5
jún

EXPOKUS 06/2017

   Posted by: admin   in Archív 2017

Maliar  Anton Lammel 

     V zbierkovom fonde výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza obraz od Antona Lammela, maliara a výtvarného pedagóga. Obraz  Gotický kostol v Rožňave bol ním namaľovaný v roku 1906.  Je to olej na kartóne  s rozmermi  30x18 cm.  Samotné dielo bolo do zbierok múzea získané kúpou v roku 1984.

Anton Lammel  (14. 12. 1871  Resita – 29. 06. 1963  Balatonzamárdi)

Učil sa v rodnom meste a v Kecskeméte. V rokoch 1892 – 1896 bol študentom vysokej  školy výtvarného umenia v Budapešti. Od 1. 1. 1897 do roku 1921 učil kreslenie a deskriptívnu geometriu v Rožňave na katolíckom gymnáziu.  V roku 1921 sa vrátil na vysokú školu do Budapešti, kde pôsobil ako pedagóg do roku 1928.

Bol aj učiteľom kreslenia detí grófskej rodiny Andrássyovcov.  Známe sú  niektoré jeho rožňavské krajinky, ako aj  jeho akvarel z roku 1924  Hrad Krásna Hôrka.

Mgr. Eva Lázárová

Foto: Janka Vaisová

Lammel A.

23. mája 2017 sa konalo regionálne kolo VIII. ročníka celoštátnej súťaže ľudového rozprávačstva v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Hlavnými organizátormi tejto súťaže v našom regióne boli Maďarský osvetový inštitút Csemadoku a Združenie gemerských remeselníkov. Zúčastnilo sa na nej takmer 70 účastníkov v šiestich kategóriách – od detí materských škôl až po seniorov.

Na podujatí participovali aj pracovníčky Baníckeho múzea v Rožňave so svojou múzejno-pedagogickou dielňou. Gabriella Badin, ako odborno-pedagogická moderátorka s ľudovými hrami, mala na starosti jednu z troch rozprávačských súťažných skupín. Po skončení súťažných kôl potom spolu s Ingrid Liptákovou viedli tvorivé dielne na dvore Domu gemerských remeselníkov.

Tradične dobrá spolupráca Združenia gemerských remeselníkov s Baníckym múzeom v Rožňave sa aj na tomto podujatí pretavila do jednej úspešnej akcie.

Gabriella Badin

Foto: A. Dendis, I. Liptáková a G. Badin

24
máj

Noc múzeí a galérií v Baníckom múzeu 2017

   Posted by: admin   in Archív 2017

Tohtoročnú Noc múzeí a galérií privítalo Banícke múzeum v Rožňave aj so Škodou Sentinel, parným valcom a banským vláčikom.

Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo tohtoročnú Noc múzeí a galérií vo vynovených priestoroch Zážitkového centra SENTINEL.

V sobotu 20. mája 2017 sa v slovenských múzeách uskutočnil ďalší ročník obľúbeného podujatia  Noc múzeí a galérií, ku ktorej sa s bohatým programom aktivít zapojilo aj Banícke múzeum v Rožňave.

Podujatie začalo už v utorok, 16. mája 2017 podvečer v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí slávnostnou vernisážou výstavy Teodor Jozef Mousson (1887 – 1946), pričom zároveň obrazáreň otvorila dvere pre svojich návštevníkov pre nadchádzajúcu letnú sezónu.

V piatok 19. mája 2017 v čase 9:00 – 17:00 hod.  sa vo vynovených priestoroch Zážitkového centra SENTINEL na Šafárikovej ulici 43 v Rožňave uskutočnil Múzejno-náučný deň pre žiakov materských a základných škôl, ako aj pre rodiny s deťmi. Tento rok bol deň zameraný hlavne na prírodovedné témy v rámci ktorých si návštevníci prezreli Expozíciu Slovenského krasu a priľahlých oblastí, vypočuli zaujímavé prednášky o NP Slovenský kras (MVDr. Andrea Balážová, ŠOP SR, Správa NP Slovenský kras) a jaskyniach v okolí Rožňavy zapísané do UNESCO (RNDr. Jaroslav Stankovič, jaskyniar), absolvovali obľúbené tvorivé dielne, kde si vyrobili tašky zdobené zvieracími motívmi. V areáli držal počas dňa majestát sokoliar so svojimi zvieracími pomocníkmi – mexickým jastrabom a poľovníckym psom – o tom, že boli stredobodom záujmu, nemožno ani pochybovať. Ďalšou zástavkou malých návštevníkov bola prehliadka bane v podzemí, mali možnosť sa naučiť a zároveň si vyskúšať svoje schopnosti pri narábaní s bičom. Podľa očakávaní veľký úspech slávila jazda banským vláčikom, ktorý v areáli premával nepretržite takmer počas celého dňa. Detskí návštevníci boli zároveň oficiálne prvými návštevníkmi, ktorí si prezreli naše asi najcennejšie technické exponáty: Škodu Sentinel a tretí najstarší parný valec na svete. Mimo rožňavských detí, si našli cestu napr. aj deti z Raslavíc (okr. Bardejov) a dokonca aj žiaci z Maďarska.

V sobotu 20. mája 2017 v nočných hodinách otvorilo múzeum dvere dokorán a privítalo návštevníkov vo všetkých svojich sprístupnených priestoroch: Zážitkové centrum Sentinel, Historická expozícia, Galéria Baníckeho múzea v Rožňave a Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí.  Všetky expozície a výstavy bolo možné navštíviť v rámci jednej zakúpenej vstupenky za zvýhodnenú cenu. Všetci tí, ktorí k nám prišli, mi určite dosvedčia, že múzeum v noci „žije“ a „dýcha“ úplne ináč.

Na podujatiach, ktoré Banícke múzeum v Rožňave pripravilo pre návštevníkov v rámci tohtoročnej Noci múzeí a galérií, sa zúčastnilo spolu 552 návštevníkov.

Veríme, že obyvatelia a návštevníci mesta a nášho regiónu si nájdu cestu do nášho múzea počas Noci múzeí a galérií aj na budúci rok.

Mgr. Pavol Lackanič

Foto: Janka Vaisová

Úspešná výstava Historická Rožňava na fotografiách putuje k našim južným susedom do Budapešti. Záujemcovia si ju budú môcť pozrieť v čase od 26.5. 2017 do 3.6. 2017 v Aranytíz kultúrház v Budapešti, Arany János utca 10.

BUDAPEST_Plagat Historicka RV na foto
18
máj

OZNAM

   Posted by: admin   in Archív 2017

Dovoľujeme si upozorniť našich ctených návštevníkov, že naše expozície: Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár, Šafárikova 31 a Galéria Baníckeho múzea v Rožňave, Námestie baníkov 25 budú dňa 19.5. 2017 z dôvodu organizovania Múzejno-náučného dňa v areály Zážitkového centra Sentinel ZATVORENÉ. Môžete Nás navštíviť v areály Zážitkového centra Sentinel, Šafárikova 43 Rožňava od 9:00 -  17:00 hod.

Významnú úlohu v dejinách rožňavského múzejníctva zohralo Mestské múzeum v Rožňave.

V čase založenia Mestského múzea v Rožňave už pôsobilo v Rožňave Bansko-hutnícke múzeum založené v roku 1902. Budova múzea bola postavená v roku 1905 podľa projektu Alexandra Müllera, riaditeľa rožňavských baní.  Objekt je prvou účelovou budovou postavenou pre banské a hutnícke múzejníctvo v strednej Európe. Prvá expozícia s baníckou a hutníckou tematikou a početné mineralogické zbierky v nej boli prvýkrát sprístupnené v roku 1912.

Myšlienky založenia múzea mestského charakteru

Myšlienka založenia Mestského múzea v Rožňave sa zrodila už v roku 1876, kedy bol v Rožňave založený Muzeálny spolok. V období počiatkov Bansko-hutníckeho múzea sa aktivizovalo aj samotné mesto Rožňava, kedy v radoch Rožňavského kultúrno-vzdelávacieho spolku vznikla myšlienka založiť  v Rožňave múzeum mestského charakteru. V roku 1907 bola vytvorená muzeálna komisia na čele s Dr. Rudolfom Hazslinszkym. Pracovala v mimoriadne ťažkých podmienkach.

1912 – vznik Mestského múzea v Rožňave

Pri  zrode Mestského múzea stáli rožňavskí mestskí vzdelanci na čele s predsedom Rožňavského kultúrno-vzdelávacieho spolku Ladislavom Rézom (1867 – 1924) a stredoškolskí profesori, z ktorých iniciatívne vynikol Dr. Rudolf Hazslinszky, ktorý sa stal jeho prvým riaditeľom. Hlavným cieľom založenia Mestského múzea bola myšlienka zachrániť historické pamiatky mesta a neskôr aj okolia. Základom pre muzeálny fond mali byť staré relikvie a predmety uchované u obyvateľov mesta, prípadne inštitúcií.

Dr. Rudolf Hazslinszky – prvý riaditeľ Mestského múzea

Prvý riaditeľ múzea Dr. Rudolf Hazslinszky (1869 – 1914), historik, profesor, novinár a muzeológ, videl podstatu muzeálnej činnosti vo vytváraní zbierok, ktoré považoval za informačnú základňu poznávania. Ako profesor evanjelického hlavného gymnázia v Rožňave využíval zbierky vo výuke i v mimoškolskej výchove. Do muzeálnej činnosti zapojil aj svojich žiakov na gymnáziu.

Pre potreby múzea boli pridelené priestory v budove Mestského domu. V roku 1912 bola otvorená prvá expozícia Mestského múzea. Na stránkach miestneho týždenníka Rozsnyói Híradó (Rožňavský spravodaj) sa začali objavovať informácie o nadobudnutí a stave zbierok. Tento rôznorodý materiál bol vzácny, pretože tvoril základ pre rozvíjajúcu sa múzejnú činnosť.

Koloman Tichy a medzivojnová činnosť múzea

Počas 1. svetovej vojny bola činnosť Mestského múzea zakázaná. Múzeum obnovilo svoju činnosť v roku 1924. Jeho riaditeľom sa stal historik, etnograf, maliar a grafik Koloman Tichy (1888 – 1968). Vďaka všestranne vzdelanému riaditeľovi bolo múzeum v období medzi dvoma vojnami mimoriadne aktívne.

Zbierky múzea boli presťahované do malej prízemnej miestnosti v budove Markovej manufaktúry na spracovanie kože. V roku 1930 získalo Mestské múzeum vhodnejšie priestory v rádovom dome premonštrátov, kde v máji 1931 otvorilo skromnú expozíciu. Zbierkový fond múzea  možno charakterizovať ako regionálny – všeobecne historický.

Záchrana zbierok

Mestské múzeum v Rožňave si za niekoľko rokov vybudovalo cennú, odborníkmi vysoko hodnotenú zbierku. Vďaka intenzívnej zbierkotvornej činnosti múzea, na čele s  riaditeľom Kolomanom Tichym, pribudli do jeho zbierok vzácne muzeálie dokumentujúce rožňavské cechy. Riaditeľa Tichyho stálo nemálo úsilia, aby sa tieto vzácne regionálie, ako aj mnoho ďalších, nedostali do zbierok Národného múzea v Prahe.

V roku 1938 vplyvom politických udalostí, po obnovení rádu premonštrátov, muselo múzeum používané miestnosti urýchlene opustiť. Zbierky, zabalené do škatúľ, boli uložené v jednej miestnosti Bansko-hutníckeho múzea. Tento krok bol jedným z pohnútok zlúčenia oboch rožňavských múzeí.

1940 – zlúčenie dvoch rožňavských múzeí

V roku 1940 sa dve rožňavské múzeá zlúčili. Názov múzea bol stanovený na Rožňavské bansko-hutnícke a mestské múzeum. Riaditeľom sa stal Koloman Tichy, ktorý okrem územia mesta prevádzal zber na území celého Gemera a ako výtvarník kreslením dokumentoval ojedinelé stavby, ľudovú architektúru a pod.

Prvá stála expozícia zjednoteného múzea bola otvorená v roku 1943 a delila sa na dve časti: bansko-hutnícku a všeobecne historickú.

V roku výročí

Banícke múzeum v Rožňave si v roku 2017 pripomína dve výročia - 115. výročie založenia Baníckeho múzea v Rožňave a 105. výročie vzniku Mestského múzea, ktorého zbierkové predmety uchováva vo svojich fondoch dodnes.

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

Obr. 1  Ladislav Réz, predseda Rožňavského kultúrno-vzdelávacieho spolku

Zdroj: Reformovaný farský úrad Rožňava

Obr. 2 Dr. Rudolf Hazslinszky. Fotografia prvého riaditeľa Mestského múzea v Rožňave

Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave. Foto: S. Holečková

Obr. 3  Koloman Tichy, riaditeľ Mestského múzea v Rožňave po obnovení jeho činnosti v roku 1924

Zdroj: wikipedia

18
máj

Výstava Teodor Jozef Mousson (1887-1946)

   Posted by: admin   in Archív 2017

Vernisáž 16.05.2017 o 16.30 hod.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií (18. máj) sa konala dňa 16. mája 2017 o 16.30 hod. v Obrazárni grófa Dionýza Andrássyho v Krásnohorskom Podhradí vernisáž sezónnej výstavy  Teodor Jozef Mousson (1887-1946).

Najbohatšiu a najucelenejšiu zbierku diel uvedeného umelca vlastní Zemplínske múzeum v Michalovciach, ktoré pripravilo pre Baníckemu múzeu v Rožňave  výber z tohto spomínaného bohatého fondu umeleckých diel autora.

  1. J. Mousson pôsobil v rokoch 1911-1944 v Michalovciach ako učiteľ kreslenia. Bol jeden z prvých maliarov, ktorý sa systematicky venoval Zemplínu, ktorý sa stal primárnym motívom jeho tvorby a celoživotného diela.

Výstava prezentuje žánrové výjavy jeho tvorby.  Návštevník si v jedinečnom priestore Obrazárne môže vychutnať umelecké stvárnenie zemplínskej krajiny, výjavy zo života  vidieckeho a mestského obyvateľstva, predovšetkým motív trhov s ich nenapodobiteľnou atmosférou.  Výstava je doplnená predmetmi z majstrovej pozostalosti ( rodinné a pracovné fotografie, ručne písané katalógy, listy, pôvodná paleta, maliarsky kufrík s obrazom, ...).

Vo väčšine diel nebola predmetom jeho záujmu charakteristika konkrétnych osôb, okrem citovo podfarbených diel – portrétov členov rodiny.

Dielo T.J. Moussona,  „maliara zemplínskeho slnka a ľudu“, takmer tri desaťročia zaznamenávajúceho život a etnografické zvláštnosti Zemplína, sa nachádza v mnohých súkromných zbierkach a v zbierkach viacerých slovenských múzeí a galérií.

Niektoré diela neboli schopné prezentácie kvôli nevyhovujúcemu stavu, ale zásluhou dotácie z Fondu na podporu umenia boli zreštaurované a prvýkrát prezentované práve na tejto výstave.

Dielo T.J. Moussona je stále obdivované, vďaka jeho kvalitám sa mu už dlhodobo venuje náležitá pozornosť a dostáva veľké uznanie.

Záujemcovia môžu navštíviť  výstavu  diel T. J. Moussona v Obrazárni grófa Dionýza Andrássyho v Krásnohorskom Podhradí v období od 17. mája -  30. septembra 2017 od stredy do nedele týždenne od 13.00 do 17.00 hod.

Vstupné :   dospelí  1 €,  zľavnené  0,50 €

 

Eva Lázárová,  Banícke múzeum v Rožňave

Foto: Janka Vaisová

Rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života v meste Rožňava bolo počas mnohých stáročí baníctvo. Už v 17. storočí patrilo mesto Rožňava medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku.

Najstaršie remeslá a cechy v Rožňave vznikali ako obslužné združenia pre banícku činnosť. Súviseli s uspokojovaním potrieb baníkov. Boli to ševci (obuvníci), mäsiari a kováči, ktorí produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov – ševci obuv, mäsiari loj a kožu a kováči náradie a náčinie.

Medzi najstaršie remeslá v Rožňave patrilo ševcovstvo (obuvníctvo). Spolu s niekoľkými ďalšími remeslami sa  ševci spomínajú už v mestskom štatúte z roku 1574. Cech v Rožňave založili pravdepodobne v roku 1590. Spracovávali kožu jednoduchým spôsobom a pomocou šidla šili jednoduchú obuv. Okrem sedliackych topánok, mužských a ženských nízkych topánok, vyrábali aj čižmy.

V roku 1618 sa čižmári odčlenili od ševcov a založili si v meste vlastný cech. Artikuly im udelilo mesto Rožňava. Vyrábali čižmy pre potreby vyšších a nižších vrstiev. Táto takmer po kolená siahajúca obuv s vysokou sárou rôznych modelov sa vyrábala zo zafarbenej, najčastejšie červenej a bledohnedej kože. Čižmy boli zdobené ostrohami, strapcami a inými okrasami. O šikovnosti a chýre rožňavských čižmárov svedčí skutočnosť, že v roku 1643 si u Juraja Czizmadiu objednala čižmy manželka štítnického zemepána.

V roku 1630 si rožňavskí čižmári od mestskej rady v Košiciach vyžiadali nové artikuly.

Už v roku 1695 patril čižmársky cech s 18 majstrami medzi najpočetnejšie cechy v Rožňave. K pomerne silným cechom patrili aj ševci, ktorí mali v spomínanom roku 11 majstrov. V roku 1725 mali čižmári 27 a ševci 8 majstrov. O tri roky neskôr, v roku 1728, pracovalo v Rožňave 36 čižmárskych majstrov a 14 majstrov - ševcov. V roku 1828 pracovalo v meste 46 čižmárskych majstrov a  16 ševcovských majstrov. V 19. storočí patrili čižmári k najpočetnejšej skupine remeselníkov v Rožňave.

Cechy ševcov a čižmárov mali v Rožňave bohatú históriu. Obe remeslá mali rozhodujúcu úlohu v hospodárskom živote mesta.

Po zrušení cechov priemyselným zákonom v roku 1872 a vytvorení priemyselných spolkov (spoločenstiev) mal v Rožňave silné postavenie čižmársky spolok.

V zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza množstvo predmetov viažucich sa k ševcovskému a k čižmárskemu remeslu. Okrem cechových zvolávacích tabuliek, pečatidiel, cechovej truhlice, písomného materiálu čižmárskeho cechu a spolku, patria k zaujímavým predmetom pracovné náradia a nástroje a  šijacie stroje  a obuv            z 1. polovice 20. storočia.

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

Page 4 of 71« First...23456...Last »