený deň v našom kultúrnom zariadení.

Po úvodných slovách sa mohli účastníci bližšie oboznámiť s danou tematikou pomocou výstižnej odbornej prednášky Gabriely Kolesárovej spojenej s PowerPointovou prezentáciou. Prostredníctvom jednotlivých detailov obrazu boli vysvetlené pracovné postupy pri ťažbe a spracovaní rúd, dobové oblečenie baníkov a hutníkov, poskytnuté informácie o okolnostiach vzniku tabuľovej maľby, jej hodnotenie z umeleckého hľadiska a iné. Účastníci si mohli v rámci prezentácie pozrieť na porovnanie aj iné diela zobrazujúce stredoveké baníctvo z rôznych častí Európy, ako ukážky oltárnych obrazov, dobové ilustrácie, prípadne vitrážové okná s baníckou tematikou.

Ďalej nasledovala praktická časť stretnutia. Pedagógovia si mohli pod vedením pracovníčok galérie Gabrielly Badin, Ingrid Liptákovej a Alžbety Pástorovej vlastnoručne vyhotoviť vitrážové okná podľa vlastnej fantázie. V rámci tejto časti podujatia, ktorá už bola voľnejšia, sa oboznámili aj s pripravenou ponukou aktivít Baníckeho múzea.

Na záver si účastníci pozreli aktuálnu výstavu „Od babičky na boľačky“, ktorú Banícke múzeum prevzalo z Východoslovenského múzea v Košiciach a doplnilo vlastnými zbierkami. Tento metodický deň mal zo strany pedagógov priaznivý ohlas a bol užitočný pre obidve strany, keďže sme mali možnosť navzájom spoznať naše názory a vymeniť si skúsenosti pri odbornej práci s deťmi. Veríme, že naša spolupráca bude pokračovať aj naďalej. Kolektívu pracovníkov ZŠ akad. J. Hronca prajeme veľa pracovných úspechov a inšpirácii.  Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.

Gabriella Badin

Investorom projektu „Zážitkové centrum Sentinel v Rožňave“ v Baníckom múzeu v Rožňave je Košický samosprávny kraj, ktorý získal nenávratný finančný príspevok z Regionálneho operačného programu (ROP) z prioritnej osi 3, ktorá je zacielená na posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Rozpočet na stavebné práce po verejnom obstarávaní je 945 208 eur. KSK realizuje spolu sedem investičných projektov vo svojich kultúrnych zariadeniach, na ktoré získal prostriedky z ROP. Náklady presiahnu spolu 12 miliónov eur, regionálna samospráva sa na nich podieľa piatimi percentami. Jedná sa o investičné projekty v Baníckom múzeu v Rožňave, Andrássyovskom kaštieli v Trebišove, Provinčnom dome v Spišskej Novej Vsi, michalovskej Hvezdárni, v Zemplínskom múzeu v Michalovciach, rekonštrukciu Jazdiarne v trebišovskom kaštieli a revitalizáciu depozitára Východoslovenského múzea v Košiciach.

Objekt múzea na Šafárikovej ulici 43 v Rožňave bol postavený v rokoch 1905-1910 a je najstaršou budovou postavenou pre bansko-hutnícke múzejníctvo v strednej Európe. Budova, vrátane nádvoria, bola do začiatku realizácie projektu v zlom technickom stave, pričom potrebovala kompletnú obnovu a pripojenie na inžinierske siete. Zámerom projektu je zatraktívnenie objektu a vytvorenie priestorov pre interakciu rôznych sfér kultúrneho a spoločenského života. Cieľom je lepšie využiť kultúrno-spoločenský potenciál Baníckeho múzea v Rožňave v rámci rozvoja a inovácie kultúrnej infraštruktúry mesta Rožňava, zlepšiť poskytované služby ako aj kultúrne povedomie občanov a návštevníkov mesta

Od júla 2015 až do súčasnosti budova vďaka realizácii projektu „Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave“ začala postupne chytať druhý dych a zahaľovať sa do nového šatu. Prístavba a rekonštrukcia objektu zahrnula úpravy prvého a druhého nadzemného podlažia bansko–hutníckej expozície, opravu fasády, vstupného schodiska, repasovanie okien a vstupných dverí, zateplenie podláh a strechy, výmenu poškodených prvkov krovu, latovania a krytiny, dispozičné úpravy, rozvody elektroinštalácie, zdravotechniky, vykurovania, inštaláciu dvoch solárnych kolektorov na ohrev vody. Na nádvorí sa zabezpečil bezbariérový prístup k exponátom a upravil sa spád nádvoria a výstavných plôch, vysadila zeleň, zrekonštruovalo oplotenie a vznikla nová krytá výstavná plocha pre exteriérové exponáty.

Vďaka rekonštrukcii objektu sa zlepšil technický stav a architektonický výraz národnej kultúrnej pamiatky, vytvorili sa nové priestory pre najvýznamnejšie a najcennejšie exponáty múzea – parné vozidlá (parný valec z roku 1883 – tretí najstarší na svete (1. Oslo, 2. Nový Zéland, 3. Rožňava), a parný nákladný automobil Škoda Sentinel – jediný na Slovensku, ktorý prepožičal svoje meno pre celý projekt), podkladové plochy a krytá plocha pre exteriérové exponáty. V areáli má naďalej svoje významné miesto na Slovensku jedinečná zbierka banských lokomotív a nakladačov. Vo vynovených priestoroch bude k dispozícii nová interaktívna miestnosť, možnosť ponúknuť prezentácie kultúrno-výchovnej činnosti a tvorivé dielne na nádvorí, predviesť vŕtaciu techniku, skvosty zlievarenských produktov, apod. Pribudol bezbariérový prístup do objektu múzea, vrátane vstupu na poschodia (schodolez, zdvíhacia plošina) a znížila sa energetická náročnosť prevádzky.

Stavebné a rekonštrukčné práce sa realizovali v zmysle Zmluvy o dielo medzi investorom a zhotoviteľom, a v súlade so stavebným povolením, projektom a v úzkej komunikácii s Krajským pamiatkovým úradom. Po preberacom konaní sa v súčasnosti v areáli pracuje na odstraňovaní vád. Historickú budovu čaká ešte dôležité reštaurovanie fasády, ktorého realizácia sa bezpodmienečne viaže na priaznivé klimatické podmienky. Z tohto dôvodu ju možno uskutočniť až počas teplejších jarných mesiacov. V tomto období sa v interiéri plánuje začať s budovaním novej a modernej expozície baníctva a hutníctva, ktorá bude zahrňovať početné interaktívne prvky, a ktorá by mala spĺňať kritéria pre modernú expozíciu 21. storočia.

Múzeum vo všeobecnosti síce uchováva zbierky dokumentujúce históriu, ale zároveň sa snaží prispôsobiť aj moderným trendom a výzvam – a chce tak ponúknuť prezentáciu zbierok, ktorá by korešpondovala s dobou. Aj pri tvorbe novej a modernej expozície sa bude postupovať spojením starého s novým. Tento kontrast môže byť motivujúcim prvkom predovšetkým pre mladých návštevníkov, ktorí práve v novej časti budú mať k dispozícii modernú interaktívnu techniku, prednáškovú a počítačovú miestnosť.

Termín slávnostného otvorenia a sprístupnenia areálu Zážitkového centra SENTINEL v Rožňave zatiaľ nie je známy, keďže Banícke múzeum v Rožňave čaká spomínaná dôležitá etapa – a to vybudovanie novej bansko-hutníckej expozície, čo si vyžaduje dostatok času. O termíne slávnostného otvorenia budeme samozrejme včas návštevníkov múzea a verejnosť informovať. Nazdávam sa, že konečný produkt bude ako odborníkmi, tak aj širokou verejnosťou pozitívne prijatý a náš areál bude mať množstvo spokojných návštevníkov.

Teším sa na skoré stretnutie v priestoroch nášho múzea.

 

Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave

Projekt Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave

Budova bansko-hutníckej expozície pred začatím rekonštrukcie, foto: Janka Vaisová

4
feb

Valentínska nedeľná zábavka

   Posted by: admin   in Archív 2015

Srdečne pozývame všetky deti aj s rodičmi na tvorivú dielňu s romantickou tematikou, ktorá sa uskutoční na Valentína v nedeľu 14.2. 2016 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25 v popoludňajších hodinách.

3
feb

Expokus 2/2016

   Posted by: admin   in Archív 2016

Niečo z nášho fotoarchívu

Herci pri návšteve Baníckeho múzea (expozície RaKH)

  • Libuša Šafránková, Martin Hollý, Július Jarábek

Záber zapísaný vo fotoarchíve Baníckeho múzea

17.3. 1982, 6×6 cm, autor Helena Langová

Janka Vaisová

Page 1 of 4612345...Last »