Parný valec
V zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave sa okrem nákladného parného automobilu Sentinel nachádza ďalší technický unikát – tretí najstarší parný valec na svete. Pracovný stroj vyrobila firma Aveling & Porter vo Veľkej Británii v roku 1883 s výrobným číslom 1904.
Valec o celkovej hmotnosti 15 t poháňa jednovalcový ležatý parný motor s výkonom cca. 5,2 kW s pracovným (kotlovým) tlakom 0,8 MPa. Valec bol vyrobený ako jediný s menovitou hmotnosťou pre francúzskeho zákazníka – firmu S. Bourdin (M. § L.). so sídlom na Rue du Bellay 53 vo francúzskom Angri. Akoby zázrakom sa na stroji zachoval podnikový štítok francúzskeho majiteľa.
Pôvodne bol stroj opatrený zariadením na rozrývanie cestného povrchu namontovaným na zadnej náprave. Valce tohto, tzv. anglického typu boli určené na úpravu štrkových – makadamových cestných povrchov, ktoré pred úpravou bolo potrebné niekedy rozryť. Neskôr, už pri úprave živičných povrchov (na ktoré boli vyvinuté valce tzv. francúzskeho typu), nepotrebné zariadenie na rozrývanie zo stroja odrezali. Pôvodné kolesá stroja sa prevádzkou natoľko opotrebovali, že sa vo francúzsku museli odliať nové. Je to zrejmé z konštrukčných prvkov lúčov kolies, ktoré boli na pôvodných kolesách riešené úplne ináč.
V roku 1937 sa ešte vo francúzsku uskutočnili tlakové skúšky kotla. V roku 1948 bol stroj už majetkom firmy Billik, Schick & spol. v Prahe. V roku 1950 sa stáva súčasťou inventára Komunálnych služieb mesta Prahy, odkiaľ putoval do Národného technického múzea v Prahe. Do Rožňavy sa dostal v roku 1959.
Posledný vodič valca ho spojazdnil v roku 1959 na dvore Baníckeho múzea. Valec sa mal použiť pri úprave cesty okolo vtedy vybudovanej práčovne v Rožňave. Nakoľko z valca parného agregátu striekala voda, stroj už nedostal povolenie na prevádzku.
Autor : Pavol Horváth

