15
feb

EXPOKUS 02/2017

   Posted by: admin   in Archív 2016

chryzotil ( Mg3Si2O5(OH)4)

Ťažba serpentinitu a v ňom sa nachádzajúceho chryzotilového azbestu je neoddeliteľnou súčasťou baníctva na Gemeri, ťažené ložisko sa presnejšie nachádzalo v Dobšinej. Toto ložisko je známe ako jediné na celom bývalom Československu a bolo baníkom známe už v 17. storočí.

Azbest je všeobecný názov pre dve skupiny vláknitých silikátových minerálov, a to serpentínov a amfibolov. Najčastejšie vyskytujúcim sa zástupcom serpentínov je chryzotil, ktorý nachádzame v podobe jemných rovnobežne usporiadaných vlákien. Jeho striebornobiele, biele, žlté, šedobiele, zelenkavé až hnedasté vlákna kovového lesku, s dobrou odlučnosťou a priemernou dĺžkou 0,5 – 4 mm, max 10 mm zriedkavo 20 mm, tvoria výplň trhlín serpentinitu.   Vo väčších hĺbkach sa nachádza aj  chryzotilazbest so zlatým leskom a s dĺžkou vlákien 10 – 30 mm výbornej technologickej kvality.

Jaroslava Neubauerová

zdroj:  Banské mesto Dobšiná, 2013

chryzotil

Vernisáž druhej tohtoročnej výstavy s názvom Historická Rožňava na fotografiách sa uskutočnila v utorok 7. februára 2017 vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Slávnostnú vernisáž otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič. Ing. František Kardoš, ako hlavný iniciátor  myšlienky prípravy tejto výstavy, vo svojom príhovore ozrejmil prítomným dôvod vzniku tejto ojedinelej výstavy a zároveň poukázal na dôležitosť zachovávať pre budúce generácie spomienky na naše mesto. Slova sa ujal aj zástupca primátora Mesta Rožňava, Dionýz Kemény, ktorý odovzdal všetkým prítomným pozdrav od pána primátora Pavla Burdigu. Edita Kušnierová prítomným priblížila osudy mesta a pamiatkových objektov, ktoré sa aj napriek snahám o ich likvidáciu podarilo zachrániť. O príjemné spestrenie vernisáže a kultúrny program (povesť o vzniku mesta Rožňava a banícka hymna) sa postarali študenti gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave pod vedením pani Evy Kardošovej a Márie Csobádiovej.

Samotná výstava je inštalovaná podľa časových období v troch výstavných miestnostiach. Každá z nich mapuje samostatné obdobie mesta, a to najmä jeho stavebnú premenu. Prvá miestnosť je venovaná obdobiu monarchie. Druhá miestnosť približuje medzivojnové obdobie mesta – Rožňavu v 1. ČSR, ale aj po jej začlenení do Maďarska po roku 1938. Tretia miestnosť poukazuje na Rožňavu v povojnovom období – v období, kedy prešla svojou hádam najväčšou stavebnou premenou. Na výstave môžete vidieť 250 kusov kópií historických fotografií a pohľadníc, ktoré boli pre potreby výstavy upravené do jednotného formátu A3. Zábery pochádzajú z bohatej zbierky Klubu priateľov starej Rožňavy a Fotoarchívu Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava je vhodne doplnená o zbierkové predmety Baníckeho múzea v Rožňave, ale aj o predmety zo súkromných zbierok Rožňavčanov – nadšencov.  Ide o dobové tlače, knihy, listiny, domové tabuľky, odznaky, mapy mesta, ale najmä originálne fotografie, albumy a pohľadnice Rožňavy. Medzi nimi vyniká fotoreprodukcia donačnej listiny kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291 – prvej písomnej zmienky o Rožňave.

Touto cesto by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o to, aby táto výstava mohla byť realizovaná v prezentovanej podobe. Naše poďakovanie patrí aj sponzorom výstavy: Mestu Rožňava, Pavlovi Hricovi z Jablonova nad Turňou, Gabrielovi Šikúrovi z Rožňavy, JUDr. Zoltánovi Gallovi z Rožňavy, firmám Dobart s. r. o. – Dionýzovi Dobošovi z Rožňavy a Laax – veľkoobchod s papierom, Ladislavovi Mihálikovi z Rožňavy.

Výstavu si môžete pozrieť v Galérii Baníckeho múzea každý pracovný deň do 12. apríla 2017.

 

Petronela Bodnárová

Foto: G. Badin a J. Vaisová

 

 

Výstavnú sezónu 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zahájila výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Hrady v Gemeri – Malohonte. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 2. februára 2017 za prítomnosti primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu a kurátorov výstavy – PhDr. Alexandra Botoša a Mgr. Daniela Bešinu, ktorí účastníkom vernisáže porozprávali o tejto zaujímavej archeologickej výstave.

Teší nás, že v rámci vynikajúcej, niekoľko desaťročí trvajúcej spolupráce rožňavského Baníckeho múzea a Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, sa podarilo inštalovať v našich priestoroch túto hodnotnú výstavu a priblížiť tak Rožňavčanom i návštevníkom nášho mesta  doterajšie výsledky archeologického a historického bádania o hradoch v Gemeri – Malohonte.

Ďakujeme žiakom Základnej umeleckej školy v Rožňave, ktorí vystúpeniami pod vedením svojich pedagógov spestrili toto podujatie.

Výstava bude v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sprístupnená do 23. 3. 2017.

Sylvia Holečková

foto: Janka Vaisová

3. februára 2017 si pripomíname 726 rokov prvej písomnej zmienky o Rožňave. Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana. Ďalšími listinami Ondrej III. potvrdil donáciu Rožňavy v jej starých hraniciach i nového majiteľa mesta, ktorým sa stal arcibiskup Ladomír a ostrihomské arcibiskupstvo.

Rožňava sa stala zemepánskym mestom ostrihomského arcibiskupstva, a to až do založenia biskupstva v Rožňave v roku 1776.

 

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

Veduta Rožňavy od Johanna Baumertha na majsterskej listine cechu medovnikárov a voskolejárov, začiatok 19. storočia. Foto Š. Fábián

Veduta Rožňavy od Johanna Baumertha na majsterskej listine cechu medovnikárov a voskolejárov, začiatok 19. storočia. Foto Š. Fábián

3
feb

eNRA múzejno-pedagogická aktivita

   Posted by: admin   in Archív 2016

Študenti opäť tvorili v Galérii

Naše snaženie o oživenie galerijného života galerijno-pedagogickými hodinami  prináša svoje ovocie.

Študenti umeleckých a technických škôl čoraz viac vyhľadávajú tieto možnosti  edukácie a tvorby in situ. Ďalšia príležitosť sa naskytla výstavou eNRA  študentom zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave pod vedením Ing. Kataríny Miščíkovej, ktorá sama o sebe je veľmi inšpiratívna;  prináša zaujímavé umelecké pohľady rôznych tipov výtvarníkov –  od malieb a kresieb cez plastiky až k fotografiám.

Kým doterajšie galerijno-pedagogické aktivity boli zamerané predovšetkým na vyhotovenie kópii voľne vybratých umeleckých diel, tentokrát sme sa sústredili na vopred určenú tému – na zátišie, ako druh námetu neživých predmetov. Študenti mali určené nielen tému, ale aj umelecké dielo, podľa ktorého mali pracovať, a to plastiku Duch Bakonya od Attilu Diénesa, vyznamenaného umelca s cenou Munkácsyho. Pozadie a podstavec dotvárali voľne farebným pozadím, v ktorom potom vyniká kresba a zvýrazňuje sa samotné dielo.

Cieľom našej aktivity bolo dosiahnuť, aby študenti zosúladili realisticky nakreslené zátišie s abstraktnými farebnými tvarmi pomocou vlastnej fantázie, kreativity a sústredením na miery a tieňovanie.

 

Gabriella Badin

Tlačová správa

V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25,  bude dňa 7. februára 2017 o 16.00 hodine otvorená výstava s názvom Historická Rožňava na fotografiách.

Organizátorom výstavy je Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s Klubom priateľov starej Rožňavy a Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy.

Výstava vznikla na základe iniciatívy nadšencov historickej Rožňavy za aktívnej pomoci Gábora Bogdána, člena Klubu priateľov starej Rožňavy s využitím niekoľkoročnej zberateľskej a vyhľadávacej činnosti nadšencov klubu. Z obrovského množstva akvizícií bolo najťažšie vybrať na výstavu fotografie, ktoré návštevníka prevedú takmer dvoma storočiami dejín mesta. Napokon vznikla kolekcia 250 fotografií a pohľadníc, ktorých kópie vo formáte A3 sú predstavené návštevníckej verejnosti vo výstavných sieňach na poschodí galérie.

Autori výstavy zámerne volili termín jej otvorenia tak, aby si pripomenuli výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave z 3. februára 1291. Expozícia je rozdelená do troch, na seba nadväzujúcich častí:

  1. Rožňava v období Rakúsko-Uhorskej monarchie, čo zahrňuje obdobie od vzniku fotografie ako takej na sklonku 19. storočia, až po prvú svetovú vojnu. Prvá známa pohľadnica bola z Rožňavy odoslaná 17. decembra 1898 a  bola vydaná v nakladateľstve Jenő Falviho v Rožňave.
  1. Rožňava medzi dvoma svetovými vojnami. Táto časť expozície je najrozsiahlejšia z dôvodu, že v tomto období vzniklo veľmi veľa amatérskych fotografií, ale aj rožňavské fotoateliéry a vydavateľstvá produkovali nespočetné množstvo pohľadníc mesta a jeho najbližšieho okolia.
  1. Rožňava po druhej svetovej vojne, ktorá dokumentuje obdobie spočiatku pomalej, ale potom najväčšej prestavby v intraviláne mesta a výstavby troch, na tú dobu moderných sídlisk.

Výstava fotografií je doplnená zbierkami baníckeho múzea (originálne fotografie a pohľadnice, albumy fotografií, knihy a dobová tlač, ai.) Každá z troch častí výstavy je uvedená krátkym textom z dejín Rožňavy v danom období a pod každou fotografiou je krátky popis jej obsahu v jazyku slovenskom a maďarskom. Staré fotografie spracoval pre podmienky výstavy fotograf Štefan Fabián. Počas trvania výstavy odznie niekoľko prednášok a  sprievodných podujatí.

Výstava bude otvorená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave do 12. apríla 2017 v utorok až piatok denne od 08.00 – 12.00 a 13.00 – 16.00 hodiny. Vstupné: dospelí 1,20 €, deti 0,60 €, dôchodcovia nad 70 rokov, ZŤP 0,50 € a rodinná vstupenka 2,50 €.

Kontakt:

Mgr. Petronela Bodnárová

Banícke múzeum v Rožňave

0907 471 506

email: petronelapotoczka@gmail.com

 

Ing. František Kardoš

OZ Pre partnerské mestá Rožňavy

0905 445 260

email: frantisekkardos@roznava.sk

Plagat Historicka RV na foto

2
feb

EXPOKUS 01/2017

   Posted by: admin   in Archív 2016

G 1023 Aragonit (uhličitan vápenatý) CaCO3 – kríčkovitý agregát bielej farby o rozmeroch 12x9x7 cm, upevnený na podstavci.

Lokalita: Ochtiná – Hrádok, SR.

Nerast – uhličitan vápenatý patrí medzi bezvodé uhličitany do skupiny kalcitu, ktorého je najstálejšou odrodou.

Aragonit má názov podľa Aragónie v Španielsku, kde ho našli koncom 18.storočia. Kryštalizuje v kosoštvorcovej sústave a je hlavným členom skupiny kosoštvorcových uhličitanov. Chemický vzorec má zhodný s kalcitom – CaCO3. Medzi jeho najkrajšie odrody patrí odroda nazývaná železný kvet . Je to snehobiely kríčkovitý aragonit s jemne vláknitým ihličkovitým vnútorným slohom, ktorý pripomína koraly. Farba je biela, zelenkastá i modrastá. Kryštalický aragonit má len mineralogický význam, najmä pre rôznorodosť a skutočnú krásu takmer všetkých kryštálových tvarov. Zo Slovenska sú známe takmer všetky jeho formy a odrody.

Gabriela Kolesárová

Foto: Karol Tomány

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Mesto Rožňava bolo po celé stáročia známe ako mesto, kde popri baníctve, ktoré bolo rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života, pulzoval i bohatý remeselnícky život s početnými cechmi. Významné postavenie si mesto Rožňava získalo i v oblasti priemyselnej výroby. Dve manufaktúry, ktoré na území mesta pôsobili, sa vo veľkej miere zapísali do priemyselných dejín na území Slovenska.

Po rozmachu výroby hlavne finančne nedostupného porcelánu a doznievaní výroby habánskej keramiky, resp. fajansy, v Taliansku známej ako majolika, sa na území Slovenska dostala do popredia pomerne málo nákladná a vďaka bohatým prírodným surovinovým zdrojom z okolia aj dostupná kamenina.

V Rožňave, po vtedy už známej Markovej manufaktúre na spracovanie kože, vznikla v roku 1810 v poradí druhá – kameninová manufaktúra. Jej zakladateľom a prvým majiteľom bol Ján Hoffmann. Sídlila v objekte na vtedajšej Čučmianskej, dnes Hrnčiarskej ulici. Malé rodinné podnikanie si po Hoffmannovej smrti v roku 1843 udržala jeho rodina do roku 1845, potom ju spravovala akciová spoločnosť, vo vedení ktorej sa vystriedali Štefan Mattyassovsky, Imrich Szontágh, Alexander (Sándor) Dubrovszky, Jakub Weinstein a Fabián Groszmann.

Rožňavská kameninová manufaktúra opierala svoju výrobu o suroviny z neďalekého okolia: o bielu hlinu z Betliara, žltú hlinu z Krásnohorského Podhradia, čiernu hlinu z Brzotína a červenú hlinu z Gemerskej Hôrky a z Mikolčian. Íly a piesok dovážala z Kečova a Jősvafő.

Najväčší rozvoj dosiahla manufaktúra v rokoch 1851 – 1854 pod vedením Imricha Szontágha, kedy v prípravnom a výrobnom procese pracovalo 23 robotníkov. Tí sa delili na kvalifikovaných, napr. formovači, modelári, maliari a nekvalifikovaných – paliči, pomocní pracovníci, mlynár. V tomto období vlastnila poschodový dom, záhradu, pastviny a mlyn na mletie hliny s menším dvorom. Jej výrobky sa v najväčšom objeme, mimo regionálnych trhov, predávali v Pešti a Debrecíne, kde mala aj vysunuté sklady, z ktorých sa predávalo po celý rok. Počas vedenia manufaktúry Alexandrom (Sándorom) Dubrovskym nastal jej úpadok, ktorý pretrvával až do konca jej výroby.

Počas svojej takmer 100-ročnej existencie manufaktúra vyrábala pomerne bohatý sortiment výrobkov – rôzne druhy súprav, misy, podnosy, košíky na ovocie, kvetináče, šálky, v najväčšej miere ale taniere – úžitkové a dekoratívne, o ktoré bol najväčší záujem.

Výrobky sa vyrábali v rôznych typoch dekóru. Najjednoduchšie a najlacnejšie boli biele, potom nasledovali výrobky s modrým dekórom (s modrými linkami, prípadne na okraji doplnené inými vzormi), popri ktorých sa ujal aj motív viničového úponku, a výrobky s farebným dekórom (kvetinové girlandy, kytice). Pri dekorovaní produktov sa najviac používali farby modrá, červená, zelená a hnedá.

V každej skupine dekóru sa rozlišovali tri stupne kvality výrobkov: „fain“ – jemná,  výrobky bez označenia a výrobky s najhoršou kvalitou. Najdrahšie boli farebne zdobené výrobky maľované voľnou rukou. Výrobky maľované cez šablónu boli lacnejšie.

Originalitu výrobkov zabezpečovala slepá značka. Známe sú štyri značenia, ktoré sú charakteristické pre nasledovné obdobia: Rosenau – najstaršie výrobky, 1. polovica             19. storočia, ROZSNYÓN – polovica 19. storočia, D. S. ROZSNYÓN – 70. – 80. roky         19. storočia (Dubrovzsky Sándor) a značenie s menom Jakuba Weinsteina – koniec 19. storočia.

Do 2. polovice 19. storočia sa manufaktúra snažila vyhovieť požiadavkám meštianskych domácností. Po zaplavení trhu porcelánom z Rakúska, Čiech a Moravy, sa jej výroba dokázala účinne prispôsobiť trhu a začala vyrábať produkty podľa vidieckeho vkusu. Vďaka výrobe nových typov džbánov, úžitkových a dekoratívnych tanierov a ďalších výrobkov s rastlinnými motívmi, ale aj s motívmi vtákov, motýľov a ďalšími, sa rožňavská kamenina udržala na trhu do začiatku 20. storočia. Podľa údajov Košickej obchodnej komory manufaktúra na výrobu kameniny v Rožňave prestala vyrábať v roku 1905.

V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave je evidovaných 37 kusov výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry: 20 tanierov, 7 mís, 4 džbány, 3 krčahy, 1 váza,            1 čutora a 1 miska pod kvetináč. Z 1. polovice 19. storočia, t. j. z najstaršieho obdobia výroby sa zachoval len 1 kus, a to tanier s prelamovaným okrajom, ktorý je na dne opatrený slepou značkou Rosenau.  K najvzácnejším predmetom múzea patrí  Sederová misa. Táto misa s vyvýšeným okrajom a hebrejským nápisom, s priemerom 33 cm, bola vyrobená  v Rožňave  v polovici 19. storočia.

Výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry prezentuje výstava Poézia kameniny, ktorá mala premiéru v roku 2015 v Rožňave a v roku 2016 mala štyri reprízy. Inštalovaná bola v Rimavskej Sobote, v Jelšave, v Košiciach a vo Fiľakove.

 

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

Page 5 of 66« First...34567...Last »