EXPOKUS 04/2019

Karbidová lampa ( B 3998 )

V roku 1862 ako prvý objavil rozklad karbidu s vodou a vznik acetylénu nemecký chemik Friedricho Wöhler. Pracovný princíp karbidovej lampy spočíva v chemickej reakcii karbidu s vodou za vzniku acetylénu, ktorý unikaním jemnými dierkami cez horák po zapálení horel svetlým plameňom.

CaC2 + 2H2O = Ca (OH) 2 + C2H2 + teplo

karbid vápnika + voda = hydroxid vápnika + acetylén+ teplo

Princíp činnosti

Karbidové lampy svietia vďaka plameňu, ktorý vzniká na konci plynovej trysky, z ktorej uniká horľavý plyn - acetylén. Po zmiešaní acetylénu so vzduchom vzniká horľavá zmes, ktorá vydáva pri horení intenzívne svetlo. Acetylén sa pri svietení lampou vyvíja priamo v lampe. Dochádza k tomu vďaka reakcii karbidu vápnika s vodou. Karbid vápnika je zlúčenina vápnika a uhlíka. Pri kontakte s vodou vzniká hydroxid vápenatý (vápno) a acetylén. Túto reakciu sprevádza aj vznik tepla. Pri kontakte karbidu vápnika s dostatkom vody môže dôjsť k vznieteniu, pretože vývin acetylénu je sprevádzaný prudkým zahriatím.

Aby nedochádzalo k nekontrolovateľnému vývinu acetylénu, je potrebné tento proces regulovať. Karbidové lampy používajú obmedzenie množstva vody. V dolnej časti lampy je zásobník s karbidom vápnika, na ktorý kvapká voda z horného zásobníka. Pomocou len drobných samostatných kvapiek dochádza k dostatočnému vývinu acetylénu a následne k horeniu.

Jaroslava Neubauerová

 

 

Zdroje: Magula R., Turčan T., Banské lampy - História a vývoj v podmienkach baníctva na území Slovenska,1995

 

 

karbidova lampa

 

KSK logo cmykSme partner TI web fond na podporu umenia

 

LOGOlogo tg new

Táto stránka využíva Cookies. Ich využívanie môžete odmietnuť nastavením vášho prehliadača. Pokračovaním v používaní stránky predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť.
Podrobnejšie informácie Ok