Archive for the ‘Archív 2017’ Category

3. februára 2017 si pripomíname 726 rokov prvej písomnej zmienky o Rožňave. Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana. Ďalšími listinami Ondrej III. potvrdil donáciu Rožňavy v jej starých hraniciach i nového majiteľa mesta, ktorým sa stal arcibiskup Ladomír a ostrihomské arcibiskupstvo. Rožňava sa stala zemepánskym mestom ostrihomského arcibiskupstva, a to až do založenia biskupstva v Rožňave v roku 1776.   Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave Veduta Rožňavy od Johanna Baumertha na majsterskej listine cechu medovnikárov a voskolejárov, začiatok 19. storočia. Foto Š. Fábián Veduta Rožňavy od Johanna Baumertha na majsterskej listine cechu medovnikárov a voskolejárov, začiatok 19. storočia. Foto Š. Fábián
3
feb

eNRA múzejno-pedagogická aktivita

   Posted by: admin

Študenti opäť tvorili v Galérii Naše snaženie o oživenie galerijného života galerijno-pedagogickými hodinami  prináša svoje ovocie. Študenti umeleckých a technických škôl čoraz viac vyhľadávajú tieto možnosti  edukácie a tvorby in situ. Ďalšia príležitosť sa naskytla výstavou eNRA  študentom zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave pod vedením Ing. Kataríny Miščíkovej, ktorá sama o sebe je veľmi inšpiratívna;  prináša zaujímavé umelecké pohľady rôznych tipov výtvarníkov -  od malieb a kresieb cez plastiky až k fotografiám. Kým doterajšie galerijno-pedagogické aktivity boli zamerané predovšetkým na vyhotovenie kópii voľne vybratých umeleckých diel, tentokrát sme sa sústredili na vopred určenú tému - na zátišie, ako druh námetu neživých predmetov. Študenti mali určené nielen tému, ale aj umelecké dielo, podľa ktorého mali pracovať, a to plastiku Duch Bakonya od Attilu Diénesa, vyznamenaného umelca s cenou Munkácsyho. Pozadie a podstavec dotvárali voľne farebným pozadím, v ktorom potom vyniká kresba a zvýrazňuje sa samotné dielo. Cieľom našej aktivity bolo dosiahnuť, aby študenti zosúladili realisticky nakreslené zátišie s abstraktnými farebnými tvarmi pomocou vlastnej fantázie, kreativity a sústredením na miery a tieňovanie.   Gabriella Badin
Tlačová správa V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25,  bude dňa 7. februára 2017 o 16.00 hodine otvorená výstava s názvom Historická Rožňava na fotografiách. Organizátorom výstavy je Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s Klubom priateľov starej Rožňavy a Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy. Výstava vznikla na základe iniciatívy nadšencov historickej Rožňavy za aktívnej pomoci Gábora Bogdána, člena Klubu priateľov starej Rožňavy s využitím niekoľkoročnej zberateľskej a vyhľadávacej činnosti nadšencov klubu. Z obrovského množstva akvizícií bolo najťažšie vybrať na výstavu fotografie, ktoré návštevníka prevedú takmer dvoma storočiami dejín mesta. Napokon vznikla kolekcia 250 fotografií a pohľadníc, ktorých kópie vo formáte A3 sú predstavené návštevníckej verejnosti vo výstavných sieňach na poschodí galérie. Autori výstavy zámerne volili termín jej otvorenia tak, aby si pripomenuli výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave z 3. februára 1291. Expozícia je rozdelená do troch, na seba nadväzujúcich častí:
  1. Rožňava v období Rakúsko-Uhorskej monarchie, čo zahrňuje obdobie od vzniku fotografie ako takej na sklonku 19. storočia, až po prvú svetovú vojnu. Prvá známa pohľadnica bola z Rožňavy odoslaná 17. decembra 1898 a  bola vydaná v nakladateľstve Jenő Falviho v Rožňave.
  1. Rožňava medzi dvoma svetovými vojnami. Táto časť expozície je najrozsiahlejšia z dôvodu, že v tomto období vzniklo veľmi veľa amatérskych fotografií, ale aj rožňavské fotoateliéry a vydavateľstvá produkovali nespočetné množstvo pohľadníc mesta a jeho najbližšieho okolia.
  1. Rožňava po druhej svetovej vojne, ktorá dokumentuje obdobie spočiatku pomalej, ale potom najväčšej prestavby v intraviláne mesta a výstavby troch, na tú dobu moderných sídlisk.
Výstava fotografií je doplnená zbierkami baníckeho múzea (originálne fotografie a pohľadnice, albumy fotografií, knihy a dobová tlač, ai.) Každá z troch častí výstavy je uvedená krátkym textom z dejín Rožňavy v danom období a pod každou fotografiou je krátky popis jej obsahu v jazyku slovenskom a maďarskom. Staré fotografie spracoval pre podmienky výstavy fotograf Štefan Fabián. Počas trvania výstavy odznie niekoľko prednášok a  sprievodných podujatí. Výstava bude otvorená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave do 12. apríla 2017 v utorok až piatok denne od 08.00 – 12.00 a 13.00 – 16.00 hodiny. Vstupné: dospelí 1,20 €, deti 0,60 €, dôchodcovia nad 70 rokov, ZŤP 0,50 € a rodinná vstupenka 2,50 €. Kontakt: Mgr. Petronela Bodnárová Banícke múzeum v Rožňave 0907 471 506 email: petronelapotoczka@gmail.com   Ing. František Kardoš OZ Pre partnerské mestá Rožňavy 0905 445 260 email: frantisekkardos@roznava.sk Plagat Historicka RV na foto
2
feb

EXPOKUS 01/2017

   Posted by: admin

G 1023 Aragonit (uhličitan vápenatý) CaCO3 - kríčkovitý agregát bielej farby o rozmeroch 12x9x7 cm, upevnený na podstavci. Lokalita: Ochtiná – Hrádok, SR. Nerast – uhličitan vápenatý patrí medzi bezvodé uhličitany do skupiny kalcitu, ktorého je najstálejšou odrodou. Aragonit má názov podľa Aragónie v Španielsku, kde ho našli koncom 18.storočia. Kryštalizuje v kosoštvorcovej sústave a je hlavným členom skupiny kosoštvorcových uhličitanov. Chemický vzorec má zhodný s kalcitom – CaCO3. Medzi jeho najkrajšie odrody patrí odroda nazývaná železný kvet . Je to snehobiely kríčkovitý aragonit s jemne vláknitým ihličkovitým vnútorným slohom, ktorý pripomína koraly. Farba je biela, zelenkastá i modrastá. Kryštalický aragonit má len mineralogický význam, najmä pre rôznorodosť a skutočnú krásu takmer všetkých kryštálových tvarov. Zo Slovenska sú známe takmer všetky jeho formy a odrody. Gabriela Kolesárová Foto: Karol Tomány OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Mesto Rožňava bolo po celé stáročia známe ako mesto, kde popri baníctve, ktoré bolo rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života, pulzoval i bohatý remeselnícky život s početnými cechmi. Významné postavenie si mesto Rožňava získalo i v oblasti priemyselnej výroby. Dve manufaktúry, ktoré na území mesta pôsobili, sa vo veľkej miere zapísali do priemyselných dejín na území Slovenska. Po rozmachu výroby hlavne finančne nedostupného porcelánu a doznievaní výroby habánskej keramiky, resp. fajansy, v Taliansku známej ako majolika, sa na území Slovenska dostala do popredia pomerne málo nákladná a vďaka bohatým prírodným surovinovým zdrojom z okolia aj dostupná kamenina. V Rožňave, po vtedy už známej Markovej manufaktúre na spracovanie kože, vznikla v roku 1810 v poradí druhá – kameninová manufaktúra. Jej zakladateľom a prvým majiteľom bol Ján Hoffmann. Sídlila v objekte na vtedajšej Čučmianskej, dnes Hrnčiarskej ulici. Malé rodinné podnikanie si po Hoffmannovej smrti v roku 1843 udržala jeho rodina do roku 1845, potom ju spravovala akciová spoločnosť, vo vedení ktorej sa vystriedali Štefan Mattyassovsky, Imrich Szontágh, Alexander (Sándor) Dubrovszky, Jakub Weinstein a Fabián Groszmann. Rožňavská kameninová manufaktúra opierala svoju výrobu o suroviny z neďalekého okolia: o bielu hlinu z Betliara, žltú hlinu z Krásnohorského Podhradia, čiernu hlinu z Brzotína a červenú hlinu z Gemerskej Hôrky a z Mikolčian. Íly a piesok dovážala z Kečova a Jősvafő. Najväčší rozvoj dosiahla manufaktúra v rokoch 1851 – 1854 pod vedením Imricha Szontágha, kedy v prípravnom a výrobnom procese pracovalo 23 robotníkov. Tí sa delili na kvalifikovaných, napr. formovači, modelári, maliari a nekvalifikovaných – paliči, pomocní pracovníci, mlynár. V tomto období vlastnila poschodový dom, záhradu, pastviny a mlyn na mletie hliny s menším dvorom. Jej výrobky sa v najväčšom objeme, mimo regionálnych trhov, predávali v Pešti a Debrecíne, kde mala aj vysunuté sklady, z ktorých sa predávalo po celý rok. Počas vedenia manufaktúry Alexandrom (Sándorom) Dubrovskym nastal jej úpadok, ktorý pretrvával až do konca jej výroby. Počas svojej takmer 100-ročnej existencie manufaktúra vyrábala pomerne bohatý sortiment výrobkov – rôzne druhy súprav, misy, podnosy, košíky na ovocie, kvetináče, šálky, v najväčšej miere ale taniere – úžitkové a dekoratívne, o ktoré bol najväčší záujem. Výrobky sa vyrábali v rôznych typoch dekóru. Najjednoduchšie a najlacnejšie boli biele, potom nasledovali výrobky s modrým dekórom (s modrými linkami, prípadne na okraji doplnené inými vzormi), popri ktorých sa ujal aj motív viničového úponku, a výrobky s farebným dekórom (kvetinové girlandy, kytice). Pri dekorovaní produktov sa najviac používali farby modrá, červená, zelená a hnedá. V každej skupine dekóru sa rozlišovali tri stupne kvality výrobkov: „fain“ – jemná,  výrobky bez označenia a výrobky s najhoršou kvalitou. Najdrahšie boli farebne zdobené výrobky maľované voľnou rukou. Výrobky maľované cez šablónu boli lacnejšie. Originalitu výrobkov zabezpečovala slepá značka. Známe sú štyri značenia, ktoré sú charakteristické pre nasledovné obdobia: Rosenau – najstaršie výrobky, 1. polovica             19. storočia, ROZSNYÓN – polovica 19. storočia, D. S. ROZSNYÓN – 70. – 80. roky         19. storočia (Dubrovzsky Sándor) a značenie s menom Jakuba Weinsteina – koniec 19. storočia. Do 2. polovice 19. storočia sa manufaktúra snažila vyhovieť požiadavkám meštianskych domácností. Po zaplavení trhu porcelánom z Rakúska, Čiech a Moravy, sa jej výroba dokázala účinne prispôsobiť trhu a začala vyrábať produkty podľa vidieckeho vkusu. Vďaka výrobe nových typov džbánov, úžitkových a dekoratívnych tanierov a ďalších výrobkov s rastlinnými motívmi, ale aj s motívmi vtákov, motýľov a ďalšími, sa rožňavská kamenina udržala na trhu do začiatku 20. storočia. Podľa údajov Košickej obchodnej komory manufaktúra na výrobu kameniny v Rožňave prestala vyrábať v roku 1905. V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave je evidovaných 37 kusov výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry: 20 tanierov, 7 mís, 4 džbány, 3 krčahy, 1 váza,            1 čutora a 1 miska pod kvetináč. Z 1. polovice 19. storočia, t. j. z najstaršieho obdobia výroby sa zachoval len 1 kus, a to tanier s prelamovaným okrajom, ktorý je na dne opatrený slepou značkou Rosenau.  K najvzácnejším predmetom múzea patrí  Sederová misa. Táto misa s vyvýšeným okrajom a hebrejským nápisom, s priemerom 33 cm, bola vyrobená  v Rožňave  v polovici 19. storočia. Výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry prezentuje výstava Poézia kameniny, ktorá mala premiéru v roku 2015 v Rožňave a v roku 2016 mala štyri reprízy. Inštalovaná bola v Rimavskej Sobote, v Jelšave, v Košiciach a vo Fiľakove.   Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
24
jan

Hrady v Gemeri – Malohonte

   Posted by: admin

(Tlačová správa) Výstavnú sezónu 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorí putovná archeologická výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pod názvom „Hrady v Gemeri – Malohonte“. Návštevníci ju budú mať možnosť vzhliadnuť v termíne od 2.2.2017 do 23.3.2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Vernisáž výstavy sa uskutoční 2.2.2017 o 16:30 hod. Hrady v Gemeri – Malohonte _ Hrady a hradné ruiny dodnes priťahujú pozornosť širokej verejnosti. Hradné zrúcaniny sú neodolateľným lákadlom, cibriacim  predstavivosť a obrazotvornosť, jednak o výzore samotného hradu, ako aj o  spôsobe života na stredovekom hrade. V župe Gemer – Malohont je evidovaných celkom 37 opevnených sídiel  - hradov a hrádkov.    Na výstave sú prezentované archeologické nálezy z týchto  hradov: Hodejov – Várhegy, Hajnáčka,  Gemer – komitátny hrad, Jelšava – Hradovisko, Jestice – Várhegy, Muráň,  Nižný Skálnik – Maginhrad, Rimavská Seč, Rimavská Sobota – Turecký hrad, Širkovce – Kapla, Veľký Blh  a Tornaľa – Csonkavár. Gemersko – malohontské hrady  sú pomerne málo známe. V mnohých prípadoch, kvôli absencii pamiatkových výskumov nie je známy  druh, rozsah a dispozícia opevnenia.  Všetky hrady v Gemeri - Malohonte, okrem hradu Krásna Hôrka sú zachované v  ruinoznom stave (napr. Muráň, Veľký Blh, Hajnáčka). Nezriedka po hrade nie sú zachované žiadne nadzemné konštrukcie  (múry), len rôzne „prepadliny“ (stopy po zaniknutých objektoch) a rôzne terénne vlny, ktoré dávajú tušiť kde sa hradný areál rozprestieral (Širkovce – Kapla, Gemer – Várhegy). V niektorých prípadoch nie je celkom známe ani presné miesto lokalizácie hradu (Rimavská Seč).  Znalosti o gemersko – malohontských hradoch sú nedostatočné, nakoľko základnou metódou poznávania hradných zrúcanín je archeologický výskum. Archeologický výskum bol vykonaný len na niektorých hradoch, aj to zvyčajne len vo forme jedno až dvojsezónneho zisťovacieho výskumu.   Z tohto dôvodu sú naše znalosti o  hradoch v Gemeri – Malohonte obmedzené a neúplné. Aj napriek tomu sprístupnená výstava sumarizuje doterajšie výsledky archeologického a historického bádania o hradoch v Gemeri – Malohonte, predstavuje  pôdorys hradov s  predpokladaným rozsahom hradného areálu, oboznamuje návštevníka s eventuálnymi historickými fotografiami a pohľadnicami,  ale aj so súčasným stavom hradu. PhDr. Alexander Botoš,  archeológ GMM Hrady Plagat erb2  
V Rožňave v 15. – 16. storočí tvorili popri baníkoch významnú vrstvu obyvateľstva remeselníci. Takmer do konca 16. storočia malo mesto iba remeslá nevyhnutne potrebné pre život obyvateľstva alebo pre baníctvo a hutníctvo. Za krátky čas sa Rožňava zmenila na remeselnícke mesto s početnými cechmi. Medzi najstarších remeselníkov v Rožňave patrili mäsiari. Produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov – loj a kožu. Cech vytvorili v roku 1597, kedy im artikuly potvrdili richtár a rada mesta Banská Bystrica. Pre mesto mal tento cech veľký význam a po výrobkoch tohto cechu bol obrovský dopyt. Mäsiari nielen spracovávali mäso a zásobovali obyvateľov mesta potravinami, ale vyrábali aj dôležité produkty pre činnosť baníkov – loj na svietenie v baniach a kožu na výrobu kožených nádob pre vertikálnu banskú dopravu a na zhotovenie fleku – koženej zástery, ktorá chránila odev. Mäsiari patrili medzi najbohatších remeselníkov v Rožňave a voči mäsiarom z iných miest mali výsadné postavenie. Príkladom je skutočnosť, že mäsiari z cudzích miest nesmeli na trh dovážať porazený dobytok. Museli ho doviesť živý, ukázať ho zástupcom cechu a až po ich schválení ho mohli v zariadeniach miestnych mäsiarov za poplatok poraziť. Rožňavskí mäsiari zrejme často pociťovali konkurenciu. Keďže cudzí mäsiari predávali svoje výrobky lacnejšie ako domáci, obrátili sa rožňavskí mäsiari na arcibiskupa Petra Pázmánya a žiadali,  aby zakázal cudzím mäsiarom predávať mäso v Rožňave. Arcibiskup im v roku 1634 vyhovel, ale s podmienkou, že nebudú predávať mäso drahšie ako cudzí mäsiari, aby nepoškodili chudobných občanov. Rozdiel im malo uhradiť mesto. Zaujímavá je aj skutočnosť, že podľa starodávneho zvyku sa cechy každoročne po voľbách predstavovali novozvolenej mestskej rade a richtárovi, ktorých pri tejto príležitosti obdarovávali rôznymi darmi. Mäsiari, hoci patrili k najbohatším cechom, sa pri tejto príležitosti nikdy neprejavovali. Spomienkou na existenciu mäsiarskeho cechu v Rožňave sú cechové insígnie a písomný materiál, ktoré sú evidované v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. Veľmi zaujímavá je mosadzná zvolávacia tabuľka rožňavského cechu mäsiarov z roku 1774. Na tabuľke dominuje uprostred umiestnený, dosť nešikovne znázornený znak remesla - motív býka. Na zadnej strane je tabuľka opatrená schránkou štvorcového tvaru, ktorá je po obvode zdobená radom vyrytých hviezd. Schránka slúžila na uloženie správy. Zachovali sa aj dve pečatidlá rožňavského mäsiarskeho cechu z rokov 1748 a 1847, na ktorých v pečatnom poli dominuje rytý znak remesla – hlava býka. Vzácnym písomným prameňom je výučný list cechu mäsiarov z roku 1698. Znaky mäsiarskeho cechu sú dnes viditeľné aj na budove, ktorá v minulosti slúžila ako administratívna budova Markovej manufaktúry na spracovanie kože. Umiestnené sú v rohoch nad vstupnými portálmi. Budova je jednou z najvýznamnejších architektonických pamiatok obdobia klasicizmu na Slovensku. Dnes v nej sídli riaditeľstvo Baníckeho múzea v Rožňave.   Výučný list cechu mäsiarov, 1698 /voľný preklad/: My, najstarší a nadriadení majstri ctihodného mäsiarskeho remesla v slobodnom kráľovskom meste baníckom Rožňava v hornom Uhorsku, Lassar Weiser a David Möser, posielame všetkým majstrom a tovarišom v mestách a na trhoch svoje pozdravy, sme im k službám a prajeme všetko dobré.             Oznamujeme im týmto otvoreným listom, že ctihodný mäsiarsky tovariš menom Michael Kostyal nás poprosil o vystavenie vysvedčenia o svojom správaní sa, čo sme mu nemohli odmietnuť. Horeuvedení oznamujeme všetkým majstrom a tovarišom, ktorých sa to týka, ktorým bude tento list ukázaný, že menovaný Michael Kostyal slúžil u nášho majstra Thomasa Fleischera 1 rok tak, ako sa na mäsiarskeho tovariša patrí a všetky služby vykonával tak čestne, verne,  poctivo a slušne, že sa o ňom môžeme vysloviť len v dobrom.             Aj dlhšie by sme ho boli radi ponechali u seba, prejavil však vôľu skúsiť šťastie aj inde, prosíme preto pánov majstrov horeuvedeného remesla, aby menovaného Michaela Kostyala prijali medzi seba ak ich vyhľadá, umožnili mu vykonávať remeslo vedľa ostatných členov cechu a prejavovali mu dobrú vôľu aj v ostatných záležitostiach. My sme ochotní to isté tiež priateľsky poskytnúť. Kvôli väčšej dôveryhodnosti sme listinu potvrdili aj našou cechovou pečaťou.   V Rožňave 16. februára 1698 Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
12
jan

Prezentácia vedecko-výskumnej činnosti

   Posted by: admin

Prezentácia vedecko-výskumnej činnosti V predvianočnom období, 22.decembra 2016, sa v Baníckom múzeu v Rožňave uskutočnilo zaujímavé podujatie - „malý seminár“  odborných pracovníkov múzea, na ktorom bola prezentovaná ich vlastná vedecko-výskumná činnosť. Cieľom podujatia bola možnosť pracovníkov osobne predstaviť vlastnú činnosť, získať aktuálny prehľad o odbornej práci ostatných kolegov, inšpiráciu a motiváciu do budúcnosti. Stretnutie sa nieslo v seminárnom duchu a pred celý kolektív pracovníkov múzea postupne vystúpili prednášatelia, ktorí prostredníctvom spracovaných prezentácií priblížili svoje výskumné úlohy a stav ich plnenia počas roka 2016. Celkovo odznelo šesť príspevkov a uskutočnili sa dve prezentačné aktivity: 1) Mgr. Sylvia Holečková: Rožňavská a muránska kamenina (čiastkový výsledok za rok 2016 + súhrn doterajších zistení) 2) Mgr. Eva Lázárová: Markova manufaktúra na spracovanie kože (čiastkový výsledok za rok 2016) 3) Mgr. Petronela Bodnárová: Periodická tlač v zbierkach Baníckeho múzea  v Rožňave 4) Mgr. Sylvia Holečková: Mestské múzeum v Rožňave (čiastkový výsledok za rok 2016) 5) Mgr. Martin Kováč: Biče na Gemeri a v zbierkach Baníckeho múzea 6) Mgr. Pavol Lackanič: Partizánske hnutie počas 2. svetovej vojny na hornom a strednom Gemeri 7) PhDr. Ing. Jaroslava Neubauerová, PhD.: Nová expozícia baníctva a hutníctva Gemera (komentovaná prehliadka priestorov) 8) Mgr. Gabriella Badin: Živé múzeum V. – úžitkové ľudové umenie košikárov na Gemeri - praktická ukážka a vlastná výroba   Súčasťou programu bol simultánne prebiehajúci prezentačný deň nových odborných publikácií (73 ks), ktoré si pracovníci múzea mohli osobne prezrieť a prelistovať. Publikácie boli pre Knižnicu Baníckeho múzea získané vďaka úspešnému projektu z FPU. Podujatie splnilo očakávania a samotné prezentácie okrem zaujímavých a cenných informácií, ktoré sa kolegom podarilo vybádať, priniesli aj ďalšie podnety – napr. aké odborné a historické fakty je ešte možné vedecko-výskumnou činnosťou zistiť, ako ich následne vhodnou formou predstaviť laickej verejnosti, atď.   Pavol Lackanič Foto: Janka Vaisová
Page 11 of 11« First...7891011