B 4479 2016/0010
Historická fotografia - Čučma, baníci pred ústím štôlne Gabriela, 11.9.1935
Čiernobiela fotografia nalepená na bielom kartóne. Rozmer fotografie 11x16 cm, rozmer s paspartou 19x24cm. Na pasparte hore v strede sa nachádza ručne písaný nápis: 11.9.1935 - Gabriela
Na fotografii vidíme skupinu baníkov pred ústím štôlne Gabriela v pracovnom oblečení, s pracovným náradím. Baníci majú v rukách acetylénové svietidlá (karbidky), ktoré sa v tom období používali. Uprostred, tesne pred ústím štôlne, sa nachádza banský koník.
Ložiská antimonitových rúd v Čučme.
Ložiská s antimonitovou rudou v okolí Čučmy patria k významným historicky ťaženým ložiskám južnej časti Slovenského Rudohoria. Začiatky ťažby tejto rudy v Čučme siahajú do 17.storčia. Podľa archívnych údajov je pravdepodobné, že ťažba antimonitových rúd začala na Slovensku práve v okolí tejto obce. Čučma sa stala jedným z najvýznamnejších producentov antimónu v Európe, podstatná časť pochádzala zo žíl Matej, Vincent, Gabriela a Klement.
Žila Gabriela predstavovala najväčšie akumulácie antimonitu v celom Slovenskom Rudohorí. K sprístupneniu ložiska sa pristúpilo v roku 1909 štôlňou Gabriela, neskôr, v rokoch 1913-34 bola vo vzdialenosti 800 m od ústia štôlne vyrazená slepá šachta Gabriela o hĺbke 175m. Vydobytá ruda sa ťažila zo slepej šachty na úroveň štôlne Gabriela, odkiaľ sa konskými povozmi dopravovala štôlňou a následne povrchovou lesnou cestou dlhou 1500 m k visutej lanovej dráhe. Tá v dĺžke 440 m viedla ponad údolie potoka, pričom prekonávala výškový rozdiel 90 m, k flotačnej úpravni, kde sa antimonová ruda spracovávala. V roku 1938 sa baňa Gabriela doťažila a nechala sa zatopiť. V dôsledku vyťaženia ložísk bola ťažba antimonitovej rudy v roku 1952 v okolí Čučmy ukončená.
Zdroj: Technické pamiatky spojené s banskou a hutníckou činnosťou na Gemeri, I. časť, 2014
G.Kolesárová
