3
máj

O NÁS

   Posted by: admin   in

Z dejín Baníckeho múzea v Rožňave

budova-bh-1967

Banícke múzeum v Rožňave bolo založené v roku 1902 z iniciatívy Boršodsko-gemerskej skupiny Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti, za podpory mesta Rožňava a finančných darov Františky a Dionýza Andrássyovcov. Myšlienkovým tvorcom bol autor monografie gemerského baníctva, vtedajší riaditeľ baní na Železníku Gustáv Eisele. Účelová stavba budovy múzea bola postavená v roku 1905 podľa projektu Alexandra Mullera, riaditeľa rožňavských baní. Prvá expozícia s baníckou a hutníckou tematikou a početné mineralogické zbierky v nej boli prvýkrát sprístupnené až v roku 1912. V tomto roku vzniklo aj Mestské múzeum v Rožňave. Pri jeho zrode stáli rožňavskí mestskí vzdelanci na čele s predsedom Rožňavského besedného spolku Ladislavom Rézom a stredoškolskí profesori, z ktorých iniciatívne vynikol známy historik Dr. Rudolf Hazslinszky, ktorý sa stal jeho prvým riaditeľom. Mestské múzeum bolo v období medzi dvoma vojnami vďaka všestranne vzdelanému riaditeľovi Kolomanovi Tichymu mimoriadne aktívne. Bansko-hutnícke múzeum, z dôvodu zabratia účelovej budovy vojskom, žandárstvom, školstvom a knižnicou, nevyvíjalo žiadnu činnosť. Obe inštitúcie sa zlúčili v roku 1940. Prvá stála expozícia bola otvorená v roku 1943 a delila sa na dve časti: bansko-hutnícko-mineralogickú a všeobecne historickú. Aj keď bola táto expozícia otvorená len 12 mesiacov, riaditeľ Tichy zaviedol progresívne metódy práce: do múzejnej práce zapojil širší aktív dobrovoľníkov, svoje poznatky zverejňoval v odborných časopisoch, publikoval výsledky spracovania archiválií a muzeálií, pripravil sériu rozhlasových relácií. Osud múzea značne poznačili vojnové roky. Časť zbierkovího fondu bola odcudzená a až do roku 1956 slúžila budova múzea rôznym účelom mimo múzejníctva. Až po zásahoch Československého zväzu múzeí a politických a štátnych orgánov bolo objektu prinavrátené pôvodné poslanie a prvá povojnová expozícia, orientovaná na baníctvo a hutníctvo Gemera, bola otvorená v máji 1956. Najväčší materiálny a personálny rozmach zaznamenalo múzeum v rokoch 1974 - 1985. Pribudli ďalšie objekty, do múzea prichádzali školení odborníci, rástol počet zbierok a expozícií a pravidelne sa pripravovali krátkodobé výstavy. Tie sa plánovite od roku 1989 inštalujú v Expozícii výtvarného umenia. V roku 1981 bola otvorená expozícia Príroda Slovenského krasu a priľahlých oblastí, v roku 1982 bola iniciatívou pracovníkov múzea v pivničných priestoroch vytvorená expozícia Banské pracoviská. V máji 1995 bola po rekonštrukcii opäť otvorená Expozícia baníctva a hutníctva Gemera, v roku 1990 sa v priestoroch Obrazárne Andrássyovcov vytvorili podmienky na stálu výstavu výtvarných diel. Posledná, šiesta stála expozícia múzea - Historická expozícia - prezentačný múzejný depozitár, vznikla v roku 1999 na základe potreby ochrany a prezentácie množstva vzácnych predmetov z fondov múzea.

Rozhodujúce roky v histórii múzea

  • 1902 - vznik Bansko-hutníckeho múzea v Rožňave
  • 1912 - otvorenie prvej expozície Bansko-hutníckeho múzea v Rožňave
  • 1912 - založenie Mestského múzea v Rožňave a otvorenie jeho prvej expozície
  • 1931 - obnovenie činnosti Mestského múzea po prvej svetovej vojne
  • 1938 - fúziou dvoch rožňavských múzeí vzniklo Rožňavské bansko-hutnícke a mestské múzeum
  • 1943 - 1.8. - otvorenie stálej expozície zjednoteného múzea
  • 1943 - 1.11. - Rožňavské bansko-hutnícke a mestské múzeum bolo zatvorené
  • 1956 - obnovenie múzejnej činnosti po druhej svetovej vojne - Okresné múzeum v Rožňave

História objektov

Budova Historickej expozície - prezentačného múzejného depozitára

budova HE Objekt vznikol v roku 1782 postupnou prestavbou dvoch jednopodlažných garbiarskych domov. Bol centrálnou administratívnou budovou a zachoval sa ako posledný z bývalej rozsiahlej zástavby továrne na spracovanie kože. Je významnou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave. Hlavná fasáda budovy je klasicistická, horizontálne členená rímsou vo výške okien prízemia. Ploché štukové reliéfy v štyroch polkruhovitých výplniach okien na prízemí znázorňujú postup spracovania kože. Markova manufaktúra patrila medzi najlepšie prosperujúce továrne v Uhorsku. Po konečnej likvidácii továrne v roku 1925 budova slúžila rôznym účelom a po rekonštrukčných prácach v rokoch 1973-1977 bola odovzdaná Baníckemu múzeu v Rožňave, ktoré objekt využíva pre prezentačné účely a ako sídlo riaditeľstva. Súčasná Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár – bola sprístupnená verejnosti v roku 1999.

Budova Expozície baníctva a hutníctva Gemera

  roznava_026  Účelová budova špecializovaného baníckeho a mineralogického múzea bola postavená podľa projektu banského inžiniera Alexandra Müllera v roku 1905. Stavbu finančne podporili Františka a Dionýz Andrássyovci, pozemok poskytlo mesto Rožňava. Prvá stála expozícia sa predstavila verejnosti v roku 1912. Pre účely múzea slúžila budova do roku 1920. V rokoch 1920-1938 bola využívaná ako vojenská ubytovňa, učňovská škola, knižnica a žandárska stanica. Prvá povojnová expozícia bola inštalovaná v roku 1956. V roku 1967 vznikla špecializovaná bansko-hutnícka expozícia, ktorú v roku 1995 vystriedala nová Expozícia baníctva a hutníctva Gemera.

Budova Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí

cela_budova Objekt bol postavený v roku 1904 podľa projektu rožňavského staviteľa Ferdinanda Szilvássyho. Slúžil ako útulok pre deti chudobných. Založila ho grófka Františka Andrássyová. Na jej počesť je na priečelí budovy umiestnený reliéf s jej podobizňou a datovaním. Koncom štyridsiatych rokov 20. storočia  bola v budove zriadená turistická ubytovňa. Majetkom Baníckeho múzea v Rožňave sa stala v roku 1959 a boli v nej zriadené pracovne, výstavná sieň a sklady. V roku 1980 boli pivničné priestory prestavané na Expozíciu banských pracovísk, o rok neskôr bola na prízemí vybudovaná Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.

Budova Galérie Baníckeho múzea v Rožňave

galeria_front_6 Dvojpodlažný meštiansky dom sa nachádza v radovej zástavbe severnej časti historického námestia Rožňavy. Jeho jadro vzniklo koncom 15. storočia. V druhej polovici 19. storočia  tu sídlil Rožňavský besedný spolok, začiatkom 20. storočia Tatrabanka. Po II. svetovej vojne objekt slúžil ako administratívna budova energetických závodov. Banícke múzeum v Rožňave získalo objekt v roku 1984 a v roku 1989 tu zriadilo Expozíciu výtvarného umenia, ktorá bola v roku 2008 premenovaná na Galériu Baníckeho múzea v Rožňave.

Budova Andrássyho obrazárne

Andrassyho obrazaren2 Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí dal postaviť v rokoch 1908-1909 Dionýz Andrássy, vtedajší majiteľ krásnohorského panstva, podľa projektu Dr. Rudolfa Hültla. Pôdorys jednopodlažnej centrálnej stavby má tvar gréckeho kríža. Priestory sú umiestnené medzi ramenami kríža, pričom jadrom je veľká výstavná miestnosť so sklenenou strechou a skleneným kazetovým stropom. Na severnej fasáde bohato členenej stavby sa nachádza farebný majolikový reliéf, znázorňujúci madonu na tróne, obklopenú sv. Františkom z Assisi, Urbanom, Dominikom a Jurajom. Expozícia obrazárne bola otvorená v roku 1909 s výtvarnými dielami nemeckých a francúzskych umelcov zo súkromnej zbierky Dionýza Andrássyho. Počas II. svetovej vojny bol objekt značne poškodený a začal chátrať. Po malej úprave sa využíval pre bytové účely, neskôr pre klubovú činnosť, knižnicu a ako sklad. Banícke múzeum v Rožňave získalo objekt v roku 1967. Po dokončení komplexnej pamiatkovej obnovy v roku 1975 sa suterénne priestory využívali ako múzejný depozitár a v rokoch 1978-1989 bola v budove inštalovaná aj expozícia Ľudovej umeleckej tvorby Gemera. V máji 1990 bolo objektu prinavrátené pôvodné poslanie a bola v ňom zriadená expozícia výtvarných diel.