Archive for apríl 13th, 2018

12. apríla 2018 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnila v poradí tretia prednáška z cyklu prednášok venovaných životu a dielu K. Tichyho – Kálmán Tichy a múzeum. Prítomných privítal Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave.

Prednášajúca priblížila prítomným osobu K. Tichyho ako zanieteného muzeológa a prostredníctvom svojej prednášky poskytla prierez jeho bohatej a aktívnej činnosti, ktorú vyvíjal v oblasti rožňavského múzejníctva. Zároveň prezentovala ukážku predmetov zo zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré sa viažu k jeho osobnosti.

K. Tichy bol v rokoch 1924 – 1945 riaditeľom múzea. V roku 1924 bol zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave, neskôr, po zlúčení sa dvoch rožňavských múzeí, sa stal v roku 1940 riaditeľom Rožňavského bansko-hutníckeho a mestského múzea v Rožňave. Počas svojho pôsobenia vo funkcii riaditeľa vyvíjal veľké úsilie o znovuotvorenie a sprístupnenie múzea. Jeho snaha bola korunovaná úspechom v roku 1931, kedy bola verejnosti sprístupnená expozícia Mestského múzea a v roku 1943, kedy bola otvorená prvá stála expozícia zjednoteného múzea. Riaditeľ K Tichy okrem územia mesta prevádzal výskum a zber na území celého Gemera a ako výtvarník kreslením dokumentoval ojedinelé stavby, ľudovú architektúru a pod. Nazhromaždil množstvo cenného múzejného materiálu, publikoval výsledky svojich výskumov a prednášal o svojej činnosti.

K. Tichy patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti rožňavského múzejníctva. Podujatie opäť obohatili výtvarné diela K. Tichyho zo súkromnej zbierky, ktoré boli vystavené počas prednášky.

Sylvia Holečková, prednášajúca

Banícke múzeum v Rožňave

Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo pripravili na 6.apríla 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov seminár pri príležitosti 150. výročia narodenia Alexandra Müllera, významnej osobnosti nielen gemerského baníctva, ale i Baníckeho múzea v Rožňave. Alexander Müller pôsobil vo viacerých banských prevádzkach patriacich Rimavsko-muránskej železiarskej účastinnej spoločnosti, napr. na Rákošskej bani ako vedúci banskej prevádzky a v rokoch 1919-39 bol riaditeľom rožňavských baní. Ako vynikajúci odborník a uznávaný geológ pozdvihol úroveň gemerského baníctva. Jeho súkromná mineralogická zbierka, ktorá bola považovaná za jednu z najvýznamnejších v Uhorsku, sa dostala do rožňavského múzea. A. Müller projektoval budovu bansko-hutníckej expozície múzea v Rožňave, ktorá bola postavená v roku 1905. Baníckemu múzeu daroval svoj rozsiahly, dodnes zachovaný herbár v počte 1561 ks rastlín. Počas štúdií na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici si ručne zapisoval prednášky vyučujúcich, ktoré dal neskôr zviazať. Takto sa v Baníckom múzeu zachovalo 15 zväzkov z rôznych oblastí, napr. mineralógia, baníctvo, matematika, anatómia, stavebníctvo... Vzácnou súčasťou zbierkového fondu múzea sú staré fotografie a negatívy z prelomu 19.a 20. storočia. Medzi nimi 321 kusov negatívov fotografií na sklenenej podložke. Autorom väčšiny najstarších snímok je Alexander Müller. Predmetné fotografie majú významnú dokumentačnú hodnotu z hľadiska histórie baníctva. Sú to jedinečné zábery, dokumentujúce ľudí a ich spôsob života, výrobné prevádzky a strojné zariadenia, ktoré sú dnes už nenávratne minulosťou. Mnohé zo spomenutých najstarších fotografií fondu vznikli pri príprave Baníckej monografie Gemera, vydanej v roku 1907, pričom nie všetky v nej boli aj uverejnené. A. Müller bol členom redakčnej skupiny, spracoval strojné zariadenia a lanové dráhy rožňavských a rákošských baní, patriacich Rimavsko-muránskej spoločnosti. Pod jeho vedením boli vyhotovené mapy a plány v samostatne viazanej prílohe monografie v počte 48 kusov, ktorých originály sa nachádzajú v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. Škoda, že z tejto dnes tak vzácnej publikácie, sa zachovalo už len pár výtlačkov. Pozvanie na seminár do Galérie Baníckeho múzea prijali nielen hostia zo Slovenska – zástupcovia Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska, záujemcovia o históriu baníctva, členovia Gemerského baníckeho spolku Bratstvo, ale i kolegovia z Maďarska, zástupcovia Maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti a pracovníci múzeí z Ózdu, Salgótarjánu a Rudabáne. Vzácnym hosťom podujatia bola pravnučka Alexandra Müllera pani Zöldné Roska Marietta z Budapešti s rodinou. P. Marietta prítomným cez spomienky svojej mamy sprostredkovala pohľad na prastarého otca. Ako uviedla, jej mamu v podstate vychoval a mal na ňu veľký vplyv. V ich rodine nebolo dňa, kedy by ho nebola spomenula v určitých situáciách – čo by na to starý otec povedal, ako by sa zachoval. Seminár bol vedený dvojjazyčne. Aj touto cestou by sme chceli veľmi pekne poďakovať p. Arpádovi Laczovi za vynikajúci simultánny preklad prednášok. Okrem prednášky o živote a diele A. Müllera v podaní Karola Tománya odzneli na seminári prezentácie o Rimavsko-muránskej spoločnosti (Peter Štefanča), baníctve v Železníku a Rákoši (Norbert Mogyorósi), historickej budove Baníckeho múzea (Jaroslava Neubauerová) a o Baníckej monografii Gemera z roku 1907 (G. Kolesárová). G. Kolesárová    
Page 1 of 11