Archive for the ‘Archív 2016’ Category

Jednou zo základných funkcií múzea je nadobúdanie predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré ako zbierkové predmety odborne spravuje, vedecky skúma a sprístupňuje verejnosti. Múzeá a galérie sú povinné podľa zákona vykonávať základné odborné činnosti medzi, ktoré patrí aj odborná ochrana zbierkových predmetov vystavených priamo v expozičných priestoroch. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia zaobstaranie a inštalovanie ochranných UV fólií na okná historickej budovy Baníckeho múzea v Rožňave, Šafárikova 43 a na okná Zážitkového centra SENTINEL. Ochranné fólie sú určené na ochranu interiéru proti slnečnému žiareniu, ako aj proti prehrievaniu interiéru. Fólia zabraňuje prestupu UV a IR presklenou plochou,  je určená na inštaláciu z vnútornej strany sklenenej plochy okna. Táto špeciálna fólia je odporúčaná na pamiatkové budovy, hrady, zámky, múzea, galérie a na budovy historických hodnôt v centre mesta. Vzhľadom na to, že má nízky odraz svetla nenarušuje pôvodný vzhľad budovy. Cieľom tohto projektu bolo, aby sa mohli bezpečne použiť originály zbierkových predmetov v expozícií a tým sa zvýšila autenticita a atraktivita expozície, bez toho aby došlo k ich poškodeniu exponátov vplyvom slnečného žiarenia. Jaroslava Neubauerová
Počas mesiacov október a november sa v Galérii Baníckeho múzea konal V. ročník  múzejno-pedagogického programu Živé múzeum. Naším predsavzatím je postupne každým rokom predstaviť záujemcom významné tradičné remeslá regiónu Gemer. Po úspešne zrealizovaných interaktívnych ukážkach počas minulých rokov (kroje, hrnčiarstvo, modrotlač a pastierske umenie na Gemeri) sme sa tento rok zamerali na košikárstvo. Košikárstvo na Gemeri patrilo medzi dôležité remeslá, predovšetkým vo vidieckom prostredí. Prírodné podmienky poskytovali dostatok vhodných surovín. Naši predkovia vyrábali z ohybných prírodných materiálov rôzne výrobky, ktoré im zjednodušovali život. Pletením sa vyrábali nádoby, povrazy, košíky, nábytok a aj ploty či stavby. Dnes tieto zručnosti prežívajú ako jarmočné remeslá alebo ako záujmové aktivity na kurzoch napr. košikárstva. Našou aktivitou sme chceli nadviazať na túto tradíciu a zároveň upriamiť pozornosť na súčasný význam tohto remesla. V galérii sme preto pripravili zaujímavý program pre deti, ktorý bol spojený s výstavou a prezentáciou predmetov ako tradičného tak aj súčasného využitia tohto remesla. Interaktívnu tvorivú dielňu sme začali teoretickou časťou, a to prednáškou etnografa Baníckeho múzea Martina Kováča o histórii košikárstva, ktorú doplnilo premietnutie krátkeho dokumentárneho filmu o tradičnej výrobe košíka z lubov – tzv. košiara (záznam bol natočený na Silici so žijúcim 80-ročným remeselníkom. Nasledovala prehliadka zbierkových predmetov z fondov Baníckeho múzea i zo zbierok súkromných inštitúcií a remeselníkov, ktorú sme obohatili s „poznávačkou“ potrebného použitého  materiálu (prútie, korene z drevín, luby, kukuričné šúpolie, pálka). Spomínané prírodné materiály košikárov účastníci Živého múzea nielen naživo videli, ale mohli sa ich dotknúť a spoznať tak ich vlastnosti. Praktická časť Živého múzea zahŕňala ukážka výroby prúteného košíka, ktorú predviedol gemerský remeselník Béla Rigó zo Silickej Jablonice. Prezradil nám, že sa tejto činnosti venuje už 16 rokov. Samotná výroba vlastného predmetu sa prebiehala pod vedením košikára Bélu Rigóa, múzejného pedagóga Gabrielly Badin a lektorky Ingrid Liptákovej. Pracovali sme s pedigom, z ktorého sme podľa úrovne zručnosti detí vytvárali malé košíčky, zvieratká (rybičky, vtáčiky) a rôznofarebné kvietky. Na záver si mohli získané vedomosti mladší i starší žiaci upevniť náučnými hrami. Rozmanitosť prezentovaných košikárskych výrobkov umožnilo lepšie zapamätať pexeso vytvorené zo snímok zbierkových predmetov z fondov múzea, osemsmerovka s ukrytými košikárskymi pojmami a omaľovánka. Tvorivá dielňa bola pôvodne naplánovaná na mesiac október, ale vzhľadom na zvýšený záujem cieľovej skupiny (deti a školy) dielne prebiehali aj počas novembra, s cieľom uspokojiť všetkých záujemcov. Na projekte sme aktívne spolupracovali s Divadlom rozprávok v Rožňave a so Združením gemerských remeselníkov. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.   Gabriella Badin Foto: Janka Vaisová
Srdečne Vás pozývame na verejnú diskusiu s prof. PaedDr. ThDr. Jozefom Leščinským, PhD. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. pozvánka nová 3
Srdečne Vás pozývame na prezentáciu knihy "Szénporos élet" od Zsolta Magyara v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Szeretettel várjuk Önöket Magyar Zsolt "Szénporos élet" című könyvbemutatójára a Roznyói Bányászati Múzeum Galériájába. Príbeh zavedie čitateľa do maďarskej uhoľnej bane v období postupnej likvidácie baníctva. Zachytáva osud hlavného hrdinu, ktorý po vyše dvadsaťročnej práci v bani, ktorú vníma ako svoje povolanie, o ňu prichádza a má pocit, akoby sa mu tým zrútil celý svet. Autorovi sa podarilo veľmi dobre vyjadriť obavy o zabezpečenie rodiny, pocit človeka, ktorý stráca všetky istoty. Človeka, ktorý napriek tomu zvládne svoj posledný boj v hlbinách zeme so silou prírody a napriek ohrozeniu vlastného života sa popasuje s vrahom svojho otca. Autor čerpal námet z vlastnej skúsenosti. Záujemcom o baníctvo a nielen im, ponúka veľa zaujímavých, vierohodne spracovaných informácií o práci v podzemí. Čitateľ má pocit, akoby sa nachádzal v hlbinách uhoľnej bane. Aj keď sa príbeh odohráva v Maďarsku, svojou aktuálnosťou má čo povedať aj obyvateľom nášho regiónu, a to nielen baníkom. A magyarországi szénbányászat felszámolásához kapcsolódik a történet, amely egy széntermelő akna mélyébe kalauzolja el az olvasót. Egy, a munkáját több mint két évtizede hivatásként kezelő bányász életébe nyerünk betekintést, aki körül összedőlni látszik a világ a bányabezárás közeledtével. A családja létbiztonságáért aggódó, mindent veszni érző férfi megvívja utolsó csatáját a föld ölében a természet erejével, mikor élete veszélyeztetése árán is megküzd apja gyilkosával. Szakmai hitelességel írt mű, mely sok érdekességel szolgál a bányászat iránt érdeklődők, vagy azt épp művelők számára, s olvasás közben a föld alatt érezhetjük magunkat néhány lap erejéig.   konyvkucko-upravena-final-2-web  
V posledný novembrový deň sa vo vynovených  priestoroch Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo zasadnutie okresnej predmetovej komisie učiteľov dejepisu. Stretnutie učiteľov vyučujúcich dejepis v základných školách bolo tentokrát zamerané na baníctvo, ktoré bolo v minulosti rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života v našom meste. Podujatie otvorila vedúca kabinetu PhDr. Anita Kerekes. Prítomných privítal Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Prostredníctvom prednášky Gabriely Kolesárovej sa prítomní bližšie oboznámili so známou tabuľovou maľbou Metercia, s dôrazom na rozbor baníckej a hutníckej činnosti. O veľmi významnej skutočnosti v našom meste, o existencii baníckeho cechu v Rožňave, ktorý dal tento významný obraz namaľovať, informovala Sylvia Holečková. Život baníkov a ich rodín na prelome 19. a 20. storočia priblížila Gabriela Kolesárová. Na záver si prítomní učitelia prezreli zrekonštruované a novovybudované priestory na Šafárikovej ulici č. 43, v ktorých sa v súčasnosti pracuje na novej expozícii. Sprevádzala  ich PhDr. Ing. Jaroslava Neubauerová, PhD. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.   Sylvia Holečková Foto: Banícke múzeum v Rožňave
5
dec

EXPOKUS 12/2016

   Posted by: admin

Domovský list Domovský list vdovy Terézie Nagyovej z Rudníka (teraz obec Rudná), vystavený kvôli cestovaniu do Maďarska a späť, z 13. marca 1923. Listina s rozmermi 20,8 x 34,3 cm je písaná dvojjazyčne (v slovenskom a maďarskom jazyku). List je overený dvoma okrúhlymi pečiatkami z obce Rudník, okresným notárom z Bystrého a československým kolkom v hodnote 2 Koruny. Podpísaný vdovou Terézioun Nagyovou, richtárom a okresným notárom. List bol vydaný Kníhtlačiarňou Tatra banky v Rimavskej Sobote. Petronela Bodnárová Foto: Janka Vaisová domovsky-list
Dňa 25. novembra 2016 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo oficiálne otvorenie výstavy akademického maliara Rolanda Neupauera pod názvom Internácia. Roland Neupauer žije a tvorí v Krásnohorskom Podhradí. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení  v Bratislave, odbor maľba, ateliér profesora J. Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe, v ktorej reflektuje svoje domáce prostredie a subjektívne vnímanie vnútorných i vonkajších podnetov pôsobiacich na jeho osobnosť. Výstava „Internácia“ je v našich priestoroch už jeho treťou samostatnou autorskou výstavou, pričom prvýkrát u nás v Galérii vystavoval v roku 2011; neskôr v roku 2015 bola jeho výstava inštalovaná v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí. Mimo toho sa u nás v rámci účasti na medzinárodnom plenéri MLYN prezentoval aj ako kolektívny vystavovateľ. Výstavu za Banícke múzeum v Rožňave otvorila Gabriella Badin, ktorá spolu s organizátorkou plenéru MLYN Evou Tományovou, predstavili samotného umelca slovami umeleckej súputníčky z Budapešti, akademickej maliarky, prof. Évy Andrey Szőcs. Po úvodných slovách svoje obrazy a ich príbehy predstavil samotný umelec Roland Neupauer. Dovoľujeme si na tomto mieste citovať spomínaný list prof. Évy Andrey Szőcs (preklad do slovenčiny - Eva Tományová): „Tisztelt Vendégek, fura valaki más hangján beszélni nyilvánosan,  de Roland kérésére megpróbálok  pár dolgot leírni, ami eszembe jut és talán fontos lehet annak megértésében, hogy valami nem azért van úgy megfestve, mert úgy sikerült, hanem mert a művész így akarta.... Nem szándékozom művészettörténeti kiselőadást tartani, csak egy-két fontosabb dolgot  emelnék ki, mint például az expresszivitást, amely remekül visszacsatol 21.századi módon a múlt század elején megjelenő expresszionista irányzathoz.  A színek – semmi sem véletlen- majdnem önmagukban hordozzák a képek jelentését. Csak tegyenek egy próbát a képeket nézegetve -képzeljék el más színösszetételben őket- úgy-e, hogy nem működik? Kiemelném az ecsetkezelést is, amely pont ott elnagyolt vagy aprólékos, ahol kell és olyan precízen adagolja a festéket, formákat, gesztusokat mintha minden spontán lenne, pedig dehogy... De nem is ez a lényeg, hiszen tudjuk, hogy Roland a mestersége birtokában van, a festés minden fogását ismeri, hanem az, amit közvetít. Ritkán látni ennyire lecsupaszított, meztelen őszinteséget, mint Roland képein. Olyan, mintha a képek által betekintenénk a fejébe, lelkébe, mindennapjaiba. Megtudjuk, hogy mit olvas, mit hallgat, mit látott (TANEČNICE-Táncosnők, FAŠIANGY-Farsang,Jegyek, 12 až 13 ) de legfőképpen azt,  hogy mit gondol a világról.  Teszi ezt okosan, kritikusan és humorral (Pod vežou-Torony alatt, BAHAM, CIERNA LABUŤ- Fekete hattyú  PAMÄŤOVÁ KARTA-Memória-kártya, CHARDEASH). Vagy egy lépéssel tovább haladva szembesülünk magunkkal, áttételesen annak korlátaival. Szétszakadás, feszültség, ellentétek, technika kontra emberek (ROZTRIEŠTENIE- Szétzúzódás, VZNIETENIE-Föllángolás, DeTERMINÁTOR). Mindezeket vagy líraian, vagy kirobbanó energiával előadva festi meg de semmiképpen nem semlegesen. Piszkál, bosszant, szeretget, kikacag, elküld és visszahoz, ott egyensúlyozik, mint egy kötéltáncos, hogy most balra vagy jobbra dőljön,  Zlato/Arany /vagy Blato/Sár/ legyen, hiszen csak egy betű....de megtartja magát és közben szépen kiteríti a saját életének egy kis szeletét elénk. El tudom képzelni, ahogy ott ül, nézelődik kissé hamiskásan mosolyogva és arra gondol, hogy „tessék, itt vagyok, én megtettem, ami tőlem tellett, most rajtatok a sor” ..... Hogy mit kezdünk vele, az már rajtunk múlik. Ha elég nyitottak és bátrak  vagyunk ahhoz, hogy hagyjuk magunkat elsodorni a képek által, csodálatos utazásban lehet részünk, amelyben akár saját életünk jelenetei is bevillanhatnak. Kellemes utazást kívánva, üdvözlettel  Szőcs Éva Andrea, Budapest Vážení hostia, je trochu zvláštne hovoriť namiesto niekoho iného, ale Roland ma o to požiadal, aby som predniesla pár svojich myšlienok, ktoré sú dôležité k pochopeniu toho, že niečo je namaľované nie preto, lebo sa tak podarilo, ale preto, že umelec to tak chcel... Nemám v úmysle robiť prednášku z dejín umenia. Chcem len vyzdvihnúť jednu-dve skutočnosti. Je to napríklad expresivita, ktorá prostriedkami 2. tisícročia nadväzuje na expresionizmus z počiatku minulého storočia. Farebný svet – a nie náhodou – je nositeľom obsahu jednotlivých obrazov. Vyskúšajte si pri vnímaní obrazov zmeniť tento svet farieb a zistíte, že to vôbec nefunguje. Vyzdvihla by som prácu so štetcom. Je práve tak ležérna a naopak jemná, kde treba, a tam kde sa žiada a tak presne ukladá farbu, vytvára formy a gestá, ako by to bolo spontánne. Ale kdeže.... Nie je to však podstatné. Vieme, že Roland je majstrom svojho umenia, pozná všetky nuansy maľby. Podstatné je to, čo nám sprostredkováva. Zriedkakedy sa stretávame s takouto nezaodetou, holou úprimnosťou, ako na Rolandových obrazoch. Cez jeho obrazy nachádzame prístup do jeho hlavy, duše a každodenného života. Dozvedáme sa o tom, čo číta, počúva, čo videl (TANEČNICE, FAŠIANGY, ZNAKY 12 a 13), ale hlavne jeho názory na svet okolo. Robí to s múdrosťou, kritikou a humorom (POD VEŽOU,  BAHAM,  ČIERNA LABUŤ,  PAMAŤOVÁ KARTA,  CHARDEASH). O krok ďalej sa stretávame so sebou samým a v určitej symbolike so svojimi hranicami. Je tu rozpad, napätie, protirečenia, technika kontra človek ( ROZTRIEŠTENIE,  VZNIETENIE,  DeTERMINÁTOR). Všetko toto ukladá na plátno lyricky alebo s výbušnou energiou, ale v žiadnom prípade nie nezúčastnene. Dráždi, domŕza, poláska, vysmieva sa, pošle preč a privolá späť. Drží rovnováhu ako povrazolezec, nakláňa sa vľavo, či vpravo. Má to byť Zlato, či Blato. Je to len jedno písmeno, ale udrží sa vzpriamene a popritom nám predkladá malý krajček svojho života. Viem si ho predstaviť ako sedí a trochu potuteľne sa usmieva a myslí si: „Tu ma máte, urobil som, čo som vedel a teraz je rad na vás...“ Čo si s tým počneme, je už vaša vec. Keď sme dostatočne otvorení a smelí aby sme sa nechali uniesť jeho obrazmi, budeme účastní nádherného cestovania, do ktorého možno preniknú aj okamihy nášho života.  Prajem vám príjemnú púť. S pozdravom Szőcs Éva Andrea, Budapešť.“ Výstava Internácia bola sprístupnená od 3. novembra a potrvá do 20. decembra. Gabriella Badin Foto: Janka Vaisová
30
nov

Banícky cech v Rožňave

   Posted by: admin

Stredoveká sláva Rožňavy vďaka ťažbe drahých kovov spadá do obdobia nemeckej kolonizácie. V Nemecku boli už v tomto období známe organizácie remeselníkov, ktorí sa združovali podľa jednotlivých remesiel, resp. približne rovnakého charakteru pracovnej činnosti. Kolonisti, v podmienkach Rožňavy hlavne baníci z Bavorska, Durínska a Saska, priniesli myšlienky a potrebu združovania sa z domovskej krajiny a vo svojej baníckej práci ju i praktizovali. Neboli to cechy, baníci svoje združenia nazývali bratstvami, ale ich charakter a štruktúra nasvedčujú tomu, že bratstvá fungovali na spôsob cechu. Vyspelosť baníckych aktivít v Rožňave v európskom meradle potvrdzuje existencia rožňavského baníckeho cechu (bratstva, združenia na spôsob cechu). Jozef Mikulik, prvý autor histórie Rožňavy, predpokladá vznik baníckeho cechu (uvádza slovo cech!) v období panovania kráľov z Anjou. Existenciu takéhoto združenia potvrdzuje aj skutočnosť, že v mene baníkov dal bratský spolok v roku 1513 namaľovať obraz na znak sľubu vernosti svojej patrónke sv. Anne. Túto unikátnu tabuľovú maľbu neskorého stredoveku namaľoval neznámy umelec. V histórii umenia a v baníckej odbornej literatúre je toto dielo známe pod názvom Svätá Anna Samotretia, často je tiež označované latinskou skratkou Metercia. Obraz znázorňuje tri hlavné postavy – sv. Annu, Pannu Máriu a Ježiša a v pozadí výjavy zo súdobého baníctva a hutníctva v konkrétnej oblasti. Najcennejším prínosom diela je verné a realistické zobrazenie jednotlivých momentov baníckej činnosti. Objednanie Metercie svedčí o dobrej finančnej situácii združenia baníkov. Veď tabuľová maľba, ktorá bola určená ako oltárny obraz, musela stáť nemálo finančných prostriedkov. Aj Ila Bálint v monografii Gömör megye (Gemerská župa) pri uvádzaní počtu baníkov spolu s baníckymi vdovami v počte 37, žijúcich v roku 1578 píše, že ich možno bolo aj viac, ale iba v Rožňave tvorili baníci väčšiu spoločenskú skupinu a len tu mali aj organizáciu na spôsob cechu. Veľavravné sú zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva z prvej polovice      17. storočia. Jozef Mikulik uvádza, že cech baníkov obdaroval v roku 1633 novozvoleného richtára dvoma džbánmi vína, v roku 1637 pol toliarom a v roku 1652 jedným džbánom vína. Tieto skutočnosti poukazujú pravdepodobne na ochudobňovanie združenia baníkov. Po roku 1666 už nemáme o baníckom cechu žiadne správy, čo pravdepodobne súvisí s úpadkom baníctva v Rožňave. Až začiatkom 18. storočia sa objavil údaj o existencii zvolávacej tabuľky baníckeho cechu z roku 1714 a o zástave baníckeho cechu z roku 1753. Banícky cech v tomto období mohol fungovať z časti z nostalgie. Do popredia sa začali dostávať bratské pokladnice, ktoré boli zriaďované v záujme sociálnych istôt. Zvolávacia tabuľka a zástava sú v súčasnosti evidované v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave Foto: Zástava rožňavského baníckeho cechu, 1753. Foto L. Ďurán Zvolávacia tabuľka rožňavského baníckeho cechu, 1714. Foto Š. Fábián  
Page 4 of 18« First...23456...Last »