Vhodným predpokladom na využívanie zvieracích koží a kožušín v regióne Gemer bol rozšírený chov hospodárskych zvierat. Z kožušín sa zhotovovalo najmä vrchné oblečenie, ale aj podšívky a pokrývky hlavy. Foriem výroby bolo niekoľko, najjednoduchšia bola domáca výroba pre vlastnú potrebu, v rámci ktorej sa vyrábali len jednoduché, hlavne pracovné odevy. Špecializovaná remeselná výroba bola sústredená prevažne v mestských dielňach. Rozšírené bolo aj dedinské kožušníctvo, kde sa výroba v rámci jednej rodiny väčšinou dedila z generácie na generáciu. Dedinskí kožušníci vyrábali najmä pre svoju obec a blízke okolie.
Základným materiálom na výrobu kožušín boli ovčie kože. Ako doplnkový materiál na zdobenie a výrobu gombíkov sa využívala koža jelenej alebo srnčej zveri, kôz a jahniat zbavená srsti, nazývaná ircha. Na jej výrobu sa využívali poškodené alebo tenšie a jemnejšie kúsky koží.
Vypracované kože a ircha sa podľa potreby farbili. Staršie kožuchy boli biele, bohato zdobené aplikáciami z červenej irchy. Novšie kožuchy sa farbili nahnedo a aplikácie dopĺňala výšivka hodvábnou alebo vlnenou priadzou.
K zbierke kožušinových výrobkov múzea patrí aj mužský kožuštek z obce Rejdová. Je to krátky vrchný odev bez rukávov zakrývajúci chrbát a hruď, ktorý sa nosil na košeľu. Kožuštek je tmavohnedej farby, okraje kožucha a miesta zošívania jednotlivých dielov sú obšité ozdobne vyrezanou irchou. Jej umiestnenie malo okrem estetickej funkcie aj chrániť pred poškodením a zodratím. Bohaté zdobenie je sústredené hlavne na chrbtovej časti a na predných spodných okrajoch. Zdobenie tvorí výšivka vlnenou priadzou rôznych farieb. Celá chrbtová plocha je symetricky vyšitá s motívmi kolies, štylizovaných kvetov, listov a úponkov. Zaujímavosťou je, že po bočných stranách je farebne vyšité aj meno majiteľa, ktorým bol Ondrej Valko.
Kožuštek vyrobil v prvej polovici 20. storočia kožušník Ján Očenáš, ktorý pochádzal z Rejdovej, kde ako kožušníci pracovali aj jeho otec a starý otec. Vyučil sa u kožušníkov v Rožňave a na vandrovkách bol vo viacerých dielňach v Maďarsku. Patril k majstrom, ktorí ovládali celý postup výroby - spracovával surové kože, farbil ich a šil a zdobil kožušinové výrobky.
Mgr. Barbora Šumská
CZINTELOVÁ, Angela. Spracovanie textilných surovín a ovčej vlny, kožušníctvo a čipkárstvo. In Michálek, J. a kol., Gemer-Malohont. Martin: Matica slovenská, 2011. s. 175-186.
PALIČKOVÁ-PATÁKOVÁ, Jarmila. Ľudové kožušníctvo na Slovensku. Bratislava: VEDA, 1981. 330 s.
PRANDA, Adam. Príspevok k charakteristike rejdovských kožuchov, In Gemer, Národopisné štúdie 1. Martin: Osveta, 1973. s. 131-161.
Zbierkový fond a dokumentácia Baníckeho múzea v Rožňave
Autor foto: Lukáš Koska
