24. septembra 1963 sa v Revúcej uskutočnila vernisáž výtvarnej výstavy slovenských umelcov ,,podniku Dielo“, ktorá bola spojená i s priamou ponukou predaja diel na splátkový systém. Vďaka splátkovému systému bolo možné podľa redaktora článku : ,, ... obohatiť nielen náš byt kultúrnou hodnotou a umeleckou prácou najbližších výtvarných umelcov, ktorých naša súčasnosť má, a ktorých hodnota práce je vysoko oceňovaná aj v zahraničí, ale čo je hlavné, vnáša do nášho bytu prejav kultúrnosti, prejav kultúry nášho ľudu.“
Tejto výstavy sa zúčastnilo mnoho umelcov, ktorých diela sa stali zbierkovými predmetmi fondu výtvarného umenia v Baníckom múzeu. Príkladom môže byť známy Július Bukovinský (1903-1975, 25 diel s baníckou tematikou), maliar a grafik Alex Eckerdt (1932-1992, olejomaľba Čierna Kleopatra U-621 (viď obrázok)), Jozef Fabini (1908-1908, Z Levoče U-452), Ľudovít Feld (1904-1991, 16 diel zachytávajúcich prácu ľudu, architektúru Košíc a banícke motívy) a Mikuláš Rogovský (1923-2002, Na okraji Šíravy U-233).
Ako napísal neznámy redaktor vtedajšieho periodika Zory Gemera k výtvarnej výstave: ,,Súčasťou tejto výstavy je aj priebojník a doteraz pomerne málo zaznávané a málo populárne umelecké dielo: grafika.“
Pre lepšie uchopenie grafiky vo výtvarnom umení v krátkosti približujeme grafiku nasledovne: Grafika (z gréckeho grafein – písať, kresliť) pôvodne predstavovala súborný názov pre všetky druhy písania a kreslenia. V súčasnosti chápeme grafiku ako prevedenie kresby do takej podoby, z ktorej je možné v grafickom lise vytlačiť väčšie množstvo rovnakých diel. V 20. storočí sa grafika vymedzila ako samostatný odbor. Rozvíjala sa najmä vďaka technologickému pokroku, moderným umeleckým hnutiam, sociálno-politickým zmenám, ale i v dôsledku možností experimentovať s rôznymi médiami a kombináciami techník. Odbory umeleckej grafiky majú rôznorodý charakter. Grafika je tak rozmanitým médiom. Umelci môžu využívať rôzne techniky a materiály na vytváranie svojich diel.
Medzi najbežnejšie techniky v grafike zaraďujeme: kresbu, lept, suchú ihlu, gravírovanie, ale i litografiu: Košický dóm U-62, Miklušova väznica U-64. Drevoryt je ďalšou formou grafiky (viď na obrázku) Hrnčiar, Šivetice U-67. Autorstvo uvedených diel je pripísané Ľudovítovi Feldovi.
Výtvarný fond Baníckeho múzea je orientovaný prevažne na umelcov 20. storočia. Svedčia o tom i spomínané výtvarné zbierky autorov, ktorí sa pred 60 rokmi zúčastnili umeleckej výstavy v Revúcej. V súčasnosti ich diela už nie je možné zakúpiť na splátky. Predstavujú zbierky kultúrnej hodnoty, ktoré sú pri príležitostných výstavách obdivované návštevníkmi Galérie Baníckeho múzea.
Ak by sme sa mali prinavrátiť k citátu, ktorý vymedzuje grafiku ako priebojníka výstavy v roku 1963 - tak dnes, grafika predstavuje bežnú súčasť umenia, i najmä vďaka digitálnym technológiám. Grafika sa prebojovala medzi umelcami i v nasledujúcich dekádach, čím si našla v umení svoje trvalé a nezastupiteľné miesto.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave v minulosti pravidelne vystavovala grafiku: V roku 1998 to bola prebratá výstava - Grafika 15. – 16. storočia zo zbierok Východoslovenského múzea v Košiciach, v roku 1996 Banícke múzeum realizovalo výstavu pod názvom – Maľba – Grafika – Plastika z našich zbierok, v tom istom roku sa uskutočnila i výstava Grafík a reprodukcií mladých výtvarníkov.
Kristína Pakesová
Zdroj:
In: Zora Gemera, roč. XII, č. 23, 1963, s. 2.
