Chrániť našu planétu by mal každý. Naučiť ľudí, akým spôsobom vieme chrániť našu Zem je kľúčovou stratégiou, pre zachovanie jej pokladov pre budúce generácie a ostatných tvorov žijúcich na našej planéte.
Banícke múzeum v Rožňave už minulý rok začalo organizovať podujatia na oslavu tohto ekologicky významného sviatku, aby tak prispelo k ochrane životného prostredia. Medzinárodný sviatok Deň Zeme sa oslavuje každoročne 22. apríla vo viacerých krajinách na celom svete. Práve preto, tento týždeň sa budeme aj my aktívne venovať tejto téme.
Životné prostredie predstavuje všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja.To je hlavný dôvod prečo je nutného ho chrániť a udržiavať. Medzi hlavné zložky životného prostredia patria: voda, ovzdušie a pôda. Bez týchto zložiek by neexistoval život na tejto planéte. My ľudia v našom uponáhľanom a modernom svete postupne kus po kúsku ničíme tieto základné zložky, nevnímajúc dôsledky. Do ovzdušia vypúšťame škodlivé plyny skrze priemysel, naše odpadky sa dostávajú do pôdy odkiaľ presakujú do podzemných vôd. Tieto zdanlivo nepatrné činnosti prispievajú k celosvetovým problémom, ako je skleníkový efekt, globálne otepľovanie alebo zväčšovanie ozónovej diery. Tieto pojmy predpokladám nie sú pre nikoho neznáme.
Ako pomôcť životnému prostrediu? Ako zachovať planétu pre budúce generácie? To sú najdôležitejšie otázky, ktoré je potrebné riešiť v súvislosti so znečisťovaním Zeme.
Jedným z možných riešení je sústredenie sa na trvalo udržateľný rozvoj. Rozvoj vo svete je za posledných sto rokov veľmi rýchli vo všetkých sférach, potvrdzujú to aj celosvetové štatistiky. Ľudia vo všeobecnosti majú vyššie vzdelanie, lepšiu zdravotnú starostlivosť, lepší prístup k potravinám a žijú v čistejšom prostredí.
Je tento rýchly rozvoj prospešný pre naše životné prostredie? Je potrebné si uvedomiť, že príroda je hlavný zdroj pre náš rozvoj. Príroda nám dáva zdroje, ktoré sa buď pestujú, lovia alebo sa ťažia a tým premieňajú sa na nové produkty, ale zároveň sa príroda stáva skládkou odpadov vznikajúcich počas výrobného procesu. Takže pre rozvoj spoločnosti trpí najviac ona a pritom by sme bez nej nemohli žiť.
Už v roku 1970 bola uverejnená správa Rímskeho klubu „Limity rastu“ (Limits to Growth), kde environmentalisti vyhlásili a tým aj varovali, že: „zásoby prírodných zdrojov sú obmedzené a kapacita Zeme nestačí na absorbovanie vyprodukovaného odpadu“. V skrate povedané rozvoj ktorý poznáme, je devastujúci a neudržateľný z hľadiska životného prostredia.
V roku 1983 na Konferencií OSN o životnom prostredí v Rio de Janeiro bola sformulovaná prvá definícia nového modelu trvalo udržateľného rozvoja – „Svet potrebuje rozvoj, ktorý zabezpečuje potreby súčasných generácií bez toho, aby ohrozoval napĺňanie potrieb budúcich generácií“. Je to relatívne veľmi logická a jednoduchá definícia, ale o to náročnejšia pre realizáciu v celosvetovom meradle. Na Slovensku je trvalo udržateľný rozvoj definovaný zákonom č. 17/1992 Zb. Z. o životnom prostredí ako taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov.
Myslieť si, že trvalo udržateľný rozvoj je výlučne problém medzinárodných a národných stratégií je omyl. Všetci by sme sa mali snažiť udržateľný rozvoj vniesť do nášho každodenného života. Udržateľný spôsob života je podľa významného ekológa a prvého československého ministra životného prostredia Josefa Vavrouška (1990) „zameraný na hľadanie harmónie medzi človekom a prírodou, medzi spoločnosťou a jej prostredím tak, aby sme sa čo najviac priblížili ideálom humanizmu a úcte k životu a prírode vo všetkých jej formách a vo všetkých časových horizontoch. Je to spôsob života, ktorý hľadá rovnováhu medzi slobodami a právami každého jednotlivca vrátane zodpovednosti k budúcim generáciám.“
Nečakaná pandémia COVID-19 zasiahla celý svet. V súčasnosti prežívame boj s niečím neviditeľným, čo naháňa strach vo všetkých z nás. Zrazu náš moderný a uponáhľaný svet, kde sme sa neustále náhlili kvôli niečomu sa zmenil. Väčšina z nás si začína uvedomovať, že najcennejšie čo máme je naše zdravie. Veľká časť populácie je doma. Svet sa akoby spomalil. Pandémia, ktorá spomalila naše životy zároveň pomáha našej prírode, ktorú už tisícročia využívame. Je možné aj v tejto situácií nájsť pár pozitív. Nedarmo sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré. Na celom svete sa začali ukazovať prvé pozitívne dôsledky toho, že naše životné prostredie si mohlo nabrať nový dych. Vo viacerých štátoch, ale aj u nás sa dokázalo že sa postupne očisťuje ovzdušie, keďže do atmosféry nevypúšťame také množstvo emisií. Príroda sa obnovuje, netrvalo jej ani dlho, aby nám ukázala, že nech sa akokoľvek snažíme, nikdy nebudeme jej pánmi.
Dúfam, že po skončení tejto ťažkej situácie si uvedomíme, že príroda a naše zdravie sú najcennejšími zložkami nášho života. Chráňme ju, starajme sa o ňu zodpovedne a snažme sa ju zachovať v čo najlepšom stave aj pre budúce generácie.
Juliána Kelemenová
minuloročné podujatie Deň Zeme v Baníckom múzeu v Rožňave
