Láskavá a dobročinná žena, milujúca manželka grófa Dionýza Andrássyho. Taká bola Františka Andrássyová.
Aj keď je Františkin životný príbeh na informácie pomerne skúpy, o to bohatší je na lásku, ktorá ju sprevádzala počas celého života.
Františka Andrássyová, rod. Hablawetzová, sa narodila v roku 1838 (podľa najnovších zistení to mohlo byť v roku 1831) v rodine dirigenta a riaditeľa viedenského konzervatória. Niektoré pramene uvádzajú, že bola opernou speváčkou a svoj umelecký spev predvádzala na viedenských operných scénach. Práve tu, vo svojej rodnej Viedni, sa zoznámila s grófom Dionýzom Andrássym, obdivovateľom a veľkým milovníkom výtvarného umenia a literatúry, ktorý tu v 60. rokoch 19. storočia navštevoval viedenskú Východnú akadémiu. Začal sa tak nekonečný príbeh lásky opernej speváčky Františky a grófa Dionýza. Františkin nešľachtický pôvod ani fakt, že na vtedajšie pomery nepatrila k majetnejším vrstvám, dokonca ani námietky a nesúhlas Andrássyovského rodu nedokázali zabrániť jednému z najkrajších príbehov lásky a odhodlania v uhorských dejinách. Ich láska, v kruhu tohto známeho šľachtického rodu tak veľmi odcudzovaná, bola spečatená v utajení v talianskej Pise sobášom v apríli 1866. I keď Františka nebola nikdy uznaná za právoplatnú príslušníčku rodu Andrássy, vzťah Františky a Dionýza bol napriek mnohým úskaliam ukážkový ba až ideálny, naplnený úctou, pokorou a bezhraničnou láskou.
Františka, táto výnimočná žena, sa stala zmyslom života mladého vydedeného grófa. I keď neskôr Dionýz získal späť svoje dedičské práva, gróf s manželkou svoj rodný kraj nenavštevoval a neprejavoval záujem ani o rodinný majetok. Manželský pár žil vo Viedni, neskôr sa presťahoval do Mníchova. Výnimkou bol rok 1879, kedy manželia v tajnosti navštívili Dionýzovo krásnohorské panstvo a Františka tak spoznala hrad i krajinu navôkol.
Františka zomrela po dlhej chorobe v Mníchove v roku 1902, po 36 rokoch prežitých s manželom v šťastí a láske. Pre Dionýza bola smrť milovanej manželky obrovskou ranou a priveľkou stratou.
Ako prejav najväčšej lásky k tejto výnimočnej žene dal Dionýz postaviť v rokoch 1903 – 1904 pre svoju milovanú Františku pod hradom samostatnú hrobku, nádhernú secesnú stavbu Mauzólea v Krásnohorskom Podhradí. Telesné pozostatky Františky tu boli z Mníchova prevezené a uložené 26. októbra 1904, dva roky po jej smrti. Smútočný sprievod viedol z Rožňavy do Mauzólea. Táto výnimočná udalosť zaznamenala nevídaný záujem i zo strany obyvateľov, ktorí zahalení v smútku odprevádzali svoju láskavú, dobrosrdečnú a veľkodušnú patrónku Františku. Na počesť grófky Františky Andrássyovej sa v Mauzóleu od jej smrti koná každý rok v októbri zádušná omša.
Gróf Dionýz Andrássy zomrel v roku 1913 v Palerme na Sicílii. Od roku 1914 spí svoj večný sen vedľa svojej milovanej manželky.
Manželia Dionýz a Františka Andrássyovci prežili svoj život v bezdetnom manželstve. Veľkú časť svojho majetku venovali na dobročinné účely, ktorých iniciátorkou bola Františka. Zakladali a finančnými darmi podporovali nemocnice, školy a gymnáziá, knižnice, múzeá, sirotince, kostoly a všetky miestne cirkvi.
V Rožňave dodnes stojí budova sirotinca, ktorá bola darom Františky Andrássyovej mestu (dnes sídlo prírodovednej expozície Baníckeho múzea v Rožňave). Na jej počesť je na priečelí budovy umiestnený reliéf s podobizňou štedrej darkyne. Manželia prispeli na výstavbu oboch rožňavských gymnázií – katolíckeho i evanjelického, nemocnice, na nákup organu pre reformovanú cirkev a na zriadenie knižnice. Finančne podporili výstavbu dnes už neexistujúcej židovskej synagógy, z ktorej tabuľa, venovaná pamiatke dobročinnej Františky,
je evidovaná v historickom fonde rožňavského múzea (voľný preklad textu: Na pamiatku grófky Františky Andrássyovej z Krásnej Hôrky 1838 – 1902 / Naše vďačné srdcia žehnajú dobročinnosti tvojej anjelskej duše a toto miesto bude naveky niesť tvoju vznešenú pamiatku).
V neposlednom rade prispeli finančnými darmi k založeniu Baníckeho múzea v Rožňave.
Vďační Rožňavčania dali v roku 1905 postaviť Františke, výnimočnej žene, patrónke a podporovateľke biednych, vdov a sirôt mramorový pomník s Františkinou bustou v životnej veľkosti. Dnes je symbolom mesta a stojí v centre pod Strážnou vežou.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
• Františka Andrássyová. Olejomaľba pravdepodobne od Gabriela Schachingera, Mníchov, 1903
• Pamätná tabuľa venovaná dobročinnej Františke, pôvodne umiestnená v židovskej synagóge v Rožňave
• Pohľadnica: pomník Františky Andrássyovej, 1906
• Reliéf s podobizňou Františky Andrássyovej na budove bývalého sirotinca
• Pohľadnica: Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, 1929
Foto: Archív Baníckeho múzea v Rožňave
Zdroje:
https://www.mapotic.com/narodne-kulturne-pamiatky-gl/212634-mramorovy-pomnik-andrassyova-frantiska
http://forumhistoriae.sk/documents/10180/39394/Smelkova.pdf
Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave, fond História I a Výtvarné umenie
