Bukovohorská kultúra je jednou z najrozšírenejších pravekých kultúr z okolia Rožňavy. Pomenovaná bola podľa krasového pohoria Bukové vrchy (maď. Bükk), ktoré sa nachádzajú na území dnešného severovýchodného Maďarska. Jedná sa o kultúru obdobia stredného neolitu (cca 5000–4700 rokov pred n.l.), ktorá bola rozšírená najmä v župe Borsod-Abaúj-Zemplín a na Slovensku v Slovenskom krase (okolo 27 nálezísk). Sporadicky však prenikla aj do Rumunska – regióny Sedmohradsko a Moldavsko, na Zakarpatskú Ukrajinu, do oblastí južného Poľska, na Spiš, juhozápadné Slovensko, Moravu, ale aj do Dolného Rakúska či okolia Budapešti.

Obyvateľstvo bukovohorskej kultúry sa zaoberalo v nížinných oblastiach predovšetkým poľnohospodárskou činnosťou, vo vyšších polohách sa venovalo chovu zvierat, pastierstvu prípadne lovu divej zveri. Nositelia bukovohorskej kultúry sa vo významnej miere venovali aj ťažbe, spracovaniu a obchodu s obsidiánom. Sídliská si zakladali hlavne na terasách vodných tokov (Gemerská Panica), no objavujú sa aj výšinné osady. Sedlovou strechou zastrešené jednopriestorové a dvojpriestorové chaty však mali pomerne malé rozmery. Osídľované boli aj jaskyne (Domica, Ardovo, Silická Ľadnica), pričom niektoré z nich pravdepodobne slúžili aj ako kultové centrá. Vnútri jaskýň boli tiež nájdené pozostatky drevených stavieb.

Medzi najcharakteristickejšie znaky bukovohorskej kultúry patrí jemná, v ruke zhotovovaná tenkostenná keramika (2-3 mm), ktorej povrch zdobí žlto, bielo alebo červeno inkrustovaný rytý ornament. Prevažujú v ňom motívy špirál, meandrov, šachovníc, objavujú sa štylizované ľudské postavy, symbolické znaky (trojuholník, sekera s obojstranným ostrím, svastika), ľudské tváre a iné. Charakteristické sú misovité, hrncovité, hruškovité a fľaškovité tvary, cedidlá, amfory, antropomorfné nádoby alebo nádoby s výlevkami. Niektoré majú výčnelky v podobe zvieracích hlavičiek alebo ľudských rúk či nôh. Textilnú výrobu dokumentujú hlinené prasleny a tkáčske závažia. V štiepanej industrii prevažuje obsidián (škrabadlá, vrtáčiky, čepele), v hladenej sa vyskytujú diskovité sekeromlaty a vysokoklenuté i ploché kliny a sekery. V obľube bol spondylový šperk, závesky z rybích kostí a riečnych škľabiek. Z kostí a parohov sa tiež vyrábali šidlá, hrebene, hladidlá a pod.

K výtvarnému prejavu príslušníkov bukovohorskej kultúry patria nástenné kresby uhľom v tzv. Posvätnej chodbe jaskyne Domica.

Martin Hajduk

Zdroj:

• Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave – Archeológia, e. č. A-29 a A-30; nezbierkové predmety: A-188, A-200, A-203.
• Dejiny Rožňavy 1. Rožňava, 1978, s. 33-36.
• Encyklopédia archeológie. Bratislava, 1986, s. 134.
• ŠIŠKA, Stanislav. Výšinné sídliská bukovohorskej kultúry na Slovensku. In Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity, roč. 48, č. M 4, s. 47-60.